Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
"Paul! Ja už ďalej nemôžem." povedala som mu, keď som vošla do jeho kancelárie.
"Prečo?" spýtal sa.
"Ja.... S Harrym sme sa do seba... zaľúbili." povedala som. Paul pochopil o čo ide.
"Pozri, ja chápem, že ho ľúbiš, ale my ťa potrebujeme." povedal.
"Ale ja nehovorím, že končím s ochraňovaním Harryho. Ja len hovorím, že za to už nechcem peniaze. Nemôžem sa Harrymu pozerať do očí a pritom brať peniaze za to, že som mu na blízku." povedala som.
"Čože si to povedala?" ozvalo sa za mnou. Automaticky som sa otočila a zbraňou som mierila na osobu, ktorá náš rozhovor prerušila. Bol to Liam.
"Prepáč! Nepodarilo sa nám ho zadržať." ozvalo sa mi v uchu. Bol to Marco.
"Vďaka Marco! Aspoň ste ma mohli upozorniť." povedala som.
"Liam, nie je to tak, ako to vyznelo. Neviem koľko si toho počul, ale...." začala som.
"Ty si jej zaplatil, aby trávila čas z Harrym?" spýtal sa sklamane Liam Paula.
"Nie. Taylor je Harryho osobný bodyguard." povedal Paul.
"Až príliš osobný, súdiac podľa zvukov, čo vychádzali z jej izby dnes v noci." povedal Liam. Ja som cítila, ako sa červenám. Paul sa na mňa pobavene zadíval.
"Liam, pochop ma prosím ťa. Keď som prišla k vám, nemala som v pláne zaľúbiť sa do neho! Mala som len dávať pozor na vás. Všetko sa to zvrtlo. Keby som vedela, že sa do Harryho zaľúbim, nikdy by som tu prácu nevzala. Robila som to všetko, aby som sa postarala o otca a sestru." povedala som a z očí sa mi rinuli slzy.
"Ja nie som ten, komu by si to mala vysvetľovať." povedal mi.
"Pozri Liam. Taylor so svojou prácou práve skončila, čo mi je ľúto, pretože ju práve teraz potrebujeme. A to, či to Taylor Harrymu povie, alebo nepovie je jej vec, ale myslím si, že keďže práve s prácou skončila, tak Harry už nemá čo vedieť." povedal Paul. Vďačne som sa na neho usmiala.
"Ja mu to poviem, ale niekedy neskôr, keď to nebude také čerstvé." povedala som. Liam len zakrútil hlavou.
"Prosím ťa, Liam, sľúb mi, že mu to nepovieš." poprosila som ho.
"Už som ti povedal, že ty si tá, čo mu to musíš povedať." povedal Liam.
"Čo si chcel Liam?" spýtal sa ho Paul.
"Ja už pôjdem." povedala som a odišla som. Domov som išla strašne pomaly. Bol to zrejme môj osobný rekord v pomalej jazde. Rozmýšľala som, čo robiť. Bála som sa, že ho stratím. Keď som prišla domov, hneď vycítil, že mi niečo je.
"Deje sa niečo, zlatko?" spýtal sa.
"Nie, nič. Kde je Liam a Zayn?" spýtala som sa.
"Liam šiel kvôli niečomu za Paulom a Zayn je s Perrie." povedal. Stiahol si ma k sebe do náruče a pobozkal ma. Hneď som prestala rozmýšľať nad všetkým, lebo pri Harrym sa nedalo. Bozkávali sme sa až kým nám nedošiel dych a ignorovali sme zakašľania Nialla a Louisa.
"Fakt si skončila? Škoda! Budeš nám chýbať." zaznelo mi v uchu. Pousmiala som sa nad tým.
"Čo ti je smiešne?" spýtal sa Harry.
"Nič. Ja len tak." povedala som.
"Ja len tak sa smejem na vyznaniach, čo mi do uška šepká jeden z bodyguardov." povedal posmešne Luca. Harry mi začal rukou blúdiť pod sukňu.
"Prestaň." povedala som a platilo to obidvom.
"Prepáč." povedali obaja jednohlasne, až ma to prekvapilo. Deaktivovala som si mikrofón aj sluchátko. Neverím, že je koniec. Budú mi chýbať ich narážky. Ale chcem byť s Harrym a to je pre mňa najdôležitejšie.
"Nad čím rozmýšľaš, láska?" spýtal sa Harry.
"Nad tým, aké mám šťastie, že ťa mám." šepla som mu, za čo som si vyslúžila sladučký božtek.
"Fuj! Ste až príliš sladký!" skomentoval Louis.
"Ty sa neozývaj! Toto isté ti poviem, keď sa tu budeš muckovať s El." povedal mu Niall.
"A vy už konečne vypadnite hore do izby, tam sa zavrite a robte to čo včera a my sa budeme tváriť, že vás nepočujeme." dodal Niall smerom k nám. Vstala som z gauča.
"Niallko, poď sem ku mne, nech ťa objímem, tak pekne, ako pri karate." povedala som mu milo s úsmevom na tvári. Ten nahodil vystrašený face a začal zdrhať. Naháňala som ho po dome asi 15 minút, až kým nezdrhol do svojej izby a nezamkol sa tam. Potom som sa vrátila späť do obývačky a udychčane sa zvalila späť do Harryho náruče.
"Chytila si ho?" spýtal sa.
"Nie, stihol zdrhnúť do izby." posťažovala som sa. Harry sa zasmial a ja som nahodila urazený face.
"Ale miláčik. Nehnevaj sa. On tam aj tak dlho nevydrží. Do 15 minút bude späť, lebo bude hladný, potom si ho vystriehneš." povedal mi Harry.
"To si píš, že vystriehnem." povedala som s úsmevom a pohľad som uprela na schodisko rozhodnutá neuhnúť pohľadom, dokým na schodoch nezbadám Nialla. To ale išlo dosť ťažko, lebo Harry sa začal venovať môjmu krku.
"Bluééé!" vydal zo seba Louis a Harry do neho hodil vankúš.
"Čo má Eleonor krámy, že si taký nadurdený?" spýtal sa ho. Louis po ňom hodil vražedný pohľad a radšej odišiel. Mala som čo robiť, aby som sa nerozosmiala.
"Myslím, že si ho nasral." poznamenala som.
"To neva, on sa o chvíľu upokojí." povedal mi Harry. Usmiala som sa a šla do kuchyne po vodu. Keď som sa vrátila, Louis už znova sedel v obývačke tesne natisnutý v Harryho objatí.
"Harry? Tak ja si nachvíľu odskočím a ty si zatiaľ nájdeš iného?" spýtala som sa s nadvihnutým obočím.
"Harry je môj!" vyštekol na mňa Louis až priam dievčenským hlasom a ja som mala čo robiť, aby som udržala nahnevaný výraz tváre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára