Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
Part 31 - Z chaty priamo na turné
O pár týždňov
Pohľad Tay
"Tay! No ták poď už! Veď nás Paul zabije. Do pár hodín musíme býť v Londýne," súril ma Harry nesmelo.
"Už idem. Sekundička," povedala som. Nemohla som nájsť ten náramok, čo mi minule dal. Nechcela som sa mu priznať, že ho neviem nájsť, aby nebol smutný. Ale budem sa ho na to musieť spýtať. Opatrne som zbehla dolu k nemu.
"Harry? Sľub mi, že sa na mňa nebudeš hnevať," povedala som smutne.
"Prečo by som sa mal hnevať?" spýtal sa nechápavo.
"Ja,... neviem nájsť ten náramok, čo si mi dal k trojmesačnému výročiu," šepla som smutne.
"Jááj, ty trdielko moje. A to preto tu dve hodiny beháš po dome a nechceš mi povedať, že čo sa deje?" zasmial sa. Urazene som sa na neho pozrela. On vytiahol peňaženku a z priehradky na mince vytiahol môj náramok.
"Včera si si ho tam sama odložila, Keď sme sa šli kúpať," pripomenul mi.
"Vidíš! Ja som si nevedela spomenúť, že kde som ho dala," povedala som a buchla sa po čele.
"Tak už môžeme ísť, sklerotička moja?" spýtal sa.
"Nie som sklerotička. A áno, už môžeme ísť," povedala som.
"Myslíš, že sa nám ešte stále budú chcieť pomstiť, alebo už na to zabudli?"spýtala som sa ho cestou v aute.
"Neviem, dúfam, že nie, ale od Louisa môžeme očakávať hocičo," zasmial sa.
"Ty ho poznáš najlepšie, čo myslíš?" spýtala som sa.
"Tak určite sa bude chcieť pomstiť, ale otázkou je, či mu to aj vide," povedal Harry so šibalským úsmevom. Radšej som túto tému nechala tak.
"Harry? Nepustíš ma šoférovať?" spýtala som sa so psími očami.
"Nie," povedal.
"Harry," zakňučala som.
"Nie," odpovedal.
"Prosím," prosila som.
"Nie," odpovedal.
"Hazza. Prosím. Pekne prosím," prosila som ho.
"Do riti povedal som nie, tak nie!" zvrieskol na celé auto.
"Tak sorry, že som sa spýtala," vyštekla som na neho a preliezla na zadné sedadlá. Pritúlila som sa ku Sparkles tak, aby Harry nevidel slzy, čo mi tiekli po lícach. Nechápala som, prečo na mňa tak vybehol.Nemal na to dôvod. Alebo mal?
"Tay?" ozval sa po dlhej chvíli. Neodpovedala som, ani som sa nepohla. Dúfala som, že si bude myslieť, že som zaspala.
"Tay, ja viem, že nespíš," povedal. Nemienila som reagovať.
"Taylor prepáč," povedal. Nereagovala som, až kým auto nezastalo. Šokovane som sa nadvihla na sedadle, lebo som vedela, že tak skoro sme do Londýna dôjsť nemohli. Stáli sme na nejakom odpočívadle. Harry vystúpil z auta.
"No ták Tay! Veď som sa ti ospravedlnil. Vážne mi to prepáč. Ja som len vystresovaný z toho večerného koncertu," obhajoval sa.
"Jasne. Ako ináč. Ty si vystresovaný. Ty chceš ísť na chatu. Ty chceš robiť toto. Ty chceš robiť hento. Do riti spýtal si sa niekedy, čo chcem ja? Alebo ako sa cítim? Nie. Furt si tu len ty! Ty si ten, ktorému stále niečo je a ja to mám chápať a utešovať ťa. Doriti Harry aj ja mám svoje city! Aj ja mám svoje sny. Teda mala som. Všetky som ich nechala tak, kvôli tebe! Keď sme spolu začali chodiť, skončila so s prácou. S prácou, ktorá bola moja vysnívaná, len aby som mohla byť s tebou. Stačili by mi tri mesiace v tejto práci a mohla som si zaplatiť štúdium na najšpičkovejšej policajnej akadémii. Lenže ja som sa toho vzdala, kvôli tebe. Všetkého som sa vzdala, kvôli tebe. A ty? Ja chápem, že si pod tlakom, viem, že to neustále špehovanie médiami ti dá zabrať a akceptujem to. Vždy, keď si na mňa vybehol tak, ako teraz v aute, povedala som si dobre, je vystresovaný z toho všetkého, chápem to, odpustím mu to. Veď sľúbil, že to už znova nespraví. Lenže ty si to spravil znovu a znovu. Ale toto bola posledná kvapka. Ja už takto nevládzem fungovať!" vrieskala som po ňom a on sa na mňa díval s otvorenými ústami.
"Ale zlatko. No ták, prepáč mi to. Ja sľubujem, že sa polepším. Máš pravdu, bol som strašne sebecký," hovoril a snažil sa dostať sa svojimi perami na tie moje. Vzápätí sa na mňa zmätene zadíval.
"Ty si mala nejakú prácu, keď sme spolu začali chodiť?" spýtal sa.
"Čo?" spýtala som sa. Až teraz som si uvedomila, čo som mu vlastne vykričala. Vzdychla som si. Buď to teraz, alebo nikdy.
"Áno Harry. Bola som tvoj bodyguard," povedala som. Vypúlil na mňa oči.
"Áno, bola som tvoj bodyguard. Teda, som tvoj bodyguard, pretože Paul moju výpoveď nikdy oficialne neprial. A vieš čo? Mohla som byť sebec. Mohla som za ten čas brať peniaze za to, že ťa strážim, ale nevzala som ani cent. Nevzala som ani cent, pretože som sa do teba zaľúbila. Netušila som, ako dlho nám to vydrží, ale verila som v teba. Nevzala som ani cent, pretože by som sa ti nemohla pozrieť do očí. A posledný mesiac pracujem znovu aktívne, aj keď vlastne prakticky zadarmo, len preto, aby som ťa ochránila pred človekom, ktorý ťa chce uniesť. Ty vôbec netušíš, ako sa bojím, keď ideš niekam sám, pretože narozdiel od teba viem, že tam vonku na teba číha niekto, kto ťa chce zabiť a nám sa nedarí vystopovať ho! Netušíš, aký strach prežívam, ak meškáš čo i len minútu. Netušíš koľkokrát som skoro zomrela od strachu, keď ste s chalanmi neprišli v noci domov. Ako váš bodyguard, som tam mala byť s vami, lenže ja som vám dôverovala. Kryla som vás pred ochrankou, aby ste si mohli vyraziť a pri tom som celý čas tŕpla, aby sa vám niečo nestalo a ty si prišiel nadránom spitý pod obraz boží a ešte si sa na mňa vyziapal, keď som sa ti opovážila niečo vyčítať. Lenže ja už nevládzem! Nevládzem to dusiť v sebe," vrieskala som po ňom. Dúfala som, že aspoň niečo z mojich slov si vezme k srdcu, ale nie, on si znova vybral tú časť môjho dlhého monológu, ktorá na mňa vrhala zlý tieň a tej sa držal.
"Takže bodyguard? A to si mi chcela kedy povedať?"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára