Som tvoj anjel strážny! Part 43

Title: Som tvoj anjel strážny

By: Beatrix Pinekely

Part 43 - Cry at the night, smile at the day

 

 

Videla som, že Harry sa hnevá, že som chcela znova pracovať, ale ináč to nešlo. Ja potrebujem niečo robiť, ináč sa zbláznim. Nemôžem celé dni sedieť a smútiť a takto sa aspoň odreagujem. Trošku. On to nechápe a ani nemôže. Nezažil nič také a ani mu to neprajem zažiť. Uložila som Tracey spať a tiež zaliezla do izby z výhovorkou, že som strašne unavená, že idem spať. Zaliezla som do sprchy, pustila na seba vodu a rozplakala som sa. Musela som to zo seba dostať von. Spustila som sa po studených dlaždiciach na spodok sprchového kúta. Nemám tušenia, ako dlho som tam sedela. Zrazu som si uvedomila, že niekto vypol sprchu.
"Taylor,čo sa deje?" spýtal sa Harry vystrašene, zatiaľ čo ma zabaľoval do uteráku.
"Bolí to," šepla som. Viac som zo seba nedokázala dostať. Harry sa vystrašene dotkol môjho brucha. Záporne som pokrútila hlavou a jeho ruku presunula na miesto svojho srdca.
"Ja viem, zlatko. Časom to prejde, uvidíš," šepol mi.
"Poď preč z tých studených dľaždíc. Ešte prechladneš," hovoril mi. Keď som nereagovala, zdvihol ma a niesol do izby. Držal ma v náručí. Bolo mu jedno, že som celá mokrá a že teraz už je mokrý aj on. Položil ma na posteľ a obliekol ma. Ja som len tak ležala bez pohnutia. Niežeby som sa nechcela ani pohnúť, ale moje telo ma nepočúvalo. Jediná vec, čo som robila bol plač. Ten som nedokázala zastaviť. Harry ma uložil do postele a ľahol si vedľa mňa. Moje telo sa k nemu automaticky pritúlilo. Nič nehovoril, len ma hladkal po vlasoch a silno objímal. Sem tam ma jemne pobozkal na čelo.
"Prečo to musí tak bolieť?" spýtala som sa ho.
"Kiežby som vedel odpoveď," šepol a znova mi chcel dať pusu na čelo. Nadvihla som hlavu a tak jeho pery skončili na mojich perách. Nerozmýšľala som nad tým, čo robím, len som nechala moje telo robiť to, čo chce. Prevalila som sa na neho a ďalej ho bozkávala. Slzy mi pomaly prestávali tiecť.
"Pomôž mi zabudnúť. Aspoň na chvíľku," šepla som. Harry sa na mňa zmätene zadíval. Sama som chvíľku ostala v šoku z toho, čo som práve vyslovila, ale chcela som to. Harry ma nežne pohladil po líci a usmial sa. Opatrne nás pretočil tak, že som ležala pod ním a nežne ma bozkával. Začal ma vyzliekať.
"Načo som ti to vôbec obliekal," zadudral sám pre seba. Rozosmialo ma to.
"No vidíš a už sa smeješ," povedal a znova ma nežne pobozkal. Čakala som hocičo ale nie to, čo začal robiť. Ten blázonko ma začal štekliť. Smiala som sa snáď na celý dom. Ráno ešte dostaneme, od zvyšných obyvateľov domu. Po chvíli ma prestal štekliť a začal moje bruško zasypávať bozkami. Jeho kudrliny padali voľne na moje brucho a to ma ešte viac šteklilo, tak som sa znova smiala. On ma už znova zača bozkávať na ústa. Ani som si nevšimla, kedy sa vyzliekol. Bozkával ma nežne, ale vášnivo. Chvíľku ma tam dolu dráždil rukou, potom do mňa opatrne vnikol. Jemne, pomaličky, opatrne prirážal. Ani jeden sme sa nikam neponáhľali. Teraz nám nešlo o to, aby sme čo najskôr dosiahli svoje. Proste sme si užívali, že sme akoby spojený v jedno telo. Naše pery sa od seba skoro vôbec neodpojili. Harry bol strašne nežný. Bolo to niečo nové. Nikdy som ho takéhoto nezažila, no páčilo sa mi to. Bolo to najkrajšie a najdlhšie milovanie, čo som zažila. Obaja sme vyvrcholili naraz, čo pre nás nebolo nič nové. Harry sa znova sklonil k môjmu brušku a zasypával ho bozkami. Moje viečka sa unavene zavreli. Ešte hodnú chvíľu som na brušku cítila jeho pery, no potom som už naozaj vytuhla.