Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
Part 39 - "Klameš! Každý vie, že deti nosí bocian!"
Ráno sme vstávali dosť skoro. Už o deviatej ráno sme boli v Londýne. Najťažšie bolo vidieť Tracey. Bola na tom hrozne. Odkedy som za ňou šla, ani sa odo mňa nehla. Drží sa ma, ako kliešť. Chvíľu som mala chuť vyhodiť si ju do náručia, ale uvedomila som si, že nemôžem, kvôli malému. Harry stále niekde lieta. S Kiowom vybavujú všetko, aby mohol pohreb prebehnúť ešte dnes. Chalani majú totiž zajtra už znova koncerty. Tracey sme vypýtali zo školy. Kým majú chalani koncerty v anglicku, bude s nami. Zmena prostredia jej prospeje a aspoň trošku ju to rozptýli. Keď už hovorím o nej, kde je?
"Tracey?" zakričala som na celý dom. Žiadna odpoveď.
"Dievčatá nevideli ste ju?" spýtala som sa ich.
"Keď som ju videla naposledy, šla do otcovej izby," povedal Sam.
"Vďaka," povedala som jej a šla za Tracey. Bola tam. Ležala na otcovej posteli, rukami objímala vankúš, na ktorom otec spával a plakala. Keď ma zbadala, smutne sa spýtala.
"Prečo odišiel aj on? Sľúbil mi, že kým nebudem veľká, neodíde. Prečo to porušil? Sľúbil mi to," hovorila a zajakávala sa pomedzi plač. Sadla som si k nej a objala ju.
"Prišiel jeho čas, zlatíčko. On si nevyberal, ver, že chcel s tebou zostať čo najdlhšie. Ale on je stále s tebou. Je tu a bude tu vždy, keď si na neho spomenieš," povedala som jej a svoju rukou ukázala na jej hruď. Na jej srdiečko. Sama som mala čo robiť, aby som sa nerozplakala.
"A ty? Sľúb mi, že ty ma nikdy neopustíš. Prosím," šepkala.
"Neboj sa. Budem tu pre teba. Pre teba a pre svoje dieťatko," šepla som.
"Ty máš dieťatko?" spýtala sa ma Tracey.
"Áno," povedala som jej.
"A kde je?" spýtala sa.
"Tu," povedala som a ukázala na svoje bruško.
"Ty si ho zjedla?" spýtala sa Tracey. Rozosmiala som sa.
"Nie, zlatko. Ono ešte len rastie, tu v mojom brušku. O pár mesiacov sa narodí, ako si sa narodila aj ty, alebo ja, alebo hocikto iný na svete," povedala som jej.
"Ale ty neodídeš potom, tak ako naša mamka, že nie?" spýtala sa ma.
"Nie zlatko. Naša mamka bola vtedy chorá vieš? Ja som ale zdravá, ja nezomriem pri pôrode," hovorila som jej a z celej sily sa v duchu modlila, aby to tak aj bolo. Otvorili sa dvere na izbe. Obe sme zdvihli pohľady.
"Tak tu sú moje dve princezné," zasmial sa Harry od dverí. Tracey sa mi vymámila z objatia a vrhla sa k Harrymu a niečo mu pošepkala. Harry sa zatváril zmätene.
"Prečo by Tay mala zjesť bábätko?" spýtal sa nechápavo. Rozosmiala som sa.
"Tracey! Opakujem ti, že som ho nezjedla!" zvolala som. Pozrela som skľúčene na Harryho, nech mi pomôže. On sa však na nás len díval výrazom WTF?.
"Veď si povedala, že to bábätko máš v brušku!" protestovala Tracey. Harrymu zrejme až teraz doplo, čo sa deje, lebo sa rozosmial.
"Tay ti hovorí pravdu, ona ho nezjedla," povedal jej.
"Ale ako sa tam potom dostalo?" spýtala som sa. Ako vysvetliť 7 ročnému dievčatku SEX a tehotenstvo? Dosť ťažká úloha. Harry sa ale vynašiel.
"To pochopíš, keď budeš staršia," povedal jej.
"Ale ja to chcem chápať teraz," odula sa.
"Pozri, keď sa dvaja ľudia veľmi veľmi ľúbia, tak v dievčati začne vznikať babätko a ono je v dievčati 9 mesiacov a potom sa narodí. Aj ty si bola 9 mesiacov v mamkinom brušku pred tým, než si sa narodila a mamka ťa určite nezjedla," povedal jej a brnkol jej po nose.
"A čo robí to bábätko 9 mesiacov v brušku? A nezadusí sa tam?" spýtala sa.
"Nie, nezadusí sa, ono dýcha cez svoju mamu. A tých 9 mesiacov vo svojej mamičke rastie," povedal jej. Ona si ho skúmavo prezerala.
"Klameš! Každý predsa vie, že deti nosí bocian," povedala, vyplazila na neho jazyk a odkráčala preč z izby. Harry sa na mňa zmučene pozrel. Zasmiala som sa.
"Nechaj to tak. Ja jej to potom vysvetlím," povedala som.
"Ako sa má moja milovaná a moje zjedené dieťa?" spýtal sa.
"V rámci možností dobre," odpovedala som mu a nežne ho pobozkala.
"Ale si hrozná! Zjesť dieťa? To som si o tebe nemyslel," pokračoval ďalej v podpichovaní.
"Zjem aj teba, keď chceš," zasmiala som sa.
"Ja to miesto v tvojom brušku radšej prenechám drobcovi," zasmial sa a pohladil ma po brušku.
"Čo si vybavil?" spýtala som sa.
"Pohreb bude o štvrtej. Nič veľké, len rodina a najbližší priatelia," povedal.
"Dobre. Ďakujem," šepla som.
"Nemáš mi za čo ďakovať. Vieš, že pre teba urobím všetko," povedal. Silno som ho objala.
"Ale aj tak ďakujem," šepla som.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára