Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
Part 34 - Tehotná?
"Ďalej," zakričal. Vošla som nesmelo dnu.
"Niall? Nevieš, kde sú baby?" spýtala som sa.
"Šli aj s chalanmi osláviť úspešný koncert. Potrebuješ niečo?" spýtal sa.
"Nie, ja len... Nič, zabudni na to," povedala som.
"Tay? Vidím že sa niečo deje. Môžeš mi to povedať. Ja to nikomu neprezradím," povedal mi.
Pohľad Niall
"Tay? Vidím že sa niečo deje. Môžeš mi to povedať. Ja to nikomu neprezradím," povedal som jej. Ona sa len spustila popri stene na zem a rozvzlykala sa.
"Tay, čo sa deje?" spýtal som sa.
"Keď Louis dnes podpichol s tými krámamy, uvedomila som si, že som to mala dostať a nedostala. Tak som si urobila test. Som tehotná, Niall," vzlykala. Bože!
"Prosím, sľúb mi, že to nikomu nepovieš," prosila ma.
"Sľubujem. Ale on by to mal vedieť," povedal som.
"Nie, on už vôbec nie. Ja nechcem, aby so mnou zostal len z kvôli dieťaťu," povedala a ešte viac sa rozplakala.
"Dobre, dobre. Tíško. Neplač. Bude to dobré. Ja ti pomôžem. Som tu pre teba," upokojoval som ju.
"Ja sa bojím, Niall. Čo ak to nezvládnem?" spýtala sa.
"Neboj sa Tay, ty zvládneš všetko. Si silná! Toto je len ďalšia výzva od života. Výzva, ktorú ty pekne chytíš za pačesy a ukážeš všetkým, že to nie je nemožné!" povedal som jej.
"Možno máš pravdu. Ale ja som chcela niečo také prežívať s Harrym a teraz..." šepla smutne.
"Čo chceš robiť?" spýtal som sa jej.
"Neviem. Kým ešte budem môcť pracovať, ostanem s vami. Také 2-3 mesiace. Potom odídem a budem musieť nájsť spôsob, ako sa o svoju rodinu postarať," povedala smutne. Objal som ju.
"Niall? Môžem s tebou hovoriť? Och prepáč, nevedel som, že je tu Taylor, ja prídem neskôr," povedal Harry keď vošiel dnu do mojej izby.
Pohľad Harry
Chvíľu som sa len tak motal po uliciach. Musel som si prečistiť hlavu.
"Čo to do riti robím? Veď je milujem! Prečo som k nej taký? Ale prečo je ona taká?" pýtal som sa sám seba. Nechápal som ničomu. Nechápal som,ako sme sa za tak krátky čas mohli tak znenávidieť. Rozhodol som sa, že sa vrátim do hotela. Prehádzal som okolo Niallovej izby.
"Ja sa bojím Niall, čo ak to nezvládnem?" spýtal sa uplakaný hlas. Spoznal som ho. Bola to Tay. Čo robila u NIalla v izbe?
"Neboj sa Tay,ty zvládneš všetko. Si silná! Toto je len ďalšia výzva od života. Výzva, ktorú ty pekne chytíš za pačesy a ukážeš všetkým, že to nie je nemožné!" povedal jej Niall. O čom sa preboha rozprávajú?
"Možno maš pravdu. Ale ja som chcela niečo také prežívať s Harrym a teraz..." šepla smutne.
"Čo chceš robiť?" spýtal sa jej Niall.
"Neviem. Kým ešte budem môcť pracovať, ostanem s vami. Také 2-3 mesiace. Potom odídem a budem musieť nájsť spôsob, ako sa o svoju rodinu postarať," povedala smutne. Ona chce odísť? Nie. Vošiel som do Niallovej izby. Niall ju silno objímal, ona plakala.
"Niall? Môžem s tebou hovoriť? Och prepáč, nevedel som, že je tu Tay, ja prídem neskôr," zaklamal som. Tay sa na mňa na chvíľu pozrela uslzenými očami a mňa pichlo pri srdci. Mal som pocit, že za tie slzy môžem ja a to ma strašne bolelo.
"Tay odpočiň si, dobre? Ja sa hneď vrátim," povedal jej Niall a naznačil mi, že mám ísť von z izby. Prešli sme teda do mojej izby.
"Čo si chcel?" spýtal sa ma.
"Prečo bola Tay v tvojej izbe," spýtal som sa.
"Prepáč, ale to ti nemôžem povedať. Sľúbil som jej, že udržím jej tajomstvo," odpovedal mi.
"Ale no ták!" zakňučal som.
"A vieš čo? Niečo ti predsa len poviem. Videl si tie slzy? Plakala kvôli tebe! Kvôli tomu, ako sa k nej správaš. Buď ju ignoruješ, alebo na ňu útočíš. Čo myslíš, ako sa asi cíti? Ona ťa ľúbi, Harry a to, čo robíš jej strašne ubližuje!" hovoril Niall.
"Ale aj ona ako reaguje, furt len zapára," bránil som sa.
"Vieš ako sa správajú zvieratá, keď sú zranené? Útočia! Útočia, pretože chcú zakryť tú bolesť. Útočia, pretože nechcú, aby im znova niekto ublížil. A Tay je ako malé zranené zvieratko. Radšej bude útočiť, ako by mala svojmu súperovi ukázať, že ju úplne zničil! A v tomto prípade si ten súper ty!" hovoril Niall. Všetky tie Niallové slová boli ako šípy strelené priamo do srdca. Naozaj som jej až tak ublížil?
Pohľad Taylor
Ležala som na posteli a snažila sa neplakať, ale nešlo to. Buchli dvere. Neriešila som to, zrejme sa vrátil Niall. Ležala som otočená chrbtom k dverám, takže som nemohla vidieť, kto vošiel. Niekto si sadol vedľa mňa na posteľ a pohladil ma po vlasoch.
"Ja viem Niall, nemám plakať. Snažím sa, ale nejde to," povedala som smutne.
"Neplač Tay. Nezaslúžim si tvoje slzy," ozval sa bolestne známy hlas. Strhla som sa. Otočila som sa. Vedľa mňa na posteli sedel...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára