"Pusti ma," pošepla som.
"A keď nie?" spýtal sa.
"Nechci, aby som ti ublížila," upozornila som ho. Harry sa rozosmial.
"Už sa bojím, maličká," povedal mi. To nemal robiť. Stačil mi jeden chvat a už som ho držala pred sebou popod krk úplne paralyzovaného. Harry len gúľal očami.
"Hovorila som ti, že ti nechcem ublížiť. Mimochodom, Paul sa zabudol zmieniť, že mám čierny pás v karate." povedala som mu a pustila ho.
"Máš na neho dávať bacha a nie ho zabiť." upozornil ma Luca.
"Malá lekcia mu nezaškodí." povedala som do mikrofónu.
"To bolo za tú maličkú, aby si vedel." dodala som smerom k Harrymu. Ten sa už však spamätal a zas začal flirtovať.
"Ten je nezastaviteľný." uchechtol sa Luca.
"Tak prepáč. Už ťa nikdy tak neoslovím." povedal a na tvári vykúzlil ten najočarujúcejší úsmev. Do izby vbehla Tracey.
"Taylor! Pozri čo mám!" kričala a v ruke držala gitaru.
"Tracey! Kde si ju vzala. Ihneď ju Niallovi vráť." povedala som.
"To je v pohode. Ja som jej ju dal." povedal Niall stojaci vo dverách. Tracey sa z vážnou tvárou vyšplhala na Harryho posteľ a začala hrať na gitare to, čo sa zatiaľ naučila.
"Tracey! Nepredvádzaj sa." okríkla som ju. Ona hneď prestala hrať a urazene pustila gitaru k zemi. Jeden premet a gitaru som zachytila skôr, ako stihla dopadnúť na zem.
"Wow!" zvolali obaja. Gitaru som vrátila Niallovi.
"Vďaka, že si mi zachránila gitaru." povedal. Usmiala som sa. Tracey sedela urazene na posteli.
"Tracey prestaň sa predvádzať! Ocko je v nemocnici a ty vystrájaš ako malé decko!" upozornila som ju nahnevane.
"A kedy pôjdeme za ním?" spýtala sa smutne.
"Neviem, zlatíčko." povedala som. Na toto som sa zabudla spýtať.
"Veď poďte teraz. Ja vás tam odveziem." navrhol Harry.
"Choď. Na ostatných dohliadneme. Aj tak máš mať na starosti hlavne Harryho." povedal mi Luca.
"Dobre, tak poďme." povedala som. Do nemocnice sme šli mlčky. Otec nespal. Keď sme prišli usmial sa na nás.
"Oci. Toto je Harry. Od dnes u nich bývame." povedala som.
"Áno, viem." povedal otec.
"To je ten, čo mu máš robiť ochranku?" spýtal sa šeptom. Prikývla som.
"Dávaj si pozor." upozornil ma otec.
"Neboj sa." pošepla som.
"Tati! Tati!" dožadovala sa Tracey pozornosti.
"Čo je, princezná moja?" spýtal sa.
"Niall mi dal svoju gitaru a Taylor mi na nej nedovolila hrať." začala hneď žalovať.
"A pochváľ sa ockovi, že si mu ju skoro rozbila." povedala som.
"Ale dievčatká moje! To sa nemôžete ani jeden deň nehašteriť?" spýtal sa otec karhavo. "Harry?" spýtal sa otec.
"Áno, pane?" spýtal sa Harry.
"Dohliadni prosím na moje dve dcérky." poprosil ho otec.
"Budem sa snažiť." povedal mu Harry. Boli sme tam ešte asi pol hodinu.
"Taylor. Okamžite sa vráťte. Máme na pozemku paparatzov a faninky. Potrebujeme ťa tu." ozvalo sa mi v uchu. Naznačila som otcovi, že mám pohotovosť.
"Choďte už, zlatíčka moje. Potrebujem si odpočinúť." povedal otec.
"Tak poď Tracey." povedala som a ťahala ju za ruku.
"Harry? Mohla by som šoférovať, prosím?" spýtala som sa a spravila psie oči.
"Samozrejme." povedal a dal mi kľúče od auta.
"Páni! On ti dal kľúče od svojho auta? To čo sa Stylesovi stalo?" ozvalo sa mi v uchu. Pousmiala som sa nad tým. Sadla som si za volant.
"Ako rýchlo chceš byť doma?" spýtala som sa. Keď tú otázku počula Tracey, tak sa automaticky pripásala.
"Môj rekord z tejto časti mesta je 15 minút. Skús ho prekonať." povedal.
"Výzva? Dobre, beriem." odpovedala som.
"Radšej sa pripútaj." ozvala sa zozadu Tracey. Harry sa len frajersky usmial.
"Tracey má pravdu, mal by si sa pripútať." povedala som mu s úsmevom. Spýtavo sa na mňa zadíval ale pripútal sa. Vybrala som si mobil a položila ho na palubnú dosku, aby som ho mala po ruke. Budem potrebovať svoje kontakty, ak sa chcem k nim domov dostať rýchlejšie, ako za 15 minút. Naštartovala som a dupla na plyn. Autíčko som vôbec nešetrila. Rýchlosti som menila jedna radosť. V každej najmenšej príležitosti som obehovala. Vzala som mobil a vytočila kamaráta.
"Enrike? Môžeš mi otvoriť? Potrebujem priechod." povedala som.
"Samozrejme Taylor. Pre teba všetko." povedal. Opísala som mu auto, ktoré má čakať.
"Kade to ideš. To je slepá ulička." povedal Harry. Ja som sa len šibalsky usmiala. Neďaleko od vás sa nadvihli garážové dvere. Odbočili sme do nich a prešli cez budovu autoservisu môjho najlepšieho kamaráta. Na druhej strane budovy sa tiež vysunuli garážové dvere a my sme boli v momente späť na ulici. Takto sme sa vyhli obchádzaniu blokov a ušetrili sme aspoň 5 minút. "Páni!" ozval sa Harry. Zase sme sa krútili po uličkách ale prešlo zatiaľ len 7 minút od kedy som vyštartovala od nemocnice. Dve minúty a boli sme u nich doma.
"Nepredvádzaj sa, lebo príde na to, že si bodyguard." zaznelo mi v uchu.
"Páni! Si dobrá." povedal mi súčasne Harry.
"Nepreháňaj." odpovedala som súčasne obidvom.
"Chalani, to dievča je diabol." povedal Harry chalanom, keď sme vošli do obývačky. Ja som sa nad tým len uškrnula.
"Prečo by mala byť diabol?" spýtal sa Liam.
"Z nemocnice sem, tipnite si ako dlho nám trvala cesta. Šoférovala ona." povedal Harry.
"Fúha. 20 minút?" spýtal sa Louis.
"Houby! Z pred nemocnice sme vyštartovali pred 9 minútami." povedal Harry. Chalani na mňa vyvalili oči a ja som sa len samoľúbo usmiala.
"To nie je nič. Ona tak jazdí stále." ozvala sa Tracey.
"Ale! Prestaňte! Budem sa červenať." povedala som.
"Kto ťa naučil takto šoférovať?" spýtal sa Harry.
"Otec a jeho kolegovia. Chodili sme často na motokros." odpovedala som.
"Páni! Dievča! Čo o tebe ešte nevieme?" spýtal sa Zayn pobavene.
"Hrá na gitaru, spieva. Má čierny pás v karate, ovláda skoro všetky bojové umenia....." začala chrliť Tracey. Zakryla som jej ústa rukou.
"Tracey!" napomenula som ju.
"Páni dievča, ty sa nezdáš." povedal Niall a súčasne s ním sa mi to ozvalo v uchu od Lucu. Ja som len pretočila očami. Chalani začali hrať playko. Boli do toho taký zabratý, že vôbec nič nevnímali. Postavila som sa a šla do kuchyne.
"Kam ideš? Nesmieš sa od nich ani pohnúť." ozvalo sa mi v uchu.
"A to mám umrieť od smädu?" spýtala som sa.
"Čo keď ti medzitým zdrhú?" spýtal sa Luca.
"To pochybujem, sú taký zabratý do hry, že ani nevnímajú okolie." povedala som.
"Veď pozri, niečo skúsim." povedala som, keď som sa vracala do obývačky.
"Chalani, musím vám niečo povedať. Som váš bodyguard." povedala som.
"Zbláznila si sa." zasyčal mi do ucha Luca. "Vidíš, ani ma nepočuli." povedala som.
"Kľudne si tu z tebou môžem debatiť a oni si ani nevšimnú, že sa vlastne nemám s kým rozprávať a že sa akoby rozprávam sama zo sebou." povedala som. Luca sa uchechtol.
"Ešte niečo skúsim. Či Harry zareaguje." povedala som.
"Harry? Nechceš ísť so mnou hore? Skúsili by sme 69tku." povedala som. Luca zrejme vybuchol do smiechu. Alebo dostal astmatický záchvat. Podľa zvukov, čo sa mi ozývali v uchu sa to nedalo identifikovať. Z Harryho strany však žiadna reakcia.
"Rozmýšľam, že sa zahrám na potvoru a vytiahnem im telku z elektriky." povedala som.
"Radšej ich tak nechaj. Kým hypnotizujú telku, nezdrhajú." povedal Luca.
"Jedna rada. Máš na starosti Harryho a ak chceš, aby ťa brával všade so sebou, musíš sa stať jeho miláčikom. Musíš mu ukázať, že si ťa môže získať, ale zároveň byť odmietavá." povedal Luca.
"To mám s ním mať akože sex?" spýtala som sa. Keď som vyslovila slovíčko sex, všetci piati zdvihli hlavu smerom ku mne. Len Tracey ďalej hypnotizovala hru.
"Takže toto na vás platí hej?" spýtala som sa z nadvihnutým obočím. Oni zas presunuli svoj pohľad na telku.
"Keby niečo, budem v záhrade." povedala som smerom k nim a vyšla von. Lucove protesty som ignorovala. Dnes som sa ešte nestihla ani rozcvičiť, ako každý deň. Začala som precvičovať karate. Ako ochranka ich možno budem potrebovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára