Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
Part 44 - And all your little things...
Ráno som sa zobudila na zvláštny pocit. Akoby mi niekto lízal brucho a mňa to strašne šteklilo. Nechcelo sa mi otvoriť oči, tak som sa len zasmiala.
"Harry nerob!" povedala som pomedzi smiech.
"Veď ja nič nerobím," ozval sa Harryho hlas odniekiaľ z kúpeľne. V tej istej chvíli som cítila sliny na tvári. Otvorila som oči a uvidela Sparkles s ešte dvoma psami.
"Ehm...Harry? Môžeš na sekundu?" spýtala som sa. Harry hneď dobehol.
"Hatchi, Loki, Sparkles! Okamžite dolu z mojej postele!" povedal im a zaháňal ich preč. Sparkles ma znova olízala na líci. Zacítila som z jej úst pach konzervy, čo ma automaticky vystrelo a utekala som do kúpeľne. Sú aj príjemnejšie vône na ráno.
"Zlatko v pohode?" spýtal sa Harry z dverí kúpeľne. Pozrela som na neho, či tu otázku myslí vážne.
"To máš z tej včerajšej zmrzliny s arašidami," povedal mi.
"Nie, to mám z Sparklesinho dychu," odpovedala som mu.
"Počuješ to, Sparkles? Tvoja panička hovorí, že ti smrdí z papuľky," povedal Harry a vzal Sparkles na ruky. Sparkles mu olízala tvár.
"Fuj. A má pravdu," povedal a zložil ju na zem. Zasmiala som sa.
"A čo tie dve druhé psy?" spýtala som sa.
"To bol Loki Payne a Hatchi Malik," povedal Harry.
"Jaj. Som ich nespoznala. Sparkles a bábo mi nedali čas," zasmiala som sa.
"Budeš raňajkovať? Ak hej, tak choď, lebo o hodinu musíme vyraziť," povedal mi Hazza.
"O hodinu? Veď ešte nemáme nič pobalené a ešte treba zbaliť Traceyine veci a..." umlčal ma bozkom.
"Neboj zlatko. Všetko je už hotové. Tracyeiné veci sme pobalil z Niallom a bolo dosť ťažké ju presvedčiť, že nemôže brať všetky hračky. A naše veci som dobalil asi pol hodinu dozadu," povedal.
"Ďakujem," šepla som mu.
"Za čo?" spýtal sa.
"Za všetko. Za tú prekrásnu noc, za to, že mi pomáhaš..." začala som vymenúvavať. Znova ma umlčal bozkom.
Pohľad Harry
"Ďakujem." šepla mi.
"Za čo?" spýtal som sa.
"Za všetko. Za tú prekrásnu noc, za to, že mi pomáhaš..."začala menovať veci. Radšej som ju znova umlčal.
"Toto sa mi páči," zasmiala sa.
"Čo?" spýtal som sa.
"Tvoj spôsob umlčovania ľudí," vysvetlila.
"Ľudí je príliš silné slovo. Takto umlčujem len teba," zasmial som sa.
"Tak v to dúfam," povedala a pozrela na mňa zo zdvihnutým obočím. Keď toto robí, je strašne rozkošná! Snaží sa vyzerať autoritatívne, ale je to tak akurát ešte viac ňuňu. Ešte viac som si ju k sebe pritúlil.
"Hej!" zvýskla, keď som jej postrapatil vlasy. Zamračene na mňa pozrela.
"Čo sa čertíš, maličká?" spýtal som sa.
"Ach, kebyže môžem, tak už ležíš bezvládne na zemi," sykla po mne.
"Keď sa čertíš, si ešte roztomilejšia," zasmial som sa. Ona sa ešte viac zachmúrila a šla dolu do kuchyne. Šiel som za ňou. Kuchyňa sa ale stala kameňom úrazu. Lepšie povedané to, čo Liam uvaril. Tak rýchlo, ako prišla, tak z nej aj utiekla. Smer kúpeľňa, nad tým som ani uvažovať nemusel.
"Okej. Takže vajíčka oddnes nerobíme," vzdychol si Liam.
"Nieeeeee!" zakňučal Niall.
"Ale no ták, Niall! Musíme byť trošku súcitný," protirečil mu Liam.
"Tieto nevoľnosti, to bude trvať len prvé 3 mesiace, potom už bude jesť všetko a v jedení pretromfne aj teba, uvidíš," povedal som mu.
"Ja som to počula!" ozvalo sa z obývačky.
"A dones mi niečo na jedenie! Ja tam už nejdem," dodala.
"Čarovné slovíčko?" odkričal som jej.
"Som hladná, tak makaj!" sykla. Spravil som jej pár hrianok a odniesol jej ich.
"To ti trvalo," zamumlala.
"Nemáš za čo," povedal som.
"Ja viem," odpovedala mi a pustila sa do jedenia. Nechal som ju najesť sa a šiel som po kufre, aby sme to všetko natrepali do áut....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára