Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
Part 23 - Sparkles
Pohľad Taylor:
Všetci rešpektovali, že chcem byť sama. Harry sa večer ani nesnažil dosať sa do mojej, teda našej, izby. Čo to má preboha znamenať? To mám brať ako že to ukončil, alebo čo? Nechápem to. Ale niečo sa deje, všetci behajú po dome, ako keby mali pohotovosť, alebo čo. Raňajky som si bola vziať, kým ešte všetci spali, ale musím vymyslieť niečo, aby som sa na obed nestretla s Harrym. On zjavne nemá záujem sa uzmieriť a ja nemienim byť prvá, čo sa ospravedlní. Veď ma skoro zabil!
Pohľad Harry:
Všetci sa motali po dome a balili si veci na chatu. Taylor nepovedali, že odchádzajú, lebo ona nikoho nechce vidieť, vraj potrebuje byť sama. To, že je zavretá vo svojej izbe mi ale na druhu stranu vyhovuje. Aspoň moje prekvapenie neodhalí skôr, ako má. Dúfam, že týmto jej dokážem, že ju naozaj ľúbim a že to, čo sa stalo v bazéne, že to bola nehoda a nechcel som jej ublížiť. A navyše mám na to tri dni.
"Ehm... Harry?" zavolala ma Perrie.
"Áno?" pribehol som za ňou.
"Ten tvoj darček pre Taylor mi práve zlikvidoval najobľúbenejšiu podprsenku," povedala nahnevane.
"Ako sa sem dostala, veď bola zavretá v mojej, teda v hosťovskej izbe," povedal som zamyslene.
"Tak poď drobec. Toto nesmieš robiť. Budeme ťa musieť vycvičiť," zasmial som sa. Znova som ju zavrel v izbe a šiel som pripraviť zvyšok. Všetci sa už konečne vypratali z domu, tak som mal pokoj. Z hora bolo sem tam počuť gitaru. Taylor si hrala väčšinou smutné pesničky, čo ma ešte viac deptalo. Len tak-tak som stihol dokončiť výzdobu domu a dovariť obed. Bolo 11:54, keď som zo seba konečne zhodil zásteru a z úľavou si vydýchol, že už mám konečne všetko hotové. Vyšiel som hore a vošiel do izby. Vzal som to malé huňaté čudo rasy bišónik a trošku ho upravil. Teda ju. Meno som jej ešte nedával, to je na Taylor. Dal som jej krásny huňatý ružový obojok /Taylorina obľ.farba je ružová/. Za obojok som mu zapichol malý papierik s odkazom. Šiel som k Tayloriným dverám a zaklopal.
Pohľad Taylor:
Bolo okolo obeda. Niekto zaklopal.
"Ak si ktokoľvek, chcem byť sama," povedala som a ani sa neobzrela k dverám. Počula som, že sa dvere otvorili a potom znova zavreli. Počula som tiché cupitanie paciek po podlahe. Obzrela som sa. Cupitalo ku mne malé biele huňaté čudo s ružovým obojkom. Vzala som tú bielu chlpatú guľku do náruče. Spoza obojka mu trčal malý papierik. Písalo na ňom:
"Ahoj. Som tvoj nový drobček. Som fenka a ešte nemám meno. Že mi nejaké vymyslíš?" zasmiala som sa nad tým.
"Tak ty nemáš meno, gulička? Ako ťa len budeme volať? Hm.... Budeš.... Sparkles!" napadlo mi v momente, keď som videl iskričky v jej očiach.
"Ale ja som len časť prekvapenia. Ak chceš vidieť zvyšok, vyjdi z izby. Ruže ti už ukážu cestu," dočítala som zvyšok textu na lístku.
"Mám vyjsť z izby? Ruže mi ukážu cestu? Čo to má znamenať?" pýtala som sa sama seba. Zvedavosť ma ale nenechala chladnou, tak som predsa len vyšla. Pred dverami bola...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára