Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
Part 24 - Because I love you...
Pred dverami bola položená krásna ružová ruža. Kvetom bola namierená ku schodom. Zdvihla som ju. Prešla som pár krokov a našla ďalšiu. Vzala som aj tú. Kým som zišla schody, mala som už v náručí dve tucty ruží. Od schodov do jedálne bola lupienkami ruží vyznačená cestička. Vybrala som sa po nej. Došla som do jedálne. Stôl bol krásne prestretý pre dvoch. Šampanské sa chladilo v malom stojane vedľa stola. V strede stola bola váza z minimálne ďalším tuctom ruží.
"If you're pretending from the start like this,
With a tight grip, then my kiss
Can mend your broken heart
I might miss everything you said to me
And I can lend you broken parts
That might fit like this
And I will give you all my heart
So we can start it all over again..."
Odspieval niekto za mnou. Nemusela som sa otočiť, aby som vedela, kto to je. Ten hlas by som spoznala hocikedy. Ale aj tak som sa otočila. Harry sa na mňa nesmelo díval. Tak preto za mnou neprišiel sa ospravedlniť. Pripravoval toto.
"Prepáč mi to zlatko, naozaj som ti nechcel ublížiť. Neuvedomil som si to. Mal to byť naozaj len žart. Prepáč mi to. Dúfam že prijmeš malý darček, na ospravedlnenie," povedal a vybral z vrecka škatuľku. Otvoril ju. Bol v nej prekrásny náhrdelník. Srdce z ktorého vychádzajú dve anjelské krídla na retiazke.
"Bože Harry! Malý darček? Musel byť veľmi drahý," šepla som.
"Pre teba nie je nič drahé, Tay. Smiem?" spýtal sa, lebo mi ho chcel zavesiť na krk. Prikývla som. Zapol mi ho na krk. Vzal mi z náruče ruže, čo som pozbierala a dal ich do prázdnej vázy.
"Podáva sa obed, slečna," povedal a odviedol ma k stolu. Ako správny džentlmen mi odsunul stoličku, počkal, kým si sadnem. Potom doniesol jedlo. Vyzeral to úžasne. A aj to úžasne chutilo.
"Hmm.... Harry. To je úžasné," pochválila som ho.
"Ďakujem," šepol nesmelo. Najedli sme sa. Chcela som poupratovať zo stola, ale nedovolil mi to. Vraj dnes sa nemám o nič starať. Takýto Harry sa mi páči. Budem sa musieť na neho hnevať častejšie. Z myšlienok ma vytrhol tým, že ma objal okolo pásu.
"A čo ten druhý darček? Páči sa ti?" spýtal sa.
"Tá malá huňatá guľka?" spýtala som sa. Prikývol.
"Keby si jej nedal obojok, tak neprídem na to, kde to má hlavu," zasmiala som sa.
"Ver mi, že aj ja som mal spočiatku problém, nájsť jej hlavu," zasmial sa aj on.
"Aké si jej dala meno?" spýtal sa.
"Sparkles. Ona ma také krásne iskričky v očiach," odpovedala som mu.
"Ináč, budeme ju musieť trošku vycvičiť. Je tu štyri hodiny a už stihla roztrhať Perrie obľúbenú podprsenku," poznamenal Harry.
"To vážne? A keď už sme pri Perrie, kde sú ostatný?" spýtala som sa.
"Na tri dni na niektorej z našich chát," zasmial sa Harry.
"Chceš povedať, že sme v dome samy?" spýtala som sa. Harry prikývol.
"Hneď sa mi nezdalo, že by boli len tak zalezený v izbe len preto, že by si ich o to poprosil," zasmiala som sa.
"Vlastne som ich odtiaľto skoro surovo vyhodil," uchechtol sa Harry.
"A čo by si robil, keby som ti neodpustila?" spýtala som sa.
"A ty si mi už odpustila?" spýtal sa. Jeho očka žiarili nadšením.
"Jasne že áno, ty môj blázonko," zasmiala som sa a nežne ho pobozkala. Na jeho tvári sa objavil ten jeho neodolateľný úsmev.
"Milujem ťa," povedal.
"Milujem ťa," zopakovala som jeho slová. Usmial sa. Vzal ma do náruče a niesol...
.....
.....
....
.....
....... von a vyhodil ma do kontajnera :D :D :D ale nie... :D :D robím si srandu... Dozviete sa v ďalšej časti :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára