Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
Part 40 - Pohreb
O tretej som už bola hotová. Šla som ešte obliecť Tracey.
"Tá čierna ti vôbec nesluší, zlatko. Radšej ťa vidím v ružovej," šepol Harry a objal ma zozadu okolo pásu. Len som si povzdychla. On spustil ruky z môjho pásu. Vzápätí mi už na krk zapínal nejaký náhrdelník.
"To je pre teba," šepol.
"Harry! Vieš, že mi nemáš nič kupovať," vzdychla som si.
"Ale tento ti veľmi svedč," povedal. Otočila som sa a obzrela sa v zrkadle.
"Je prekrásny. Ďakujem," povedala som a objala ho.
"Červený by bol krajší," skomentovala Tracey. Len som na ňu hodila vražedný pohľad.
"Takže som sa trafil," zasmial sa Harry a z vrecka vybral druhý taký istý, lenže červený.
"Jééééj!" zvrieskla Tracey tak nahlas, až ma uši zaboleli.
"Harry! Minule som ti niečo hovorila!" sykla som po ňom. Tí dvaja ma však úplne ignorovali. Harry zapínal ten náhrdelník Tracey na krk a Tracey dookola opakovala slovíčko ďakujem. No aspoňže sa nezabudla poďakovať. Tracey sa šla z náhrdelníkom pochváliť.
"Harry. Už som ti hovorila, že mi nemáš nič kupovať a už vôbec nie Tracey," povedala som mu vyčítavo.
"Ale zlatko. Pozri aká je šťastná," oponoval mi Harry.
"Áno, teraz je šťastná, ale ona je ešte malá. Tie náhrdelníky boli určite drahé a ona teraz bude čakať, že jej vždy niečo také kúpiš," hovorila som.
"Tay prestaň! Kúpil som jej ho, lebo som chcel a hotovo!" povedal.
"Ale... Kedy ti to všetko vrátim, povedz mi? Zaplatil si otcovu liečbu, teraz aj pohreb. Všetko mi kupuješ, teraz ešte aj Tracey. A čochvíľa bude treba nakúpiť veci pre bábo. To všetko nie sú malé peniaze," šepla som. Harry len pobavene pokrútil hlavou.
"Tak poprvé, kde si preboha prišla na to, že mi to všetko budeš musieť vrátiť? Po druhé, si žena, ktorú nadovšetko milujem a s ktorou chcem zostať navždy a urobím pre teba všetko a pre to bábo tiež. Je to aj moje bábo, takže aj keby som nechcel, je to moja povinnosť postarať sa o neho. A po tretie. Sľúb mi, že o otázke peňazí sa už nebudeme hádať." hovoril a díval sa mi pritom do očí.
"Ale...." začala som.
"Pššt!" položil prst ma moje pery a umlčal ma.
"Dobre," šepla som nakoniec. Nechcela som sa hádať. Ani on nie. Pozrel sa na hodinky.
"Zlatko už by sme mali ísť." povedal. Len som prikývla. Je načase poslednýkrát sa rozlúčiť s mojim otcom. Do očí sa mi natisli slzy. Silou vôle som ich potlačila, chytila Harryho za ruku a šli sme za ostatnými. Spolu sme sa pobrali na cintorín. Tracey to celkom dobre znášala. Zrejme jej došlo, čo sa deje až keď spúšťali truhlu do zeme. Rozplakala sa. Niall si ju vyhodil do náruče a utešoval ju, za čo som mu bola veľmi vďačná. Sama som mala čo robiť, aby som sa nezrútila.
Pohľad Harry
Tracey sa zrútila, keď začali telo spúšťať do zeme. Niall ju ochranársky vzal do náručia a tíšil ju. Taylor to už tiež len tak tak zvládala. Triasla sa. Vyzliekol som si svoje sako a prehodil jej ho cez plecia. Zašepkala takmer nečujné ďakujem a uslzenú tvár sa snažila skryť v mojej hrudi. Košeľu som už ma premočenú od jej sĺz, ale bolo mi to jedno. Snažila sa zhlboka dýchať a potlačiť slzy, ale nešlo jej to. Videl som, ako sa strašne snaží byť silná kvôli Tracey, ale toto bolo aj na ňu priveľa. Keď začali zasypávať jamu, zrazu mi bezvládne klesla do náruče. Keď to videl Tracey, ešte viac začal vystrájať, lebo sa zľakla, že stratila aj sestru. Ešteže tu bol aj ten rodinný ich rodinný lekár a priateľ jej otca. Hneď pribehol a začal ju ratovať.
"Už sa jej to niekedy stalo?" pýtal sa.
"Nie, ale je tehotá, možno to súvisí s tým," povedal som.
"Aha. V tom prípade gratulujem. Ale aj tak by som ju rád vyšetril," povedal.
"Dobre. Niall? Postaráš sa o Tracey, prosím?" spýtal som sa. On prikývol. Tak sme zaviezli Tay do jeho ordinácie. Vyšetril ju. Vraj je všetko v poriadku, len by sa nemala veľmi rozrušovať. To už ale Tay všetko vnímala a my sme obaja dostali, že prečo je v nemocnici, keď potrebuje byť pri sestre.
"Zlatko ja nechcem byť zlý, ale v prvom rade by si mala myslieť na seba a na to malé," povedal som jej.
"Je v poriadku, že?" spýtala sa.
"Neboj sa Tay, všetko je v najlepšom poriadku, len sa musíš šetriť, dobre? Žiadne stresy, žiadne namáhavé činnosti a predovšetkým žiadne karate," zdôraznil jej. Prikývla.
"Myslím to vážne!" zdvoraznil.
"Veď dobre. Ja chcem to malé. Nie som taká hlúpa, aby som ho niečim takým ohrozila. Môžem už ísť?" spýtala sa.
"Samozrejme," povedal doktor. Podišiel som k nej a vzal ju do náruče.
"Harry! Chodiť ešte viem!" sykla po mne zo smiechom.
"Ale nemáš sa namáhať," oponoval som jej.
"Ale chôdza nie je namáhanie sa, však pán doktor?" obrátila sa na lekára. Ten sa na nás dvoch pobavene díval.
"No Taylor, vieš ako to je, pre niekoho je aj chôdza namáhavá." zasmial sa. Tay ho prepichla pohľadom.
"No tak vidíš," šepol som a vyniesol som ju z ordinácie až k autu.
"Si hrozný!" povedala, keď som ju opatrne naložil do auta a pripútal.
"To sa ku mne budeš takto starať, až kým neporodím?" spýtala sa. Prikývol som.
"Uvidíš, že len čo začne drobec rásť a ja priberiem, vládať ma nebudeš!" povedala mi. Zasmial som sa.
"Teba budem vládať vždycky," zasmial som sa.
"To ti pripomeniem, o pár mesiacov," zasmiala sa. Zvyšok cesty sme sa bavili o všeličom...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára