Som tvoj anjel strážny! Part 54

Title: Som tvoj anjel strážny

By: Beatrix Pinekely

Part 54 - "I am not CRAZY!"

Celý deň chodila po dome s tou bábikou. Buď jej spievala uspávanky, alebo sa s ňou hrala. Volal som z jej doktorom. Zajtra sa na ňu príde pozrieť. Bojím sa o ňu! Nechcem, aby nakoniec skončila niekde v blázninci! Teraz síce bola šťastná, ale to bola len ilúzia! Ilúzia, ktorú si vytvorila vo svojej hlave. Teraz ešte spí, no túli sa k ten bábike. Chcel som jej ju vziať ale drží ju slno v zovretí. Znova som sa o to pokúsil. Stále však nepovolila. Silno ju zvierala. Zišiel som dolu do kuchyne za ostatnými.

Pohľad Tay
Zobudila som sa okolo desiatej. Na posteli vedľa mňa bola položená bábika. Bola oblečená v dupačkách, čo som kúpila pre malého Edwarda.
"Čo to?" sykla som. Vyliezla som z postele a vzala som ju do ruky. Zbehla som schody.
"To si myslíte, že ste vtipný? Lebo toto absolútne nie je vtipné! Nechať mi v izbe bániku oblečenú v Edwardových veciach? Čo si myslíte, že ma tým rozveselíte? Tak prepáčte, že sa nesmejem! Toto bol fakt zlý fór!" zvrieskla som na nich. Oni sa na mňa len nechápavo dívali. Vybehla som hore a hodila som sa do postele. Po chvíli sa otvorili dvere. Dnu niekto vošiel.
"Zlatko?" ozval sa Harry.
"Choď preč!" sykla som.
"Zlatko hneváš sa na nás neprávom," povedal Harry a sadol si ku mne.
"Prečo? Tá bábika sa sem snáď dostala sama po vlastných, nie?" spýtala som sa.
"Nie zlatko, ale... Ja neviem, ako ti to povedať. Tú babiku si si vzala ty, včera," povedal Harry.
"Ako včera. Veď včera som bola na cintoríne. Včera bol pohreb," povedala som. Harry sa na mňa smutne zadíval.
"Nie zlatko. To bolo pred dvoma dňami. Včera... Včera si celý deň chodila s tou bábikou po dome. Všetkých si nás presviedčala, že to je náš malý Edward. Prebaľovala si ju, obliekala. Prosto, správala si sa, akoby tá bábika bola žive dieťa," hovoril.
"Chceš povedať, že mi včera šibalo a že si to nepamätám, hej?" spýtala som sa.
"Neviem, či šibalo. Neviem, ako to nazvať, ale bola si prosto mimo," hovoril.
"Nie! Neverím ti! Vymýšľaš si," vyštekla som na neho.
"Pozri.Toto si ma donútila včera natočiť," povedal mi a ukázal mi video na mobile. Hrala som sa tam s tou bábikou. Naozaj som sa správala, akoby tá bábika bola naozajstné bábätko. Zmetene som pozrela na Harryho.
"Pomôž mi. Ja nechcem byť blázon," šepla som mu. Harry ma silno objal.
"Neboj sa, zlatko. Zvládli sme doteraz všetko, zvládneme aj toto. Som pri tebe, to vieš," povedal mi. Silno som sa k nemu nakvačila.

Pohľad Harry
"Ja nechcem byť blázon," šepla znova.
"Neboj sa. Nie si a ani nebudeš. Toto, uvidíš, že sa to už nezopakuje. Možno to bol len nejaký kolaps mysle, alebo čo ja viem čo," povedal som jej.
"Neviem, čo to bolo, ale nechcem to. Pomôž mi, prosím," šepla.
"Vieš čo? Večer ťa vezmem na jedno krásne miesto," šepol som jej do ucha.
"Dobre," usmiala sa. Opatrne som sa k nej priblížil a pobozkal ju. Bozk opätovala a nielen to. Prebrala iniciatívu. Než som sa stihol spamätať, moje tričko ležalo v kúte izby. Roztrnuté napoly.
"Hej! To bolo moje obľúbené," zakňučal som.
"Kúpiš si nové," šepla a pokračovala ďalej. Zasmial som sa a začal ju tiež vyzliekať. Rukami sa snažila dostať zo mňa nohavice.
"Tie mám tiež rád! Žiadne trhanie," upozornil som ju. Ona sa zasmiala a stiahla ich zo mňa.
"Sú celé. Spokojný?" šepla mi do ucha. Miesto odpovede sa z môjho hrdla vydral ston, keď sa jej ruka ocitla v mojich trenkách. Nechápal som, čo to do nej vošlo. Nikdy takáto nebola. Obaja sme už boli nahý. Začal som ju nežne bozkávať po celom tele. Potom som sa vrátil k jej perám. Rukami som skúmal jej telo.
"Rob už," šepla po chvíľke. Nechápal som, vždy mala rada, keď sme sa takto mazlili a teraz zrazu sa jej to nepáči, alebo čo? Ale radšej som poslúchol. No keď som sa pokúsil vniknúť do nej, bolestivo vykríkla. Z očí sa jej spustili slzy.
"Prepáč zlatko. Nechcel som, prepáč," šepol som jej.
"To je v poriadku," šepla s bolesťou v hlase.
"Nie, nie je. Vidím, že ťa to bolí!" povedal som. Ľahol som si späť vedľa nej a pritiahol si ju do náruče.
"Ty za to nemôžeš. Asi je ešte skoro. Predsa len, je to ešte len týždeň od..." nedopovedala.
"Pšššt. Nemysli na to, zlatko. Všetko je v poriadku. Skúsime to inokedy," povedal som jej a pobozkal ju na líce. Zakryl som ná paplónom. Znova sme sa začali bozkávať. Tentoraz sme sa však ani jeden nesnažili zájsť ďalej.
"Harry, nevidel si.....Upsss... Sorry..." vbehol nám do izby Louis.
"Klopať ťa neučili?" sykol som po ňom.
"Ehmmm..., sorry... Nevedel som, že...." koktal.
"Práve preto si mal klopať," povedal som.
"Ja... prídem neskôr," povedal Louis a rýchlo sa spakoval.
"Ale najprv zaklop! A nezavrel si dvere!" zakričal som za ním. Louis sa rýchlo vrátil a zavrel dvere. Taylor sa rozosmiala.
"Čo je smiešne?" spýtal som sa.
"Louis.... On vyzeral tak mimo, že nás takto videl. A ty.... A on, celý červený...." hovorila pomedzi smiech.
"Čo ja?" spýtal som sa nechápavo.
"No, nabudúce sa lepšie zakry," povedala Tay a znova vybuchla do smiechu. Inokedy by som sa asi urazil, ale teraz som bol tak rád, že sa smeje, že som sa začal smiať s ňou. Začala ma štekliť. To som sa už smial asi na celý dom. Snáď nám to tí dolu odpustia. Snažil som sa dostať sa preč od jej rúk. Prevalil som sa až priveľmi na bok. Skončil som na zemi. Taylor vybuchla do ešte väčšieho smiechu ako pred tým. Jej zvonivý smiech sa ozýval celou izbou. Pozbieral som sa zo zeme. S úsmevom som prišiel k nej a tiež ju začal štekliť. Po chvíli som šteklenie zmenil na nežné bozky. Znova sme ležali vedľa seba a mazlili sa. Bolo mi jedno, čo všetko by som musel spraviť, aby znova nebola smutná. V tejto chvíli na to nemyslela a to bolo to hlavné, čo som chcel dosiahnuť. Ešte stále nahý sme ležali v objatí na posteli. Spieval som jej do uška našu pieseň. Ona mi ležala v náručí s hlavou na mojej hrudi. Hladkal som ju po vlasoch a vdychoval tú krásnu vôňu jej vlasov. Jahodový šampón na vlasy, čo si kúpila len na skúšku. Jednoznačne musím zariadiť, aby si ho kupovala stále. Tay už zaspala, to mi bolo jasné už len z toho pomalého dýchania. Pomaly som sa vyslobodil z jej objatia. Uložil som ju tak, aby sa jej ležalo čo najviac pohodlne. Zakryl som ju, aby jej nebola zima. Obliekol som sa a zbehol schody.
"Ako je na tom?" spýtala sa Perrie.
"Čo mal znqmenať ten výbuch s tou bábikou?" spýtala sa El.
"Proste, dnes nie je mimo realitu. Neviem, čo mal znamenať ten včerajšok, ake dnes je znova v realite. Uvedomuje si, že o Edwarda sme prišli a včerajšok si vôbec nepamätá," povedal som.
"A čo ste tam robili, že ste tak kričali?" neodpustil si Louis poznámku.
"Nič, pretože niekto nás musel vyrušiť, že?" sykol som po ňom.
"Nabudúce sa zamknite," odpovedal mi. Pretočil som očami. Radšej som šiel pripraviť veci na večer...

Pohľad Tay
"Pripravená?" spýtal sa Harry.
"Áno, ale neviem kam ideme. Neviem, ako sa mám obliecť," povedala som. /Outfit/
"Si oblečená ideálne, neboj sa. Aj keď ružová ti sluší viac," povedal mi. Usmiala som sa.
"Už mi povieš, kam ideme?" spýtala som sa. Záporne zakrútil hlavou.
"To je prekvapenie," povedal. Viac som z neho už neodstala a to som sa snažila celú cestu na ono miesto.