My sweet Belle

My sweet Belle

Bol ešte len marec, no vonku už bolo celkom teplo. Bol celkom príjemný jarný večer, už skoro noc. Všade v dome bolo ticho. Len vonku na terase bolo počuť slabé pukanie krbu a občas slabé vrzgnutie, keď jemný teplý vetrík pohol hojdacou sieťou. Na nebo pomaličky vychádzali hviezdy. Pozorovala ich zabalená v deke. To ticho ju upokojovalo. Vždy sem chodila, keď chcela byť sama. On to chápal a vždy ju nechal chvíľu osamote. Potom za ňou vždy prišiel zo šálkou horúcej čokolády, ktorú ona tak zbožňovala. Teraz tu však nebol a šálka z horúcou čokoládou, ktorú si musela urobiť sama stála na stolíku neďaleko nej. Dopísala posledné riadky do svojho denníka a uložila ho na stolík. Zadívala sa na oblohu, teraz už posiatu hviezdami. Bez problémov našla tú ich. Pri spomienke na to, ako si ju vybrali sa jej na tvári rozhostil jemný úsmev. Pozrela sa na krb, ktorý pomaly doháral. Postavila sa zo siete a šla k nemu. Priložila doň drevo. Rozhodne sa jej ešte nechcelo ísť dnu. Dnes nie. Dom je aj tak opustený, keď tu nie sú. Keď tu nie je on. Znova si ľahla do siete a zababušila sa späť do deky. V hlave sa jej vynorila spomienka. Ich prvýkrát sa odohralo práve tu. Presne si na to pamätala. Pamätala si každý jeho dotyk na pokožke, ktorý ju tak strašne rozhorúčil. Pamätala si, ako navzájom šepkali svoje mena. Pamätala si na pukotanie dreva v krbe, aj na trošku častejšie vŕzganie hojdacej siete, ktorá ale v ich ušiach vytvárala krásnu melódiu. Melódiu lásky. Všetko krásne medzi nimi sa odohralo tu. Prvý bozk, prvé milovanie, prvá hádka, aj prvé uzmierenie. Tu ju požiadal o ruku. Svoj pohľad uprela na prsteň, čo jej zdobil ruku. Usmiala sa pri spomienke na ten deň. Tak strašne jej chýbal.

"Ale už iba dnes. Zajtra na obed už bude doma," povedala si, aby sa rozveselila. Znova priložila do krbu a usalašila sa späť do hojdacej siete. Znova sa zadívala na hviezdy. Rytmické hojdanie siete a pukanie dreva v krbe jej v ušiach zneli ako krásna uspávanka. Jej oči sa pomaly zatvárali. Mala by si ísť ľahnúť, ale jej sa nechcelo. Sama nevedela prečo, ale cítila, že dnes musí ostať tu. Už nevládala bojovať s únavou. Nechala svoje telo oddychovať. Po chvíľke už nebolo počuť nič, okrem pukotania kozuba a pravidelného pomalého dýchania, ktoré naznačovalo, že dievčina zaspala...

... Dvere na dome sa otvorili. Dnu vošiel on. Tašky potichu položil do predsiene a hneď opatrne vybehol schody na poschodie. Vošiel do spálne. Ostal však v šoku. Jeho milovaná tam nebola. Zišiel teda dolu. Vošiel do obývačky, no nebola ani tam. Potom si všimol, že v kozube na terase ešte pomaly dohára oheň. Pomaly vyšiel na terasu a konečne našiel svoju lásku. Ležala v hojdacej sieti a spala. Usmial sa. Opatrne roztiahol sieť a ľahol si ku nej. Nemusel nič robiť. Sieť ich automaticky pritúlila k sebe. Preto ju obaja milovali. Nežne ju pobozkal na čelo. Ona niečo zamrmlala zo spánku a ešte viac sa k nemu natisla. Usmial sa a pohladil ju po vlasoch. Nemohol uveriť, že toto dievča bude už zajtra jeho manželkou.

"Liam." zašepkala zo spánku. Nechcel ju síce zobudiť, ale nedokázal odolať jej perám, ktoré boli teraz len pár milimetrov od tých jeho. Nežne ju pobozkal. Dievčina sa preľakla. Rýchlo otvorila oči. Keď však uvidela tie hnedé oči, čo tak milovala, bez váhania sa prisala späť na jeho pery. Liam sa do bozku usmial. Prehĺbil ich bozk. Keď sa od seba konečne odlepili, silno ho objala.

"Chýbal si mi, Liam," šepla.

"Aj ty mne, moja sladká," šepol jej.

"Kedy si prišiel?" spýtala sa.

"Len teraz, zlatko. Chcel som ťa prekvapiť. Stihol som skoršie lietadlo," povedal jej. Ona sa usmiala.

"Konečne si tu," šepla nadšene.

"Poďme do spálne, zlatko. Musíš sa poriadne vyspať. Obaja sa musíme poriadne vyspať," povedal Liam.

"Nie. Ostaňme tu. Prosím. Chcem byť tu s tebou. Chcem pozorovať nebo, chcem, aby nás sieť nútila sa k sebe túliť. Chcem počúvať pukotanie dreva v krbe..." hovorila. Liam sa usmial.

"Ach moja sladká. Dobre, tak ostaneme tu." privolil. Nikdy jej nevedel povedať nie. Vstal zo siete a priložil drevo do kozuba. Znova si ľahol k nej.

"Milujem ťa, Leeroy." šepla. Volala ho tak, odkedy vydali klip k BSE. Liam sa na to spočiatku hneval, ale už si nejako zvykol. Z jej úst to meno znelo strašne krásne. A naviac, ostatných tiež občas volala podľa tých postáv, čo tam mali. Najviac sa na to hneval Zayn. Bodaj by nie.

"Aj ja teba, Bella. Moja sladká." šepol on jej a pobozkal ju. Ich bozky sa stávali čoraz vášnivejšími. Obaja už tušili, že dnešná noc bude znova jedna z tých krásnych, plných lásky. Pomaly sa vyzliekali. Obaja túžili spojiť sa v jedno telo. Boli od seba strašne dlho. Každý jeden dotyk spôsoboval ešte väčšiu túžbu. Po chvíli už vnímali len seba. Bozkával ju na krku a popritom nežne prirážal. Nikam sa neponáhľali. Chceli tu chvíľku čo najviac predĺžiť. Ich pery sa znova spojili vo vášnivý bozk.

"Liam." zavzdychala. On v tej istej chvíli zavzdychal jej meno. S úsmevom na perách sa mu uložila na hrudi. Pobozkal ju na čelo. Ona už len pokojne dýchala. Spala. Liam sa usmial. Nikdy nechápal, ako môže tak rýchlo zaspať. Trochu sa nadvihol a obliekol ju, aby jej nebola zima a ešte náhodou neochorela. Potom obliekol aj seba. Nechcelo sa mu však ísť do spálne. Pritúlil sa späť k Belle. Oboch ich zababušil do deky. Ona sa k nemu okamžite prikvačila tak, že sa nemohol ani hnúť. Zo spánku sa usmievala. Vyzerala ako anjelik. Po chvíľke zaspal aj on...

... Bolo skoro ráno. Asi sedem hodín. Dvere na dome sa znova otvorili. Dnu vošli štyria chalani. Harry s rachotom položil kufre na zem.

"Pššššt! Zbudíme ich!" upozornil ho šeptom Zayn.

"Chalani? Prečo sú dvere na terasu otvorené?" spýtal sa Niall. Keď ale vyšiel na terasu, pochopil. Na perách sa mu rozhostil úsmev. Naznačil chalanom, aby potichu prišli za ním.

"Oni sú takí zlatí," šepol Louis.

"Poďte. Nechajme ich spať. Dnes ich čaká veľký deň," povedal Zayn a plašil ich preč z terasy. Harry s Niallom hneď zamierili do kuchyne. Začali chystať raňajky. Zayn s Louisom zatiaľ začali vybavovať všetko preto, aby Liamovo prekvapenie pre Bellu bolo čo najkrajšie. Bellyn svadobný deň musí byť dokonalý!

Poznámka autorky: Ja viem... Sladké presladké a znova s Liamom, ale tak čo už. Posnažím sa nabudúce napísať niečo s niekým iným. Vedela by som k tomu napísať pokračko. Chcete, alebo to mám nechať tak? Ďakujem za milé komentáre pri jednodielovke Oni štyria budú dokonalá rodina. Your Spoon Girl from May of '95, Beatrix Pinekely :*