Som tvoj anjel strážny! Part 35

Title: Som tvoj anjel strážny

By: Beatrix Pinekely

Part 35 - Prepáč mi...

Niekto si sadol vedľa mňa na posteľ a pohladil ma po vlasoch.
"Ja viem Niall, nemám plakať. Snažím sa, ale nejde to," povedala som smutne.
"Neplač Tay. Nezaslúžim si tvoje slzy," ozval sa bolestne známy hlas. Strhla som sa. Otočila som sa. Vedľa mňa na posteli sedel Harry.
"Čo tu chceš?" sykla som na neho. Nič neodpovedal, len sa zrazu prilepil na moje pery. Odtiahla som sa.
"Harry čo to...?" začala som.
"Pšššt," umlčal ma, "prepáč mi to. Prepáč mi, ako som sa správal. Ja bez teba nemôžem žiť. Prepáč mi to. Nechcem o teba prísť," hovoril.
"Harry, ja..." začala som. Nevedela som, čo mu mám povedať. Jedna časť mňa mi hovorila, že mu mám odpustiť, ak už pre nič iné, tak aspoň kvôli tomu malému, čo čakám, teda, ak som tehotná, ale druhá časť mňa bola stále nahnevaná, že ma nechcel pochopiť.
"Zlatko prosím odpusť mi to. Ja už chápem, čo si tým všetkým myslela a máš pravdu, bol som strašný sebec. Budem sa snažiť napraviť to. Prosím, len ma teraz neopúšťaj," prosil ma. Slzy už tiekli obom.
"Obaja potrebujeme druhú šancu,"šepla som.
"Začnime odznova," šepol.
"To sa nedá Harry. Nemôžme začať odznova, môžeme len pokračovať v tom, čo sme mali pred tým," šepla som. Nechápavo na mňa pozeral.
"Prečo by sme my dvaja nemohli začať nanovo?" spýtal sa.
"Lebo už nie sme dvaj," šepla som. Dúfala som, že mu to dôjde, ale on sa na mňa ďalej nechápavo díval. Vzala som jeho ruku a opatrne si ju položila na brucho.
"Neviem kedy sa to stalo, ale stalo sa. Vyzerá to tak, že som tehotná, Harry," povedala som.
"To... to... to myslíš vážne?" koktal Harry.
"Áno," povedala som. Neviem prečo, ale jeho reakcie som sa bála. Z jeho tváre sa nedalo nič vyčítať, teda okrem šoku. Zosmutnela som. On to malé nechce? Sklonila som hlavu, aby nevidel slzy, čo sa mi znovu tisli do očí. Zrazu ma niekto pobozkal do vlasov. Čo to táram, že niekto. Harry, kto iný. Nadvihla som pohľad späť k nemu. Usmieval sa. Padol mi kameň zo srdca. Nežne ma pobozkal. Tentoraz som sa neodtiahla. Začali sme sa bozkávať a pritom ma pomaly postrkoval, aby som si ľahla. Keď som ležala, vyhrnul mi tričko a zasypával mi brucho bozkami. Zasmiala som sa, lebo ma jeho vlasy šteklili. Znovu sa vrátil k mojim ústam. Zároveň mi začal rozopínať podprsenku.
"Harry, prestaň," šepla som. Smutne sa na mňa zadíval.

"Prečo?" spýtal sa.
"Sme v Niallerovej izbe, ak si si nevšimol," zasmiala som sa.
"Niallerovi to vadiť nebude," šepol Harry.
"Ale bude," ozval sa Niall od dverí. Zasmiala som sa.
"Keď už ste sa vy traja uzmierili, môžete vypadnúť," dodal Niall.
"Niall? Sľúbil si, že to nevykecáš!" povedala som naoko nahnevane.
"Ale... ty si mu to nepovedal?" spýtal sa.
"Povedala, ale čo keby nie? A ty to len tak povieš. A pred ostatnými ani muk. My im to povieme samy," povedala som.
"Neboj sa. Nepoviem ani slovko," sľúbil, "česné skautské!" dodal. Zasmiala som sa. S Harrym sme odišli skôr, ako nás stihol vyhodiť. Odtlačil ma do mojej izby. Tam nás už z radosťou vítala Sparkles.
"Ahoj zlatko, teba som už dlho nevidel," zasmial sa Harry, keď okolo neho Sparkles nadšene poskakovala.
"Sparkles, miesto!" rozkázala som jej. Ona okamžite utekala do svojho brlôžka. Chvíľu nás pozorovala, ako sa mazlíme na posteli, po chvíli však zaspala. Harry ma bozkával po celom, teraz už nahom tele. Bruchu venoval špeciálnu pozornosť.
"Ahoj drobček," šepol k brušku a znova ho pobozkal, "ja som tvoj ocko," znova bozk, "ľúbim ťa, krpec," znova bozk. Potom sa znova vrátil k mojim perám. Ani jeden sme netúžili po niečom inom, len po sebe. Bol strašne nežný, akoby sa bál, že bábätku ublíži. Bolo to tak iné a predsa nádherné.
"Milujem ťa," zašepkal mi do ucha a pobozkal ma do vlasov.
"Aj ja teba," šepla som mu. On sa vopchal pod paplón a zliezol dolu.
"Čo robíš?" spýtala som sa prekvapene. Vzápätí mi znova začal bozkávať bruško. Jeho vlasy ma šteklili na brušku a ja som sa smiala jak blázon. Keď však rukou prešiel po citlivejšiom mieste, z môjho hrdla vyšiel neidentifikovateľný zvuk. Bolo to niečo medzi smiechom a zalapaním po dychu. Harry sa pod perinou zasmial a znova rozdával bozky môjmu brušku.
"Ne...nerob," zasmiala som sa. Zrazu sa na mojej izbe rozleteli dvere.
"Tay, nevieš náhodou, kde ostala moja..." zasekla sa uprostred vety Danielle. Za ňou sa hneď zjavili Perrie a El a po sekunde aj ostatný až na Nialla.
"Ehmmm... Ahojte," povedala som nervózne a vytiahla na seba paplón vyššie, aby som sa zakryla. Oni na mňa len civeli a nevedeli sa hnúť z miesta.
"Dobre, už ste nás vyrušili, videli a teraz môžete vypadnúť," povedal im Harry, ktorému sa konečne uráčilo vyliezť z pod paplóna.
"Ehmm... Máme to chápať, akože ste sa udobrili?" spýtala sa El.
"Yop," odpovedala som.
"Ešte nejaké otázky?" spýtal sa Harry.
"Áno! Čo si robil pod tým paplónom?" spýtal sa Louis. Na perách šibalský úsmev.
"Bozkával jej bruško," odpovedal mu Harry.
"No jasné! To ti tak verím," oponoval mu Louis.
"Ver, never, hlavne vypadni," sykol po ňom Harry.
"Joj šak už ideme! Nemusíš byť hneď taký hnusný," povedal mu Louis a všetci sa vytrepali von z našej izby.
"Kde sme to skončili?" spýtal sa Harry, keď sa ostatný vytrpali preč z izby.
"Tam, že ideme spať," zasmiala som sa.
"Tak dobrú nôcku," povedal a pobozkal ma do vlasov. Hlavu som si zložila na jeho hruď a pokojne zaspala.