Title: Som tvoj anjel strážny
By: Beatrix Pinekely
Part 38 - To nebol len sen...
"Počkaj zlatko. Musím ti niečo povedať," povedal som jej. Zadívala sa mi do očí. Skúmala ma pohľadom. Zhlboka som sa nadýchol.
"Tay, kým si spala, volal Kiowa," povedal som.
"A? Čo chcel?" spýtala sa.
"Musíš byť teraz silná. Kvôli malému a kvôli Tracey," povedal som jej.
"Čo sa deje, Harry?" spýtala sa.
"Tvoj otec mal znova infarkt," povedal som.
"Čože?" zhíkla. Rozplakala sa, "ale, to bol tretí," šepla.
"Zlatko, musíš byť silná. Jeho už nič nebolí. On je už v pokoji," povedal som.
"On zomrel?" spýtala sa šeptom.
"Áno," povedal som. Tay sa ešte viac rozplakala.
"Zlatko pokojne. Mysli na malého. Musíš byť silná. Tracey ťa bude veľmi potrebovať," hovoril som jej.
"Ako sa to stalo?" spýtala sa.
"Neviem. Kiowa mi nič viac nepovedal," povedal som jej.
"Už som zas úplne sama," šepla smutne.
"Tak toto nehovor. Nie si sama! Máš mňa, máš Tracey, máš chalanov, máš Dan, El, Perrie, máš Kiowu a Samanthu, máš Paula, máš Lou, Lux a Toma... máš nás všetkým tak prosím ťa nehovor, že si sama," dohováral som jej. Ona ďalej plakala.
"Ja viem, ale už nemám otca," šepla smutne.
"Zlatko máš. To že odišiel tam hore neznamená, že ho nemôžeš mať tu," povedal som jej a dotkol sa miesta,kde má Tay približne srdce.
"Keď je tam, prečo tam cítim len prázdnotu?" pýtala sa.
"Lebo je to čerstvé zlatko. Uvidíš, že to prebolí a vždy, keď si na neho spomenieš, budeš ho cítiť tu. Budeš na neho spomínať s úsmevom, uvidíš," šepol som jej.
"Čo by som bez teba robila?" spýtala sa.
"Zlatko vieš, že som tu vždy pre teba," povedal som jej. Pritisla sa ku mne čo najviac, akoby sa snažila vo mne skryť pred všetkým zlým, čo sa nám v poslednom čase prihodilo. Hladkal som ju po vlasoch a nechal ju vyplakať sa. Po chvíľke vysilená z plaču zaspala. Chcel som ju uložiť normálne do postele, ale ona sa do mňa tak zakvačila, že som sa nedokázal pohnúť. Aj tak sa mi ale podarilo vymotať, aj keď ma nechcela pustiť, tak som nás aspoň oboch uložil tak, aby mala Tay a malé lepšie pohodlie. Ešte aj v spánku sa chvíľu jemne triasla a tiekli jej slzy. Ešte viac som si ju privinul k sebe. Zaspal som tiež. Zobudil ma Liam, že už musíme ísť na koncert.
"Nemôžem ju tu nechať samu," šepol som.
"Neostane sama. Dievčatá ostávajú v hotely. Ty nevymýšľaj. Nemôžeš nedôjsť na koncert!" povedal Liam.
"Neboj sa, ja s ňou ostanem," povedala Dan. Po chvíľke došli aj Perrie a El.
"Neboj. Budeme pri nej," dodala Perrie. Ešte raz som ju pobozkal do vlasov a šiel s chalanmi.
Pohľad Tay
Keď som sa zobudila, Harry pri mne nebol. Bola tu El.
"Ako sa cítiš?" spýtala sa.
"Akoby ma prešiel parný valec," odpovedala som jej.
"Chceš masáž?" ozvala sa Perrie od dverí.
"Masáž? Ani nie, ale niečo pod zub by som si dala," povedala som.
"Pizza dôjde o chvíľku," dodala Dan.
"Kde sú chalani?" spýtala som sa.
"Už na koncerte. Pravdepodobne už v polovici koncertu," odpovedala Perrie.
"Ale. Veď ja som tam mala byť, som ochranka," vystrelila som z postele.
"V prvom rade si tehuľka, takže žiadne také!" povedala Dan, šťuchla do mňa a zvalila ma späť na posteľ.
"Opatrne," upozornila som ju. Perrie na chvíľku odbehla.
"Pizza prišláááá!" zvrieskla, keď nabehla do izby. Tak sme vybrali nejaké DVDčka, rozvalili sme sa na posteli, najedli sa a kukali filmy. Snažila som sa nemyslieť na to, čo ma čaká zajtra, keď sa vrátime do Londýna na otcov pohreb. Snažila som sa odreagovať a neplakať, hlavne kvôli malému. Dievčatá mi úžasne pomohli. Síce som plakala, ale od smiechu, lebo zabíjali také pecky, že sme sa len váľali po posteli a rehotali jak šialené. Tak nás našli chalani. Najprv vystrašený nabehli do izby, že čo sa deje, lebo z chodby to znelo strašne divne. My sme na nich kukli a ich vystrašené nechápavé výrazy nás ešte viac rozosmiali a Perrie zletela z postele.
"Vy ste pili?" spýtal sa Liam.
"Jasnéé, sme pili..." začala som.
"Tay! Si tehotná! Vieš, že nesmieš piť!" skočil mi do reči Harry.
"Šak si ma nenechal dopovedať! Sme pili kolu, jedli pizzu a pozerali komédie!" dokončila som svoju vetu.
"No to vidím," povedal. No čo no, nechali sme tu trošku bordel. Ešte sme ho nestihli upratať, lepšie povedané.
"Miláčik, niekedy sa dobrá nálada dostaví aj sama, na to alkohol netreba," povedala Dan smerom k Liamovi. Potom sa všetci rozliezli k sebe a z Harrym sme ostali sami v našej izbe. Silno som sa pritúlila k Harrymu.
"Kedy ideme do Londýna?" spýtala som sa.
"Zajtra skoro ráno. Mali by sme sa isť poriadne vyspať," povedal.
"Tracey ma bude veľmi potrebovať, čo?" spýtala som sa.
"Veľmi. Bude potrebovať silnú sestru, ktorá bude stáť pri nej a chápať ju," povedal Harry.
"A taká sa budem snažiť byť. Pre ňu a pre toto malé," šepla som. Harryho ruka ma pritom jemne hladkala po brušku. Usmiala som sa.
"Harry? Ja viem, že ty si vždy chcel mať malého Louisa, ale... ak to bude chlapček, chcela by som, aby to bol Edward, po dedkovi," povedala som.
"Samozrejme zlatko, ako si praješ. Edward je veľmi pekné meno," povedal samoľúbo. Až teraz mi doplo, že Harry je stredným menom tiež Edward.
"Jaj ty! Aký si chválenkár!" zasmiala som sa. Obaja sme potom zaliezli do postele. Ja som síce nebola veľmi unavená, ale Harryho objatie mi dodávalo istotu a pocit bezpečia. Pri ňom som cítila, že mi nikto nemôže ublížiť. Sledovala som, ako zaspáva. Je taký rozkošný, keď spí. Nakoniec však aj mňa premohol spánok. Bol to náročný deň...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára