You light up my world...Part 33

Title: You light up my world
By:♀Alex♀
Part 33 - Výsluch?

 

For my lovely carrots...

V minulej časti
Položil som ju do postieľky. Jej tvárička sa zamračila a znova sa rozplakala. Tak nám treba. Ako sme si ju s chalanmi rozmaznali, takú ju máme. Vybral som ju teda z postieľky. Sadol som si s ňou do hojdacieho kresla a chvíľu sa s ňou hral. Po chvíľke jej začali padať viečka. Uložil som si ju v náručí a jemne sa s nami hojdal. Po chvíľke už spala, no ja som nemal síl sa postaviť z toho kresla. Viečka mi oťaželi...


Pohľad Alex
Po strašne dlhom čase som sa zobudila s dobrou náladou. Možno to bolo tým snom. Bol taký krásny. Chvíľu som ležala na posteli so zavretými očami. Keď som ich otvorila, šokovane som sa nadvihla na posteli. Bola som v Zaynovej izbe. Takže to nebol len sen? V tom, že to nebol len sen ma utvrdilo aj to, že som spala nahá. Ďalšia vec, čo som si uvedomila bola, že Zayn nie je v izbe. Zrejme už je dávno hore. Rýchlo som sa obliekla. Svoje veci som našla vedľa postele. Zbehla som do kuchyne.
“Bré ránko,” pozdravila som sa chalanom a Dan.
“Bré ránko Al,” odpovedali mi zborovo.
“Nevideli ste Zayna?” spýtala som sa. Chalani sa zaškerili.
“Choď do Laceynej izby,” poradil mi Liam. Vybrala som sa teda tam. Zayn sedel v hojdacom kresle s Lacey na rukách. Bolo to také zlaté. Obaja spali. Zayna som ľutovala. Z toho kresla bude mať dolámaný chrbát. Sfotila som si ich a nastavila som si to ako tapetu na mobil.
“Zayn,” šepla som a trošku zatriasla jeho ramenom. Zayn pomaly otvoril oči.
“Bré ránko,” usmial sa.
“Bré ránko, takto si zničíš chrbticu,” povedala som mu.
“Lacey plakala a ja som ťa nechcel budiť,” povedal.
“Ďakujem,” usmiala som sa. Vzala som od neho ešte stále spiacu Lacey a uložila ju do postieľky. Zayn ma objal okolo pása a pobozkal ma na krk.
“Hmm....” zamrmlala som, “mali by sme isť dole. Všetci sú už hore a budú podpichovať, ak tu budeme dlho.”
“To budú tak či tak,” zasmial sa Zayn.
“Myslíš, že nás v noci počuli?” spýtala som sa.
“To zistíme podľa toho s čím začnú podpichovať,” zasmial sa Zayn.
“Nechcem, aby podpichovali,” šepla som.
“Je lepšie, keď podpichujú, ako keby po sebe mali hádzať veľavravné pohľady,” povedal Zayn a pri slovách veľavravné pohľady naznačil vo vzduchu úvodzovky.
,Achjo,” vzdychla som si. Zayn ma nežne pobozkal na ústa.
“Tak poď,” povedal s úsmevom a vzal ma za ruku. Ťahal ma dole. Všetci už sedeli za stolom a raňajkovali. Loui mal znova vyložené nohy na mojej stoličke. Zas sa chce naťahovať. Namierila som si k svojmu miestu z cieľom, že ho znova zhodím zo stoličky, no Zayn si ma cestou stiahol k sebe na kolená. Loui na mňa urazene hľadel a ja som na neho vyplazila jazyk.
"Ako ste sa vyspali?" spýtal sa Harry len tak akoby nič.
"Úžasne," odpovedala som mu, "prečo?" spýtala som sa.
"Len tak... Vieš, niektorý kvôli tomu hluku nemohli spať," ozval sa Louis.
"Akému hluku?" spýtal sa Zayn akoby nič.
"No tej búrke nie? Vy ste odkiaľ teraz spadli. Hrmelo tak silno, že som asi polovicu noci strávil prevaľovaním sa v posteli. Proste sa nedalo spať!" povedal Hazza. Spýtavo som sa pozrela na Zayna. Ten tiež nechápavo pokrčil plecami. Žeby nás naozaj nepočuli?
"Čo ste robili, že ste nepočuli to hrmenie?" spýtal sa Louis so šibalským úsmevom. A sme v kaši.
"Spali, čo asi?" odbil ho Zayn rýchlo.
"No o tebe nepochybujem ,ale Alex, že ty si dokázala pokojne spať, tomu neverím," ozvala sa Dan. Zavraždila som ju pohľadom.
"Mala som pri sebe niekoho, vďaka komu som sa nebála, kto ma pevne objímal a chránil," usmiala som sa.
"No to máš šťastie. K tebe sa nikto netúlil so strachom v očiach a prosbou, nech to už rýchlo skončí, že Louis?" zasmiala sa El. Louis sa zamračil a prestal podpichovať. Vďačne som sa usmiala na El. Keď sme dojedli, všetci sme sa rozpŕchli po dome s tým, že si užijeme teplý deň v bazéne. Celé dopoludnie sme blbli vo vode. Chalani učili Lacey plávať, ktorá sa ale absolútne nesnažila a najviac ju bavilo špliechať vodu všade okolo seba. Na obed sme si všetci znova natrepali za kuchynský stôl a dopriali naším žalúdkom nejakú stravu. Všimla som si, že Niall je akýsi nervózny.
"Deje sa niečo, Niall?" spýtala som sa.


Pohľad Niall (predchádzajúci večer)
"Nemám rada búrky," zamrmlala Diana.
"Neboj sa, som s tebou," usmial som sa.
"Nevravím, že sa bojím, len že ich nemám rada," zamrmlala.
"Čo by si povedala, že by sme konečne vyšli s pravdou von? Myslím, že sme im to tajili už dosť dlho," zamyslel som sa. Diana sa na mňa divne pozrela.
"Neviem, či by som zvládla všetky tie faninky," šepla nesmelo. Usmial som sa.
"Ja nemyslím, celému svetu. Myslím chalanom. Príde mi divné klamať im o niečom takom. A navyše, všade kde sme sa mi snažia niekoho dohodiť. Už mi to lezie na nervy," zasmial som sa.
"Hej všimla som si. Tej falošnej blondínke, čo sa po tebe vešala, keď sme boli minule von som mala chuť vytrhať všetky tie jej peroxidom odfarbené vlasy," zasyčala.
"Niekto tu žiarli," poznamenal som posmešne.
"Nežiarlim, len mi vadilo, že sa po tebe tak vešala," oponovala Diana.
"Ale žiarliš," podpichoval som zo smiechom.
"Nie."
"Ale áno."
"Nie!"
"Ale áno!"
"Nie!"
"Ale hej," zasmial som sa.
"Fajn, tak možno trošku. Ale ty si len môj a nedovolím nejakej peroxidovej blondzke aby mi ťa ukradla! Rozumieš? Si! Len! Môj!" odsekávala slová. Usmial som sa.
"A ty len moja!" zdôraznil som a pritiahol si ju ešte bližšie k sebe.
"Navždy len tvoja," pošepla s úsmevom a našpúlila pery očakávajúc bozk. Ja som mal však iný plán. Pomaly som sa k nej nakláňal a keď už to vyzeralo, že sa naše pery dotknú, začal som ju štekliť. Šokovane na mňa pozrela. Potom sa začala brániť a snažila sa dostať moje ruky preč z jej brucha.
"Niall! Prosím! Prestaň!" žobronila pomedzi smiech. Prestal som ju štekliť. Jej líca boli zaliate červeňou a prudko dýchala. Človek by si pomyslel, že sme robili niečo iné. Pousmial som sa nad tou myšlienkou. Aj k tomu dôjde, ale nie dnes. Jej oči sa vpíjali do tých mojich. Zbožňoval som takéto chvíle. Pritisol som svoje pery na tie jej. Jemne, nežne som ju bozkával. Bozky mi oplácala s rovnakou nehou. S úsmevom som sa poodtiahol.
"Mali by sme ísť spať," poznamenal som. Jej tvár sa zamračila.
"Neodchádzaj," pošepla smutne.
"Neodchádzam," usmial som sa a vtiahol si ju do náruče.
"Vážne?" spýtala sa.
"Dnes ostanem s tebou," pošepol som jej a dal jej letmý bozk na čelo, "teraz už spi."
"Milujem ťa," zašepkala už v polospánku.
"Aj ja teba, zlatko," šepol som a zaboril nos do jej vlasov. Vdychujúc jej krásnu vôňu som rýchlo zaspal.


Poznámka autorky: Hoy carrots! Tak mám pre vás ďalšiu časť... ;) Chcem ju venovať 4 úžasným osôbkam (Maggie ^^, TessMalik, Lenka, Lola), ktoré mi svojimi komentármi vždy vykúzlia úsmev na tvári...
With all love Your Wild Pregnant Crazy Mofo Alex & little girl inside :) xx