sobota 26. apríla 2014

You light up my world... Part 47 (1/2)

 
Title: You light up my world
By: ♀Alex♀
Part: 47. (1/2) | Save me!




Pohľad Zayn - druhé ráno
Keď som ráno zišiel do kuchyne, nikde nikoho. Celý dom bol prázdny. Vrátil som sa na poschodie a videl otvorené dvere na našej izbe. Teda, teraz už Alexinej. Jemne som zaklopal na pootvorené dvere a Alex zdvihla hlavu smerom ku mne.
"Ehm.. Nevieš, kde sú všetci?" spýtal som sa.
"Odišli, ani vlastne netuším kam," mykla plecami.
"Prečo? A prečo mi nedali vedieť?" spýtal som sa nechápavo.
"Lebo som ich o to poprosila. Poprosila som ich o priestor, pretože..." zasekla sa uprostred vety a zhlboka sa nadýchla, "pretože som chcela, aby sme tu ostali samy."
Nechápavo som na ňu hľadel. Bála sa ma a predsa chcela, aby sme ostali samy v dome. Zrazu sa jej oči zaliali slzami. V tej chvíli by som si ju najradšej vtiahol do náruče a tíšil ju vo svojom objatí. No nemohol som. Bála sa ma.
"Nechcem sa ťa báť, Zayn. Prosím, pomôž mi," vydýchla pomedzi vzlyky a ja som tam len bezmocne stál. Nevedel som, čo mám robiť. Po chvíľke som sa však rozhodol a prikročil pár krokov k nej.
"Dovolíš mi, objať ťa?" spýtal som sa. Prikývla, no keď som pristúpil ešte o krok bližšie, zmätene cúvla, na čo sa ešte viac rozplakala.
"Pššššt, to je v poriadku," pošepol som.
"Nie, nie je! Ja ťa chcem objať," vzlykla zničene.
"Tak to skús. Skús ma objať. Skús sa ku mne priblížiť. Sľubujem, že sa ani nehnem. Je to na tebe," povedal som. Ja nemôžem ísť k nej, no ona môže ísť ku mne. Len sa musí k tomu donútiť.
Netuším, ako dlho sme tam stáli, kým sa čo i len pohla z miesta. Urobila jeden malý krok ku mne a znova ostala neisto stáť na mieste.
"Dívaj sa mi do očí," pošepol som dúfajúc, že možno to jej aspoň trochu pomôže. Jej oči sa vzápätí zapichli do tých mojich. Videl som v nich toľko vecí.  Strach, bolesť, neistotu, túžbu, no jedna vec bola jasnejšia, ako všetko to ostatné. Napriek všetkému som mal pocit, že na mňa hľadí s láskou. Jemne som samovoľne dvihol kútiky úst dohora. Stále som stál strnulo v tej istej póze a sledoval ju, zatiaľ čo ona sledovala mňa. Mal som pocit, že tak stojíme už večnosť. A znova spravila jeden nepatrný krok ku mne. Vzápätí však cúvla späť o tri a oprela sa o skriňu za ňou.
"Asi ťa chvíľu nechám samu," šepol som a otočil sa k dverám.


Pohľad Alex
"Asi ťa chvíľu nechám samu," šepol a otočil sa k dverám. Nie! Nesmie odísť. Nie teraz.
"Neodchádzaj," vzlykla som. Skôr než som si uvedomila čo robím, rozbehla som sa k nemu. Zayn sa otočil smerom ku mne a ja som skončila v jeho náručí. Ruky som mala omotané okolo jeho pása a plakala som mu do hrude.
"Pššššt, to bude dobré," pošepol a opatrne okolo mňa položil svoje ruky. Ani netuším ako, obaja sme sa ocitli na zemi. Zayn  v tureckom sede a ja v jeho náručí. Jemne ma pohladil po líci a tuho ma objal.
"Vyplač sa. Potrebuješ to zo seba dostať," pošepol. Celé tričko mal už zmáčané od mojich sĺz, no jemu to zjavne bolo jedno. A ja som len plakala a nedokázala prestať...


Pohľad Zayn
Jej plač pomaly ustával rovnako, ako sa jej dych upokojoval. Po nejakej chvíli sa už len potichu oddychovala v mojom náručí. Postavil som sa a uložil ju do postele. Zaškvŕkalo mi v bruchu. Pozrel som sa na hodinky a ostal šokovane civieť. Vážne sme týmto strávili 8 hodín? Vážne prešlo 8 hodín, odkedy som dnes ráno prekročil prah tejto izby? Hneď som si ale uvedomil, že aj Alex bude potrebovať niečo na posilnenie.  Zvlášť po tom, čo osem hodín strávila plačom. Zišiel som dolu do kuchyne a začal hľadať niečo na jedenie. Tí ôsmi zrejme vybrakovali chladničku, keď odchádzali. No nič, musím prejsť na plán B. Rýchlo som objednal pizzu a vrátil sa späť do našej izby. Sadol som si na kraj postele a sledoval, ako pokojne spí. Po chvíli sa ozval zvonček, tak som zbehol dolu k dverám. Zaplatil som poslíčkovi za pizzu a odniesol ju do kuchyne.  Keď som s vracal hore, Alex vybehla z izby so slzami v očiach. Vzápätí mi vbehla do náruče.
"Pšššt, čo sa stalo?" spýtal som sa.
"Myslela som, že si odišiel. Počula som zavrieť dvere," vydýchla.
"Zlatko, nikdy by som ťa tu nenechal samú. Teraz sa upokoj a poď so mnou dolu si dať pizzu," povedal som a pobozkal ju na čelo. Chcel som ju pobozkať na pery, no nenabral som odvahu. Nechcem na ňu tlačiť. Každý krok musí spraviť ona sama.
"Nie som hladná," šepla.
"O tom nemienim diskutovať. Strávila si 8 hodín plačom a spala si ani nie hodinu. Potrebuješ sa najesť," povedal som jemne karhavým tónom. Povzdychla si, no prikývla. Veľmi tej pizzi neublížila, no zjedla aspoň niečo.
"Mala by si si ísť ešte oddýchnuť," šepol som. Bola strašne bledá a mala hrozné kruhy popod oči. Len prikývla a nechala sa odprevadiť do spálne.
"Ostaneš pri mne?" spýtala sa a pobúchala miesto vedľa seba.
"Ak chceš," povedal som.
"Chcem," šepla. Podišiel som k posteli a vyzliekol si nohavice. Trošku vystrašene na mňa pozrela. Potom si zrejme uvedomila, že tak spávam vždy, tak sa upokojila. Ľahol som si na druhu stranu postele. Ležala otočená ku mne a dívala sa mi do očí. Jemne som sa usmial a pohladil ju po líci.
"Spi už," pošepol som jej. Ona sa pritúlila ku mne a zavrela oči.
"Ľúbim ťa, Zayn," šepla. Usmial som sa.
"Aj ja teba, Alex," pošepol som jej. Po chvíľke už pokojne spala. Chvíľu som mal pocit, akoby sa nič zle nestalo. Ležali sme pri sebe ako vždy predtým. Pritiahol som si ju ešte bližšie k sebe a s príjemným pocitom sa tiež odobral do ríše snov.

 
Pohľad Alex

Zobudila som sa natisnutá úplne na ňom. Bol to tak príjemný pocit. Chvíľu som ho sledovala. Vyzeral ako anjel. Ako môj osobný anjel strážny, ktorý ma zachráni od všetkého zla. Chvíľu som sa dívala na jeho pery. Tak strašne som ich chcela pobozkať. Zároveň som sa bála. Kdesi vo mne sa bili dva hlasy. Ten ešte stále traumatizovaný z nedávnych udalostí a ten, čo túžil znova cítiť Zaynove pery...
Nakoniec som sa odhodlala a pobozkala ho. Jeho pery začali spolupracovať. Oplácal mi bozky a ja som z nich cítila tak silnú nehu ako ešte nikdy. Jemne ma prevalil pod seba a potom pomaly prerušil naše bozky. Jemne sa usmial.
"Bré ránko," usmial sa.
"Ránko?" zasmiala som sa. Cez okno bolo akurát vidno zapadať slnko. Prespali sme celý deň. Akosi mi to bolo jedno.
"My sme teraz vstali, takže máme ráno," zasmial sa. Potom ma nežne pobozkal na pery.
"Zayn?"
"Áno, zlatko?" spýtal sa.
"Pomôž mi," šepla som.
"S čím?" spýtal sa.
"S tým strachom. Zbav ma ho," šepla som.
"Ale ako?" spýtal sa.
"Pomiluje sa so mnou, prosím," vydýchla som.
"Nie," povedal Zayn.
"Zayn, prosím," šepla som.
"Nie."
"Prečo?"
"Proste nie," povedal.
"Zayn, prosím," vydala som zo seba.
"Nie. Nechcem ti ublížiť," šepol som.
"Nie, Zayn. Ty mi neublížiš. Ty nie... Prosím, aspoň to skúsme," šepla som.
"Ak by ti to bolo nepríjemné, hneď mi povieš, jasné?" spýtal sa. Prikývla som. Začal ma jemne bozkávať na pery...
Začala som mu sťahovať tričko. Odpojil naše pery, aby som mu ho mohla pretiahnuť cez hlavu. Opatrne mi začal sťahovať to moje s ostražito sledujúc môj výraz tváre. Znova ma začal bozkávať. Postupne sa bozkami začal presúvať s pier smerom ku krku. Od krku sa pustil dolu smerom k hrudi. Užívala som si jeho motýlie bozky. Opatrne mi z ramien zosunul jedno ramienko podprsenky a potom aj druhé. Vzápätí mi bozkami prešiel po miestach, kade ramienka šli. Opatrne rukami vošiel pod môj chrbát. Nadvihla som sa, aby som mu pomohla. Rozopol mi podprsenku a odhodil ju niekam nabok. Jemne mi pobozkal bradavku.
"Bože," vydýchnem.
"Čo je?" spýta sa Zayn a okamžite prestane.
"Pokračuj, doriti!" Zayn sa len zaškerí a pošle mi vzdušnú pusu. Darebák, jeden! Znova pobozká moju bradavku, vzápätí ju jemne vsaje medzi pery.
Pamätám si, keď sa so mnou naposledy takto hral. Myslela som, že sa zbláznim a teraz som sa cítila úplne rovnako. Z tých jeho precítených dotykov a bozkov by sa zbláznil každý. Nechala som ho však hrať sa so mnou. Vedela som, že to robí pre mňa.
Začne láskať druhu bradavku, zatiaľ čo s prvou sa zatiaľ hrá s rukou. K sakru, ja sa snáď spravím len z tohto. Ako to, že jeho dotyky sú tak príjemné?
"Zayn," vzdychnem. Tentoraz už neprestáva. Musel vycítiť z môjho hlasu, že toto sa mi páči. Znova berie jednu moju bradavku medzi zuby, zatiaľ čo druhú pevne zovrie medzi palcom a ukazováčikom a zatiahne za ňu.
A ja sa zvíjam pod jeho rukami odrovnaná slastným pocitom, ktorý pulzuje celým mojím telom a nesie ma do neznáma. Cítim Zaynové pery na svojich. Prehlbujem bozk, snažím sa doň dať všetku vášeň, ktorú dokážem. Chcela som to ako ešte nikdy a chcela som, aby mu to bolo jasné. Už som necítila strach. Jediné, čo vo mne vrelo bola túžba...


Poznámka autorky: Sweethearts moje, dosť som sa rozpísala v tejto časti, takže z nej budú dve. Dúfam, že sa budú páčiť. :)
Venujem: Miss Nobody, tess, TessMalik, Lola, AlexandraMalikSmith, forever_hungry69, Monicicinka, MichaelaMackov, adelie69
With all love Your Wild Pregnant Crazy Mofo ♀Alex♀ & little girl inside :) xx

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára