You light up my world... Part 46

Title: You light up my world

By: ♀Alex♀

Part: 46. | I don´t want to be afraid...

V minulej časti (Pohľad Danielle)
"Dan?" ozvala sa Alex.
"Som tu, Alex. Neboj sa, ideme po teba," povedala som do telefónu.
"Bojím sa," vydýchla zo seba.
"Nemáš čoho. Zayn aj ja sme o chvíľu na mieste," snažila som sa ju trochu upokojiť.
"Lenže... Lenže ja sa bojím Zayna," dostala zo seba a ešte viac sa rozvzlykala. Tak to bolo presne to, čoho som sa obávala...



"Čo sa stalo?" spýtal sa Zayn, keď som Alex neodopovedala.
"Nič," povedala som rýchlo.
"Dan, on je s tebou?" spýtala sa Alex.
"Áno, je," povedala som.
"Nepustíš ho ku mne, že nie?" spýtala sa.
"Neboj sa. Sľubujem," pošepla som.
"Ja sa ho nechcem báť," rozvzlykala sa.
"Ja viem, zlatko. Prekonáme to, neboj sa," povedala som.
"Dan, pomoc," zakňučala.
"Čo sa deje, Alex?" spýtala som sa.
"Ide sem nejaké auto," povedala trasúcim sa hlasom.
"Počkaj chvíľku," pošepla som do telefónu a zakryla mikrofón, aby to nepočula, "Zayn, blikni dvakrát svetlami."
"Prečo?"
"Proste to urob!"
"Dobre," povzdychol si. Priložila som si mobil k uchu.
"Dan, to auto dvakrát bliklo svetlami. Čo sa deje? Bojím sa," hovorila Alex. Z jej hlasu priam som vycítila hystériu.
"Alex, neboj sa. To sme my. Ako ďaleko je od teba to auto?" spýtala som sa.
"Ste skoro pri mne, 50 metrov," povedala.
"Zayn stoj!" skríkla som. Zayn okamžite zastal na krajnici. Než sa stihol čo i len niečo spýtať, vyletela som z auta.
"Smeruj ma, kde si," povedala som do telefónu. Hneď na to som ju však zbadala a rozbehla sa k nej. Sedela na zemi, rukami si objímala kolená, celá sa triasla. Kľakla som si k nej a objala ju.
"Dan," vzlykla. Pomohla som jej na nohy.
"Pšššt, všetko je v poriadku. Už si v bezpečí. Už si v bezpečí," šepla som.
"Alex," ozval sa Zayn. Keď Alex počula jeho hlas, trhla sebou.
"Nechoď ku mne! Nechoď ku mne!" zvrieskla a cúvla o krok späť. Zayn sa na ňu zmätene pozrel.
"To je len šok. Bude v poriadku," naznačila som perami a sama dúfala, že to je pravda.
"Poďme odtiaľto," ozval sa Zayn. Prikývla som...


Pohľad Zayn
"Alex," ozval som sa. Alex so sebou trhla.
"Nechoď ku mne! Nechoď ku mne!" zvrieskla a cúvla o krok späť. Ostal som stáť na mieste. Bála sa ma. Ona sa ma bála. A len kvôli nemu. Kvôli tomu skurvysynovi. Len kvôli nemu som videl v jej očiach strach, keď sa dívala na mňa. Bolelo to. Ako dlho my trvalo, kým som ju naučil dôverovať mi a teraz... On to zničil za dva posraté dni. Mal som hrozné nervy.
"To je len šok. Bude v poriadku," naznačila Dan perami, no sama tomu neverila. Obaja sme vedeli, že toto je viac, ako len šok.
"Poďme odtiaľto," povedal som. Dan prikývla. Šiel som do auta a sadol si späť za volant. Počkal som, kým Dan s Alex dôjdu. Dan si sadla s Alex dozadu.
"Ako sa cítiš?" spýtala sa jej.
"Špinavá,..." vydýchla pomedzi vzlyky.
"S tým niečo spravíme, len čo prídeme domov," pošepla jej Dan. Keď sme zastali pred domom, okamžite som vystúpil a šiel dnu do domu. Nečakal som na nich. Len by som ešte viac vystrašil Alex. Vošiel som do obývačky, kde sa na mňa hneď všetci vrhli.
"Diana, El, choďte pomôcť Dan," povedal som im. Dievčata prikývli a bez otázok odišli.
"Čo sa deje? Kde je Alex?" spýtal sa Liam.
"Je s Dan," povedal som.
"Prečo nie si s ňou?" spýtal sa Niall.
"Bojí sa ma," vydýchol som, "kvôli tomu sviniarovi sa ma bojí! Keď som sa k nej priblížil, začala kričať, že k nej nemám ísť. Bolelo to."
"Neber si to tak Zayn. Pravdepodobne sa bojí každého z nás," ozval sa Liam.
"Bojím sa, že tentoraz už sa mi nepodarí naučiť ju dôverovať mi," povedal som.
"Zayn, zavolala predsa tebe. Aj napriek tomu, že sa ťa teraz bojí, zavolala tebe. Dôveruje ti, len je zmätená. Uvidíš, že všetko bude znovu dobré," hovoril Liam.
"Liam má pravdu, keby ti nedôverovala, zavolá Dan, alebo inej z dievčat," pridal sa Louis.
"Všetko bude v poriadku, uvidíš," dodal Harry.
"Daj si," povedal Niall a strčil mi do rúk balíček čipsov, "jedlo zaženie všetky problémy." Zasmial som sa.
"Ďakujem, chalani."


Pohľad Dan
Alex bola úplne mimo. Mala som pocit, akoby sme sa starali o bábiku, nie o živého človeka. Umyli sme ju, prezliekli rovnako, ako sme sa starali o Lacey. Alex sa ani nehla, nechala nás, nech s ňou robíme hocičo. Bolelo ma ju takto vidieť. Za ten čas, čo tu s nami bola som ju už brala ako svoje malú sestru a toto bolo už aj nad moje sily. Dievčatá boli na tom rovnako. Nevedeli sme, čo povedať. Nevedeli sme, ako sa cíti, no bolo to niečo hrozné, takto sa na ňu dívať. Prvé tri dni preplakala. V noci som ostával s ňou. Budila sa, mala nočné mory. Niekoľkokrát za noc, som videla Zayna vo dverách izby, ako z bolesťou v očiach pozoruje, ako mi plače v náručí. Všetkých nás to bolelo, no ich dvohćh asi najviac...


Pohľad Alex
Už týždeň som sa Zaynovi a ostatných chalanom vyhýbala, aj keď som vlastne nechcela. Bolelo ma, keď som videla Zaynov smutný pohľad a ešte viac, keď sám začal dávať pozor, aby sa ku mne nepriblížil. Nenávidela som sama seba. Jediné, čo som chcela bolo jeho objatie, no moje telo ho zároveň odmietalo. Cítila som sa hrozne. Jedinou mojou útechou bola Lacey.
"Musíš mi pomôcť," šepla som Danielle.
"Samozrejme," usmiala sa a povzbudivo mi stisla ruku.
"Odíďte niekam. Nájdite si nejaký program. Proste tu musíme ostať so Zaynom samy," šepla som.
"Si si istá, že to zvládneš, byť tu s ním sama?" spýtala sa Dan.
"Neviem, ale musím. Netušíš ako ma bolí, keď vidím ako trpí. Ja... Potrebujem dva dni. Nič viac. Dva dni, keď budeme samy len mi dvaja. Prosím," šepla som.
"Ale ak by sa čokoľvek dialo, okamžite mi volaj," prizvukovala mi Dan.
"Mohli by ste vziať aj Lacey? Ja... Nechcem ju vystrašiť, ak by sa niečo náhodou zvrtlo. Jediné čo viem, že potrebujem s ním byť sama, ak sa chcem zbaviť toho strachu," vydýchla som.
"Ak ti to má pomôcť, s radosťou to pre teba urobím. Oznámim ostatným, že zajtra ráno odchádzame. Budeš mať dva dni. Ak budeš potrebovať viac, stačí zavolať," usmiala sa Dan a objala ma.
"Ďakujem. Ďakujem, že to pre mňa robíš," pošepla som.
"Sestry si musia pomáhať," usmiala sa na mňa Dan a stisla ma v tuhom objatí.
"Milujem ťa, sestrička," šepla som a Dan svoj stisk ešte zosílila, "ale potrebujem dýchať."
"Prepáč," šepla Dan a pustila ma. Obe sme sa rozosmiali a chvíľu do seba ešte podpichovali.

Poznámka autorky: táák, ďalšia časť. Ospravedlňujem sa, že to trošku trvalo ale bola som chvíľku v nemocnici... :/ No, snáď sa časť páčila... Čo myslíte, čo plánuje Alex?

Venujem: Miss Nobody, TessMalik, Lola, AlexandraMalikSmith, forever_hungry69, Monicicinka
With all love Your Wild Pregnant Crazy Mofo ♀Alex♀ & little girl inside :) xx