Title: You killed my inspiration... [Story of our parents]
By: Beatrix & ♀Alex♀
Part: 10. │ Overprotective daddy
V minulej časti
"Keby si tu nenarobil bordel, nemuseli by sme upratovať," odula som spodnú peru. Harry pretočil oči a odišiel do obývačky. Rýchlo som upratala kuchyňu a šla za ním. Hral sa na urazeného.
Urazenosť ho ale rýchlo prešla, keď som si obkročmo sadla na jeho stehná a vyzývavo sa na neho usmiala...
Pohľad Lottie:
Skončili sme karate a obaja sme sa šli prezliecť. Ešte som sa zarozprávala s trénerom, a keď som vošla do šatne, už tam nik z dievčat nebol. Povzdychla som si a začala sa prezliekať. Kým som v skrinke hľadala tričko, zacítila som ruky na svojom páse. Zvrieskla som a nadskočila.
"Pšššt, to som len ja," zasmial sa Cameron.
"Cam, skoro som z teba mala infarkt!" zvrieskla som na neho.
"Pekná podprsenka," poznamenal pobavene. Zamračila som sa na neho a obliekla si tričko.
"Toto sú dievčenské šatne, nemáš tu čo robiť," povedala som urazene.
"Si tu ty, takže tu mám čo robiť," usmial sa. Bože, ten jeho úsmev...
"Pri obliekaní by som sa bez teba zaobišla. Vždy takto špehuješ dievčatá, keď sa prezliekajú?" buchla som ho do ramena.
"Au!" zvolal ublížene, "ja nikoho nešpehujem. Ja som len prišiel za tebou. Ostatné dievčatá už odišli a teba ešte stále nikde, tak som sa bál, či si sa nepošmykla v sprche, alebo niečo."
"Jasne a to by sa ti náramne páčilo, keby si ma našiel nahú ležať v bezvedomí v sprche," ďalej som hrala urazenú.
"Vôbec nie. Mám radšej, keď si pri vedomí a keď sa nehráš na urazenú," podpichoval ďalej.
"Ja sa nehrám, ja urazená som," povedala som.
"A čo mám spraviť, aby si nebola urazená?" spýtal sa. Hypnotizoval ma tými svojimi modrými kukadlami. Panebože, na neho sa prosto hnevať nedá.
"Nechať ma v pokoji sa obliecť," povedala som.
"Čakám ťa vonku," pousmial sa a vlepil mi rýchlu pusu na pery. Potom odišiel zo šatne. Ostala som stáť na mieste dívajúc sa smerom, ktorým odišiel. Prstami som prešla po svojich perách. On ma pobozkal. Panebože... Stála som tam oprela o skrinku a vyškierala sa ako debil. Asi po dvoch minútach, som si uvedomila, že by som sa mala už konečne doobliekať. Rýchlo som zhádzala veci do tašky a vyšla zo šatne. Cam stál opretý a stenu vedľa šatne. Keď som vyšla, žiarivo sa na mňa usmial. Úsmev som mu oplatila, keď mi zazvonil telefón. Na displeji mi zúrivo blikalo OTEC. Rýchlo som zdvihla.
"Áno, oci?"
"Kde si tak dlho? S Lucasom a Darcy ťa už čakáme v aute skoro pol hodinu," rozčuľoval sa.
"Hneď som tam," povedala som mu a zložila. "Otec ma zháňa, musím ísť," povedala som rýchlo.
"Počkaj," zastavil ma po dvoch krokoch a pritiahol si ma k sebe do náruče. Jemne sa usmial a pohladil ma po líci. Potom svoje pery znova jemne pritisol na tie moje. Bozk som mu opätovala.
"Tak ahoj zajtra," šepol, keď sme sa od seba odlepili.
"Zajtra," šepla som. Pustil moju ruku a ja som sa ponáhľala za otcom do auta.
"Kde si bola tak dlho? Dúfam, že nie s nejakým chlapcom. Na to si ešte mladá," povedal otec. Pretočila som oči. Neviem, čo to hovorí... Sami nás mali v sedemnástich. Teda, mama mala sedemnásť, on devätnásť.
"Nie, nebola som s chlapcom, len som nevedela nájsť jeden zošit v skrinke," zaklamala som.
"Dúfam, že mi neklameš," premeral si ma pohľadom. Sakra. Sakra. Sakra. Musím sa spýtať mamy, ako to mám pred nim ututlať.
"Neklamem," povedala som. Otec sa už ďalej nevypytoval. Našťastie.
"Keby si tu nenarobil bordel, nemuseli by sme upratovať," odula som spodnú peru. Harry pretočil oči a odišiel do obývačky. Rýchlo som upratala kuchyňu a šla za ním. Hral sa na urazeného.
Urazenosť ho ale rýchlo prešla, keď som si obkročmo sadla na jeho stehná a vyzývavo sa na neho usmiala...
Pohľad Lottie:
Skončili sme karate a obaja sme sa šli prezliecť. Ešte som sa zarozprávala s trénerom, a keď som vošla do šatne, už tam nik z dievčat nebol. Povzdychla som si a začala sa prezliekať. Kým som v skrinke hľadala tričko, zacítila som ruky na svojom páse. Zvrieskla som a nadskočila.
"Pšššt, to som len ja," zasmial sa Cameron.
"Cam, skoro som z teba mala infarkt!" zvrieskla som na neho.
"Pekná podprsenka," poznamenal pobavene. Zamračila som sa na neho a obliekla si tričko.
"Toto sú dievčenské šatne, nemáš tu čo robiť," povedala som urazene.
"Si tu ty, takže tu mám čo robiť," usmial sa. Bože, ten jeho úsmev...
"Pri obliekaní by som sa bez teba zaobišla. Vždy takto špehuješ dievčatá, keď sa prezliekajú?" buchla som ho do ramena.
"Au!" zvolal ublížene, "ja nikoho nešpehujem. Ja som len prišiel za tebou. Ostatné dievčatá už odišli a teba ešte stále nikde, tak som sa bál, či si sa nepošmykla v sprche, alebo niečo."
"Jasne a to by sa ti náramne páčilo, keby si ma našiel nahú ležať v bezvedomí v sprche," ďalej som hrala urazenú.
"Vôbec nie. Mám radšej, keď si pri vedomí a keď sa nehráš na urazenú," podpichoval ďalej.
"Ja sa nehrám, ja urazená som," povedala som.
"A čo mám spraviť, aby si nebola urazená?" spýtal sa. Hypnotizoval ma tými svojimi modrými kukadlami. Panebože, na neho sa prosto hnevať nedá.
"Nechať ma v pokoji sa obliecť," povedala som.
"Čakám ťa vonku," pousmial sa a vlepil mi rýchlu pusu na pery. Potom odišiel zo šatne. Ostala som stáť na mieste dívajúc sa smerom, ktorým odišiel. Prstami som prešla po svojich perách. On ma pobozkal. Panebože... Stála som tam oprela o skrinku a vyškierala sa ako debil. Asi po dvoch minútach, som si uvedomila, že by som sa mala už konečne doobliekať. Rýchlo som zhádzala veci do tašky a vyšla zo šatne. Cam stál opretý a stenu vedľa šatne. Keď som vyšla, žiarivo sa na mňa usmial. Úsmev som mu oplatila, keď mi zazvonil telefón. Na displeji mi zúrivo blikalo OTEC. Rýchlo som zdvihla.
"Áno, oci?"
"Kde si tak dlho? S Lucasom a Darcy ťa už čakáme v aute skoro pol hodinu," rozčuľoval sa.
"Hneď som tam," povedala som mu a zložila. "Otec ma zháňa, musím ísť," povedala som rýchlo.
"Počkaj," zastavil ma po dvoch krokoch a pritiahol si ma k sebe do náruče. Jemne sa usmial a pohladil ma po líci. Potom svoje pery znova jemne pritisol na tie moje. Bozk som mu opätovala.
"Tak ahoj zajtra," šepol, keď sme sa od seba odlepili.
"Zajtra," šepla som. Pustil moju ruku a ja som sa ponáhľala za otcom do auta.
"Kde si bola tak dlho? Dúfam, že nie s nejakým chlapcom. Na to si ešte mladá," povedal otec. Pretočila som oči. Neviem, čo to hovorí... Sami nás mali v sedemnástich. Teda, mama mala sedemnásť, on devätnásť.
"Nie, nebola som s chlapcom, len som nevedela nájsť jeden zošit v skrinke," zaklamala som.
"Dúfam, že mi neklameš," premeral si ma pohľadom. Sakra. Sakra. Sakra. Musím sa spýtať mamy, ako to mám pred nim ututlať.
"Neklamem," povedala som. Otec sa už ďalej nevypytoval. Našťastie.
"Tak ako bolo v škole?" spýtala sa mama, keď sme prišli domov.
"Skvele. Mám nejaké novinky, čo by vás mohli zaujímať," povedala som.
"Čo také?" spýtala sa mama.
"Cam mi povedal, že u Tomlinsonovcov čoskoro pribudne bábo," povedala som.
"El je tehotná? Vážne?" vypískla nadšene mama.
"Hej, je," zasmiala som sa.
"Och, musím jej zavolať! To je skvelé," zvolala nadšene a bežala si po mobil. Šla som za ňou a počkala, kým dotelefonuje.
"Skvele. Mám nejaké novinky, čo by vás mohli zaujímať," povedala som.
"Čo také?" spýtala sa mama.
"Cam mi povedal, že u Tomlinsonovcov čoskoro pribudne bábo," povedala som.
"El je tehotná? Vážne?" vypískla nadšene mama.
"Hej, je," zasmiala som sa.
"Och, musím jej zavolať! To je skvelé," zvolala nadšene a bežala si po mobil. Šla som za ňou a počkala, kým dotelefonuje.
"Mami, môžeme sa porozprávať?" spýtala som sa.
"Jasne, zlatko. Čo sa deje?" spýtala sa s úsmevom.
"Ja... nemôžeme ísť niekam... Ja neviem. Nechcem, aby nás počul otec," šepla som.
"O čo ide?" spýtala sa.
"O chlapca," šepla som. Mama chápavo prikývla.
"Čo keby sme sa šli prejsť?" spýtala sa.
Poznámka
autoriek: Nech sa páči, ďalšia časť... :) ospravedlňujeme sa, že nám to
trvalo tak dlho, ale jednej z nás sa blíži maturita a druhá zas
strávila týždeň v nemocnici, takže sme absolútne nestíhali písať. Pre
zmenu chvíľku riešime Charmeron (Lottie a Cam) a trošku viac ochranárskeho taťku Hazzu :D Snáď sa páčilo :)
Venujem: Carol-SteCarol; Miss Nobody, Anet, Sona
3+ komentáre pre ďalšiu...
LOVE YA! Beatrix & ♀Alex♀
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára