You light up my world... Part 26

Title: You light up my world
By:♀Alex♀
Part 26 - I LOVE YOU!

áno, konečne ďalší diel... :D

V minulej časti
"Chcel by som ti niečo ukázať," šepol nesmelo.
"Čo?" spýtala som sa zvedavo.
"Uvidíš," žmurkol na mňa. Ťahal ma von na terasu. Tam sme zastali.
"Zayn?" spýtala som sa nechápavo.
"Teraz musíš zavrieť oči," povedal...


"Zayn, to nie je dobrý nápad," protestovala som.
"Dôveruj mi," usmial sa na mňa.
"Fajn," šepla som a zavrela oči. Urobila som prvý krok, potom druhý. Zrazu som stratila rovnováhu. Našťastie ma Zayn zachytil.
"Takto to nepôjde," zadudral," neotváraj oči!"
"Veď neotváram," zašomrala som.
"Hmmm... Budeme to musieť spraviť ináč," zamrmlal Zayn. Vzápätí moje nohy vyleteli do vzduchu. Zľakla som sa a vykríkla. Zayn si ma vydvihol do náruče. Aspoň som dúfala, že on. Mala som stále zatvorené oči.
"Čo robíš?" zapišťala som.
"Alex, dôveruj mi prosím ťa," povedal Zayn. V jeho hlase bola akási čudná naliehavosť.
"Dobre," povedala som. Hodnú chvíľu kráčal a ja som nevedela kam.
"Nie som ťažká?" spýtala som sa.
"Ty? Prosím ťa, si ľahká ako pierko," povedal mi. Potom sa na chvíľku uchechtol.
"Čo?" spýtala som sa.
"Nič, len som na teba žmurkol a až potom som si uvedomil, že ma nevidíš," zasmial sa.
"Zayn! Ty si určite prefarbený blondín!" rozosmiala som sa aj ja.
"Pšššt! Nekrič! Nemusia to všetci vedieť!" tíšil ma.
"Všetci? Kto všetci?" spýtala som sa.
"Nikto," zatiahol Zayn.
"ZAYN? Kto tu ešte je?" spýtala som sa.
"Už sme tu," zasmial sa a zložil ma na zem.
"Už smiem otvoriť oči?" spýtala som sa.
"Ešte vydrž, už len chvíľka," povedal Zayn.
"Fajn," zašomrala som.
"Už môžeš," povedal po chvíli. Otvorila som oči. Stáli sme na malej lúke krytej z jednej strany stromami a z druhej riekou.  Horiacimi fakľami bol v strede lúky vyznačený veľký kruh. V tom kruhu bola deka a ešte nejaké veci. Vyzeralo to priam magicky.
"Páni, tu je krásne," šepla som v nemom úžase.
"Som rád, že sa ti tu páči," usmial sa. Slnko práve zapadalo. Bolo to úžasné, bolo to romantické. Bolo to perfektné. Zayn ma doviedol k deke, ktorá tu už bola pripravená. Obaja sme sa posadili a dívali sa, ako nám slnko mizne pred očami. Bolo úžasné dívať sa na to a ešte úžasnejšie dívať sa na to so Zaynom.
"Je tu krásne," vyriekli sme obaja naraz. Zayn sa na mňa usmial. Vo svetle, ktoré sem ešte stále vrhalo zapadajúce slnko vyzeral ešte dokonalejšie, ako inokedy. Hodnú chvíľu som z neho nedokázala spustiť oči.
"Pripravil som pre nás malé občerstvenie," povedal a z prúteného koša, ktorý som si predtým nevšimla, začal vyberať jedlo a termosku s čajom, alebo kávou. Celý čas som ho pozorovala. Keď zdvihol pohľad ku mne, určite som sa červenala, ako paradajka. 
"Si krásna, keď sa červenáš," podotkol a mne sa do líc nahrnula ďalšia červeň. Zayn sa na chvíľu zadíval na oblohu nad nami, teraz už posiatu hviezdami. Ja som však nemohla odtrhnúť oči od neho. Neuvedomila som si, že si môj uprený pohľad všimol. Vlastne som si ani neuvedomila, že sa ku mne nakláňa, až kým som neucítila ako sa jeho pery jemne dotkli mojich. Prekvapene som ucukla.
"Zayn,..."
"Pšššt..." šepol, "dôveruj mi, prosím. Ľúbim ťa, Alex. Už to nechcem ďalej tajiť. Ľúbim ťa a chcem byť s tebou."
Nevedela som, čo mám robiť. On mi vyznal lásku. A ja? Som pripravená mu to oplatiť? Som pripravená plne mu dôverovať? Som pripravená s ním intímne žiť?
"Ja neviem, Zayn. Bojím sa," šepla som. Zayn sa posunul bližšie ku mne. Vzal moje dlane do svojich a donútil ma, dívať sa do jeho očí.
"Prosím, aspoň to skúsme. Nebudem ťa do ničoho tlačiť, sľubujem. Máš času koľko potrebuješ, len mi prosím daj šancu," šepkal, "nechaj ma ukázať ti, aké je to byť milovaná."
Hypnotizoval ma  svojim pohľadom. Akokoľvek som sa snažila vymámiť, nedarilo sa mi. Vážne na mňa začal robiť psie oči? Čo je malé dieťa? Ale keď on tie psie oči robil tak presvedčivo. Spomenula som si na ten divný sen s otcom, čo som mala.
"Len dôveruj tomu chlapcovi, čo si spoznala. Dôveruj mu a všetko sa rýchlo vyrieši. Uvidíš," zaznela mi v hlave znova veta, čo mi vtedy povedal.
"Dobre," šepla som, "skúsme to." Zaynova tvár sa rozžiarila. Objavil sa na nej ten najkrajší úsmev, aký som kedy videla.
"Smiem ťa pobozkať?" šepol. Jemne som prikývla.
"Ale..." začala som.
"Neboj sa, len počúvaj svoje telo," šepol. Počúvaj svoje telo? Čo je to za blbosť? Zayn sa znova dotkol mojich pier, "uvoľni sa," šepol medzi bozk. Poslúchla som a prestala rozmýšľať...


Pohľad Zayn
Cítil som, aká je neistá, keď som ju niesol. Bála sa, to som si bol istý. Bála sa dôverovať mi. Chápal som to, no aj tak som chcel s jej strany cítiť aspoň trošku dôvery. Keď konečne mohla otvoriť oči, videl som v nich úžas. Bola prekvapená, ale bola šťastná. Aspoň tak vyzerala.
"Páni, tu je krásne," šepla. Očká jej svietili ako malému dieťaťu.
"Som rád, že sa ti tu páči," usmial som sa na ňu. Práve začal západ slnka. Načasoval som si to teda celkom úžasne. Sadli sme si na deku a obaja sa dívali na oblohu. Ukradomky som sem tam očkom zbehol na ňu. Jej tvár bola ešte krajšia, osvetlená svetlom zapadajúceho slnka.
"Je tu krásne," vyriekli sme obaja naraz. Ja som však nemal na mysli okolie. Mal som na mysli ju. Bola krásna. Krajšia, ako nikdy predtým a k tomu stačil len letmý svit zapadajúceho slnka. Jej pohľad sa zlial s mojim. Usmial som sa na ňu.  Dlhú chvíľu sme sa dívali navzájom do očí. Ani jeden nedokázal uhnúť pohľadom.
"Pripravil som pre nás malé občerstvenie," povedal som a začal vyberať všetko, čo som prichystal. Cítil som na sebe jej pohľad po celý čas. Zdvihol som hlavu aby zistila, že viem, že sa na mňa díva. Ona sa hneď začala červenať. Bože, bola ešte krajšia! Tie červené líca jej ešte pridávali.
"Si krásna, keď sa červenáš," podotkol som. Do líc sa jej nahrnulo ešte viac červene. Na chvíľku som sa zadíval na oblohu. Zbieral som odvahu na to, čo jej chcem povedať. Znova som cítil na sebe jej uprený pohľad. Pousmial som sa. Naklonil som sa k nej a jemne svoje pery priložil na tie jej. Prekvapene ucukla.
"Zayn,..."
"Pšššt..." šepol som, "dôveruj mi, prosím. Ľúbim ťa, Alex. Už to nechcem ďalej tajiť. Ľúbim ťa a chcem byť s tebou."
"Ja neviem, Zayn. Bojím sa," šepla. Prisunul som sa k nej ešte bližšie. Vzal som jej dlane do svojich. Donútil som ju, hľadieť mi do očí.
"Prosím, aspoň to skúsme. Nebudem ťa do ničoho tlačiť, sľubujem. Máš času koľko potrebuješ, len mi prosím daj šancu," šepkal som, "nechaj ma ukázať ti, aké je to byť milovaná."
Dlho nič nevravela. Hľadela mi do očí, no bola ticho. Premýšľala.
"Dobre," povedala, "skúsme to."
V tej chvíli som mal chuť postaviť sa a začať skákať od radosti. Súhlasila, čiže mi aspoň trochu dôveruje. V tej chvíli som sa cítil strašne šťastne. Chcel som ju pobozkať. Strašne som chcel. No bál som sa, že znova ucukne.
"Smiem ťa pobozkať?" spýtal som sa jej. Na sekundu som ju zrejme zaskočil. Nečakala, že si budem pýtať povolenie. Nakoniec jemne prikývla, no na jej čele sa zjavila jemná vráska.
"Ale..." chcela niečo povedať.
"Neboj sa, len počúvaj svoje telo," šepol som jej. Pomaly som sa dotkol svojimi perami tej jej. Stuhla. Bola veľmi napätá.
"Uvoľni sa," šepol som jej. Poslúchla a trošku sa uvoľnila. Vzal som jej ruky a položil si ich okolo krku. Pritiahol som si ju viac k sebe tak, že mi sedela na kolenách. Jemne som sa obtieral o jej pery a ona pomaličky začínala spolupracovať. Omotal som svoje ruky opatrne okolo jej pásu. Pomaličky som sa odpojil od jej pier. Skúmal som jej tvár. Snažil som sa zistiť, či jej to bolo nepríjemné. Na jej perách sa však zračil úsmev.
"Prečo si prestal?" žakňučala a smutne na mňa pozrela. Usmial som sa.
"Musíš aj dýchať," usmial som sa.
"Smiem ťa pobozkať?" zopakovala moju otázku.
"Ty sa nikdy nemusíš pýtať," šepol som jej. Naklonila sa ku mne a pobozkala ma na líce.
"To je zato, že si stále pri mne," usmiala sa. Potom sa jej pery dotkli tých mojich. Teraz už automaticky omotala svoje ruky okolo môjho krku. Chvíľu sme sa bozkávali. Nevedel som sa nabažiť jej pier. Vychutnával som si jej bozky. Rukami som sa presunul na jej stehná. V tej chvíli stuhla. Prestala ma bozkávať. Odtiahla sa. V tej chvíli som vedel, že som urobil chybu. Nemal som v pláne nič, proste som tie ruky presunul nejak podvedomo. Ale to som nemal. Dívala sa na mňa ublížene. Zabolelo to.
"Prepáč, ja... Prosto prepáč," šepol som.
"Prečo si to urobil?" spýtala sa.
"Ani neviem, nerozmýšľal som nad tým. Až dokým si sa neodtiahla neuvedomil som si, že som niečo spravil. Prepáč mi. Ale prisahám, že som nemal nič za lubom!" šepol som.
"Zayn, ja..." šepla.
"Prosím, dôveruj mi!" šepol som prosebne.
"Ja neviem,..." šepla neisto.
"Prisahám ti, že ťa do ničoho nebudem tlačiť. Prisahám, že počkám, dokým sama nebudeš pripravená. A tým nemyslím len TO, ale celkovo. Nechcem, aby ti moje dotyky boli nepríjemné," hovoril som a díval sa jej priamo do očí.
"Nebol nepríjemný," šepla.
"Čo?" spýtal som sa nechápavo.
"Ten dotyk. Nebol nepríjemný. Len... Len som sa zľakla, že budeš chcieť viac," šepla a sklonila hlavu. Ruku som položil na jej bradu a nadvihol ju tak, aby sa mi znova dívala do očí.
"Vždy mi musíš povedať, ak ti bude nejaký môj dotyk nepríjemný, dobre? Spolu to prekonáme, uvidíš. Sľubujem," šepol som jej. Nesmelo sa usmiala.
"Dobre," šepla.
"Nie je ti zima? Mám tu ešte jednu deku. Alebo sa môžeme vrátiť," povedal som.
"Trošku. Ale chcem tu ešte ostať," šepla a znova sa zadívala na oblohu. S Koša som vybral ešte jednu deku a prikryl nás. Ležala s hlavou na mojej hrudi. Dívali sme sa na hviezdy. Netuším, ako dlho sme tam ležali. Rozmýšľal som nad tým, aké mám šťastie. Zasmial som sa nad tým, ako som sa tohto bál. Bál som sa, že ma odmietne. Že si o mne bude myslieť niečo zlé. Bol som blázon.
"Myslím, že by sme už mali ísť. Sme tu už dlho," poznamenal som. Odpovede sa mi však nedostalo.
"Alex?" zašeptal som znova. Ona len niečo zamrmlala a pretočila sa tak, že ležala nakvačená úplne na mne s tvárou zaborenou v mojom tričku. Usmial som sa. Ona zaspala. Opatrne som sa postavil a zabalenú v deke ju vzal na ruky. Všetky veci som nechal na mieste a vybral sa k domu. Ráno sa po nich vrátim. Ak tu už nebudú, čo už. Kúpim si nové. Vážne sme tam boli dlho. Keď som prišiel domov, bolo niečo okolo pol druhej v noci. Alex som uložil v jej izbe do postele. Pobozkal som ju na čelo na dobrú noc. Zo spánku sa usmiala. Šiel som ešte skontrolovať Lacey. Tá tiež pokojne spinkala. Šiel som si teda ľahnúť aj ja, aj keď som si nebol istý, či vôbec z toľkého šťastia budem môcť zaspať...

Poznámka autorky: Síce som sa rozpísala na tri strany vo worde, ale nie som s tým vôbec spokojná :( Bohužiaľ nemám čas, keďže na 24.12.2013 mám pre vás pripravený Vianočný špeciál, ktorý bude naväzovať na tento diel, tak už ho musím nechať taký, aký je... Viem, že som ho odflákla, tak dúfam, že sa aspoň niekomu bude páčiť... ;) Časť venujem všetkým, čo tento môj blud čítajú, chcem ju však tiež venovať istej osobe, bez ktorej by som už asi nedokázala žiť. Patrik... Tak ako sa píše v názve časti. I LOVE YOU so so much... :*

PS: Sledujte náš poviedkový blog... 24.12.2013.- špeciálne vianočné prekvapenie :*

With all love, Your Wild Crazy Mofo ♀Alex♀ & podľa štatistík asi 6-10cm veľký (malý) Špunt