Yiu light up my world... Part 27 [Christmas špeciál]

Title: You light up my world [Christmas špeciál]

By:♀Alex♀

Part 27 - Dreaming about Christmas

V minulej časti

Alex som uložil v jej izbe do postele. Pobozkal som ju na čelo na dobrú noc. Zo spánku sa usmiala. Šiel som ešte skontrolovať Lacey. Tá tiež pokojne spinkala. Šiel som si teda ľahnúť aj ja, aj keď som si nebol istý, či vôbec z toľkého šťastia budem môcť zaspať.

 Zobudil som sa  a vyliezol z postele. Moja izby vyzerala nejako ináč. Pár vecí sa tu zmenilo. Chalanov asi prizabijem, zas sa mi tu hrabali. Ani neviem prečo, podišiel som k oknu. Vyvalil som oči. Všade bol sneh... Čo mi j*be? Veď je ešte len máj! Či?

"Je to krásne čo?" ozval sa hlas, vedľa mňa. Otočil som sa. Stál vedľa mňa akýsi muž. Bol som si istý, že som ho už niekde videl, ale nebol som si istý.

"Kto ste?" šepol som.

"Som John Drumper. Alexin otec. A čo sa týka počasia vonku, neboj sa. Nie je to reálne. Snívaš," ubezpečil ma.

"Ale čo? Ako?" spýtal som sa nechápavo.

"Sme v budúcnosti, chlapče. Vidím, ako veľmi miluješ Alex, tak ti chcem ukázať niečo málo z vašej spoločnej budúcnosti. Nie je isté, že sa to nakoniec aj tak stane, ale malo by to byť podobné. Ešte niečo. Nik okrem teba ma nevidí," povedal mi. Páni. Ja som sa asi musel riadne trepnúť do hlavy.

"Ale, koľkého je?" spýtal som sa.

"24.12." odpovedal mi.

"A rok?"

"Ľutujem, ale to ti prezradiť nemôžem," odpovedal mi.

"OCI! OCI!" ozvalo sa za mnou. Otočil som sa, aj keď som si nebol istý, či to niekto volá mňa. Neďaleko odo mňa stál malý chlapec. Mohol mať asi 4 roky. V rukách zvieral papier a zvedavo sa na mňa díval.

"To je tvoj syn. Váš syn. Volá sa Ziam. Pred mesiacom mal štyri," prezradil mi John.

"Pozri čo som nakreslil!" zvolal Ziam a podal mi papier s kresbou.

"A povieš mi kto je kto?" spýtal som sa s úsmevom..

"Toto si ty, ocko. Toto je mamka a toto je Lacey a toto ja," vysvetľoval nadšene. Usmial som sa.

"A čo je toto?" spýtal som sa na malú bublinu ktorá bola prikreslená k postavičke, ktorú nazval mamka.

"To je ten braček alebo sestrička, čo má prísť o pár mesiacov," vysvetlil mi.

"S Alex čakáte bábo,"  dodal jej otec. To mi došlo aj samému.

"A kde máš mamu?" spýtal som sa.

"V kuchyni. Aj s Lacey pečú Vianočné pečivo! Poď!" zasmial sa Ziam a ťahal ma za ruku dolu do kuchyne. Celý dom bol nejaký iný. Vošiel som do kuchyne.

"Ziam! Vravela som ti, že nemáš ocka budiť!" pokarhala ho Alex. Bola to Alex! Alebo nie? Určite áno, ale bola iná. Mala blond vlasy a konečne prestala skrývať svoje krásne hnedá oči pod modré šošovky.

"Ale ocko už bol hore," zaprotestoval Ziam. Usmial som sa a pohladil ho po vláskoch.

"Bré ránko zlatko," usmiala sa Alex a podišla ku mne. Dala mi jemný bozk na líce.

"Aj tebe, miláčik," povedal som a bozk jej oplatil z menším rozdielom. Pobozkal som ju na pery. Hneď potom mi pohľad skĺzol na jej bruško. Bolo krásne jemne zaguľatené. Zohol som sa a jemne ju naň pobozkal.

"Tatííí! Ziam mi nedá pokoj!"

"To nie je pravda! Ja nič nerobím!"

"Prestaňte sa hádať! Chcete azda, aby Ježiško neprišiel  a nepriniesol darčeky?" spýtala sa ich Alex. Obaja okamžite prestali vystrájať. Zasmial som sa.

"A nemali by sme niečo spraviť, aby som Ježiško trafil?" spýtal sa Ziam.

"Neboj sa, on má GPS. On trafí všade," vypálil som prvé čo ma napadlo. Ziama moja odpoveď upokojila. Aj Lacey sa šli niekam hrať.

"Neboj sa, on má GPS! Nič lepšie ti nenapadlo?" šťuchla do mňa Alex.

"No čo. Aspoň som mu odpovedal, ty si mlčala," podpichol som ja.

"Nechceš sa hádať, že nie?" spýtala sa.

"Kto sa háda? Ja len podpichujem. Ale keď chceš môžeme ísť hore sa uzmierovať," žmurkol som na ňu, ani vlastne neviem prečo.

"Hej, nezneužívaj sen na takéto perverznosti!" ozvalo sa blízko mňa. Na prítomnosť jej otca som už aj zabudol.

"Musím to dokončiť," usmiala sa na mňa Alex.

"Tak ti pomôžem," zasmial som sa. Na stole som si všimol obrázok, čo Ziam nakreslil. Vzal som ho, poskladal a vložil si ho do vrecka pyžamových nohavíc.

"Už nemáme veľa času. Musíme sa trošku posunúť," povedal. Scéna sa zmenila.  Ocitol som sa             na gauči v obývačke.  Lacey a Ziam sedeli na zemi a rozbaľovali darčeky.  Alex sedela v mojom náručí a s úsmevom ich pozorovala.

"Okrem tých, čo sú pod stromčekom. Mám pre teba ešte jeden darček,"  pošepla mi Alex.

"Aký?" spýtal som sa. Ona vzala moju ruku a položila  si ju na bruško.

"Bude to dievčatko," šepla. Usmial som sa a rukou začal hladiť bruško.

"To je ten najkrajší darček, aký si mi mohla dať," šepol som jej a potom ju pobozkal.

"Musíme ísť, Zayn," ozvalo sa za mnou. Zrazu všetko okolo mňa zmizlo. Nastala tma a ja som upadol do hlbokého spánku.

POHĽAD NIKOHO:

"Zayn! Vstávame!" zatriasol ním Hazz.

"Zayn! Horí!" zakričal Niall. Nič...

"Narcisko, odstávajú ti vlasy, vstávaj!" pokúsil sa Louis. Nič.

"Zayn! Vstávaj, nestihneš školu!" pokúsil sa Liam.

"Ešte  chvíľku," zamrmlal Zayn a prevrátil sa na druhú stranu.

"Idem po vedro," zasmial sa Nialla.

"Nie, myslím že viem, ako ho zobudím," ozvala sa Alex.

"To sa ti nepodarí. Ideme si zohnať vedrá," zasmial sa Niall a spolu s Hazom a Louisom odišli.

"Ty nejdeš s nimi?" spýtala sa Alex Liama.

"Nie, s tým nechcem mať nič spoločné. A navyše chcem vidieť tvoj pokus, ako Zayna zobudiť," žmurkol Liam na Alex. Alex sa usmiala a sadla si na kraj postele.

"Vstávame, Šípkova Rúženka," šepla skláňajúc sa k Zaynovi. Potom ho jemne pobozkala na pery. Liam sa uškrnul. Zayn sa prebudil, no neotvoril oči. Rýchlosťou blesku sa prevalil tak, že Alex zrazu ležala pod ním. Až potom ich pery odpojil.

"Bré ráno," usmial sa.

"Že ráno? Skôr obed," vyplazila na neho Alex jazyk a vyliezla preč z Zaynovej postele. V tom momente do izby vleteli Niall, Louis a Hazz s vedrami plnými vody v rukách. Všetci traja smutne zastali v dverách.

"Sakra!" zakňučal Niall.

"Čo sa deje?" spýtal sa Zayn.

"Ale, súťažili sme, komu sa podarí zbudiť ťa," povedal Liam.

"A ja som vyhrala!" zasmiala sa Alex.

"To nie je možné! Určite si podvádzala!" zakňučal Louis.

"Ona len vie, aké zbrane má použiť," bránil Alex Zayn.

"Súťaž skončila, chalani, padáme odtiaľto!" zasmial sa Liam a hnal chalanov preč z izby.

"Takto by sa mi páčilo prebúdzať sa stále," šepol Zayn, keď ostali samy.

"Potrebujem trošku času, Zayn," šepla nesmelo Alex.

"Máš času koľko budeš potrebovať, ak to znamená, že niekedy v budúcnosti budeme sláviť Vianoce ako rodina," usmial sa Zayn spomínajúc na ten prapodivný sen.

"Vianoce?" spýtala sa nechápavo Alex.

"Nerieš, to mi len tak napadlo," usmial sa na ňu.

"Fajn, obleč sa. O pol hodiny máte byť u Paula," povedala Alex a odišla z izby. Zayn podvedomo siahol rukou do vrecka pyžamových nohavíc. Prekvapilo ho zašušťanie papiera. Vytiahol ho a rozložil. Bol to ten obrázok. Ten obrázok, čo kreslil jeho štvorročný synček Ziam. Ten, ktorého ešte nemá, no raz bude mať. Žeby to nebol len sen? Žeby bol naozaj v budúcnosti. Prezliekol sa a obrázok skryl do košele. Rozhodol sa, že ho bude nosiť stále pri sebe.

Poznámka autorky: Vianočný špeciál... Hope you enjoy it... Všetkým prajeme Šťastné a Veselé Louiánoce...
PS: prosím, prečítajte si naše Vianočné poviedky
S láskou ♀Alex♀ & Špunt ;)