Deal about us

Title: Deal about us

By: Beatrix & ♀Alex♀

 

YEAH!!! Prvý náš spoločný úchylný blud :D

"Milujem ťa!"
"Ja teba viac!"
"Nie, ja teba viac!"
"Nie! Ja!"
"OMG, sklapnite!" zvrieskla som na sestru. Už ma to nebaví. Ona a ten jej mačo sú stále nalepení na sebe a buď sa bozkávajú alebo takýmto spôsobom džavocú. Tie šťastné páriky mi už lezú na nevy! Áno, som sama! Problém?
"Nečerti sa švagrinka," zaškeril sa na mňa Sam, sestrin priateľ.
"Ja ti dám švagrinku!" sykla som a hodila po ňom vankúš. Ako to, že ešte aj mladšia sestra niekoho má a ja som alone?
"To nemôžeš byť aspoň raz milá?" spýtala sa sestra.
"Neviem, o čom hovoríš, ja som milá stále," usmiala som sa.
"Jasné, milá ako Hitler k židom!" zašomrala sestra.
"Budem sa robiť, že som ťa nepočula. Ale túto vetu si aj tak odpykáš," usmiala som sa ešte milšie. Radšej som sa vyparila do kuchyne, kde mám aspoň trošku súkromia. Vybrala som si z vrecka mobil a kontrolovala správy.
Už si sa rozhodla? L xx
Usmiala som sa.
Ešte nie. R xx
Odpísala som. Takmer okamžite mi prišla odpoveď.
A teraz? L xx
Zasmejem sa. Ten je neodbytný.
Ešte stále nie. ;) R xx
Vraciam sa do obývačky. Tí dvaja zabrali celý gauč. Mám pocit, že keby som sa vrátila asi tak o 5 minút, vyruším ich v tom najlepšom.
"Na toto si choďte nájsť motel. Nie môj byt a hlavne nie môj gauč!"
"Veď hovorím! Milá ako Hit..."
"Dopovedz to a môžete sa isť muchlovať do domu našich rodičov," upozorním ju. Hneď stíchne. Nikto z rodiny nie je spokojný s jej výberom partnera. Proste sa nám nepáči. Niečo mi na ňom nesedí. Ale som ticho, kým je sestra šťastná. Sadám si k nim na gauč a sledujeme filmy. Po asi dvoch hodinách sa radšej vyparím k sebe do izby. Osprchujem sa a zaleziem do postele. Neviem však zaspať.
"Sam!"
"Mel!"
"Sam!"
"Mel!"
"Bože!"
"Áno, Mel!"
"Bože!" zašomrem a vyliezam z postele! Obliekam sa a odchádzam z bytu. Je to istejšie. Prechádzam sa nočným Londýnom. Je mi jedno, že je niečo po polnoci. Zablúdim do parku. Zrazu mám na svojich ústach niečiu ruku.
"Je nebezpečné túlať sa takto neskoro po Londýne. Zvlášť pre také krásne dievča ako si ty, Ruth," zašeptá mi niekto do ucha. Po pár sekundách desu si spájam hlas s tvárou.
"Bože, Louis! Skoro som zinfaktovala!" vybehnem na neho. On sa na mňa díva a smeje sa.
"Prepáč, Ruth."
"Ty sa mi smeješ?" syknem po ňom.
"Nie... Nikdy by som sa ti nesmial, to vieš," povie už pokojne.
"Veď preto!"
"Čo tak sama v noci vonku?" pýta sa.
"Ale. V mojom byte je Mel a Sam," pretočím oči.
"A to je až tak zlé?" pýta sa.
"Mel! Sam! Mel! Sam! Bože! Áno, Mel!" citujem. Vzápätí sa obaja rozosmejeme.
"Fajn, takže veľmi zlé," dodáva Louis po chvíľke.
"Vraj som milá ako Hitler k židom," posťažujem sa.
"Výstižnejšie by som to sám nepovedal," povie Louis.
"Myslím, že ti ušla pointa toho, čo som povedala," vravím. Dávam mu šancu, aby odvolal svoje tvrdenie.
"Nie, neušla," hovorí a škerí sa na mňa. Zamračím sa na neho.
"Tsss..." zasyčím a otáčam sa mu chrbtom.
"Ale no tak, len som vtipkoval," zakňučí Louis.
"Veď preto!" usmejem sa.
"Rozmýšľala si nad mojim návrhom?" pýta sa.
"Myslíš, že sa dalo?" pýtam sa ja.
"Prosím, premysli si to," prosí ma.
"Prečo to teraz riešiš? Máš predsa El," pripomínam mu.
"Rozišli sme sa," povie.
"To mi je ľúto," šepnem.
"Nemá byť čo," usmeje sa Louis.
"V tom prípade som rozhodnutá," usmejem sa. Louiho oči svietia očakávaním.
"Takže súhlasíš?" pýta sa.
"Áno," odpoviem. Louis ma objíme. Viem, že som ho potešila. Jeho návrh je prostý. Ani jeden z nás nechce zomrieť sám. Ani jeden z nás nemá rád samotu. Ak si žiaden z nás do dvadsiatich ôsmych nenájde pravú lásku, prosto sa zasnúbime a vezmeme. Jednoduché a výhodné riešenie pre priateľov, ktorí sa poznajú celý život. Obaja sa veľmi dobre poznáme a vieme, že budeme spolu v každodennom živote vychádzať.
"Takže, o takých sedem rokov možno budeme manželia. Zvláštna predstava," zamyslí sa Louis.
"Ale celkom zaujímavá," dodávam. Ani neviem ako, zrazu stojíme pred jeho bytom. Ani som si neuvedomila, že kráčame, kým sme sa rozprávali.
"Ideš dnu?" pýta sa s úsmevom.
"Ja neviem," šepnem neisto.
"Ale no tak. Veď si skoro moja snúbenica," žmurkne na mňa. Zasmejem sa.
"Fajn."
Nechce sa mi ísť domov. Louis mi ponúka, aby som prespala u neho. Dlho nad tým nepremýšľam. V jeho posteli a jeho objatí sa spí veľmi dobre. Zobúdzam sa uprostred noci. Je mi strašne horúco. Louis je na mne natlačený, ako sa len dá. Pozriem sa na hodiny, ktoré má na nočnom stolíku. Je niečo po tretej hodine ráno. Veľa som toho nenaspala. Vymámim sa z Louisovho objatia a schádzam do kuchyne. Snažím sa ignorovať fakt, že som len v jeho tričku a jeho trenkách. Veď to nie je nič hrozné, požičať si oblečenie od kamaráta. A predsa sa mi to zdá priveľmi intímne. S chladničky si vyberám mlieko a nalievam si ho do pohára. Napijem sa a pohár odkladám do drezu. Ráno ho umyjem. Otáčam sa a skoro zinfarktujem.
"Bože, Louis!" šepnem. Stoji hneď naproti mne. Nič nehovorí, len sa na mňa díva. Zrazu sa na neho vrhnem. Bozkávam ho a on bozkáva mňa. Čo to robím? Ale nemienim prestať. Nie je to prvýkrát, čo sa to medzi nami takto zvrtlo.
"Máš moje oblečenie! To nie je dobré," usmieva sa. Nechávam ho, aby si ho vzal späť. Nechávam ho, nech si s mojim telom robí, čo chce. Viem, aké sú jeho dotyky príjemné. Chcem ich cítiť. Len čo tá myšlienka skrsne v mojej hlave, stáva sa realitou. Jeho prsty behajú po mojom tele. Chytí ma za zadok a ja svoje nohy obmotávam okolo jeho pása. Znova sa ocitám v jeho spálni. Ani sa nenazdám a ležím na posteli pod ním. Vymieňame si horúce bozky a ruky nám horúčkovito behajú po tele toho druhého. Jeho oblečenie, ktoré som mala doteraz na sebe, mizne. Netuším, kde skončilo, no nemám čas zaoberať sa tým, lebo Louisove ruky skĺzli po mojich bokoch dolu, nadvihli ma a stisli mi zadoček práve vo chvíli, keď som ucítila jeho teplý dych na svojom podbrušku. Zanecháva tam bozk a skĺzne ešte nižšie. Pomaly, až lenivo pohybuje perami. Jazykom prekĺzne dovnútra a postupne zrýchľuje tempo, čo spôsobuje moje stále hlasnejšie a naliehavejšie vzdychy. Prstami ho ťahám za vlasy a tlačím jeho hlavu bližšie k sebe. Chcem viac, chcem ho cítiť, chcem, aby ma uspokojil tak, ako to dokáže len on. Moje prianie sa čoskoro stáva skutočnosťou. S výkrikom jeho mena letím do výšin slasti a vzápätí padám späť do jeho náruče. Pretočím sa tak, aby som bola nad ním. Prsty s ukážkovou manikúrou mu vsuniem pod lem boxeriek, ktoré pomaly sťahujem, provokujúc pohľadom, ktorý upieram do Louisových očí. Lačne si jazykom prejdem po perách. Dráždim ho. Zakňučí tichú prosbu, aby som ho už netrápila. Do jednej ruky uchopím jeho penis, naberajúci na objeme. Pootvorím ústa a špičku jeho penisu vezmem do úst, pomaly ju sajúc, kým rukou prechádzam hore-dolu po celej dĺžke, naberajúc na tempe. V ušiach mi znejú jeho hlasné stony. Je to pre mňa doslova rajská hudba. Louis mi ruky zaplieta do vlasov a pomáha mi určiť tempo. Postupne zrýchľujem, berúc jeho penis do úst až po koreň. O niekoľko sekúnd cítim jeho blížiaci sa orgazmus. Jazyk priložím na špičku jeho penisu a jemne po nej kmitám, až kým nevyvrcholí do mojich úst. Všetko poslušne prehltnem a vzápätí mu vlepím jemnú pusu na pery.
"Fuj!" zaškerí sa.
"Čo je? Nechutíš si?" zasmejem sa a znova ho pobozkám.
"Nie," zaksychtí sa. Prevalí sa znova na vrch a na nič nečaká. Hneď do mňa vchádza a začína prirážať. Zároveň jednou rukou dráždi striedavo moje bradavky. Nedokážem sa sústrediť na nič, len na neho a na jeho prítomnosť. Užívam si posledné chvíle. Obaja pomaly stúpame hore do výšin. Každým prírazom sme bližšie a bližšie k tomu najúžasnejšiemu pocitu.
"Louis!"
"Ruth!" vykríkneme obaja naraz. Schúlim sa do jeho náruče. Po chvíli cítim, že zaspal, no ja zaspať nedokážem. Užívam si posledné chvíľky strávené s ním.
"Zbohom, zlatko," šepnem a jemne ho pobozkám na pery. Potom potichu opustím jeho byt.

Pohľad Louis
Možno sa toto nemalo stať. Aj tak si to však zachovám v mysli ako najkrajšiu rozlúčku. Odchádzam. Uvidíme sa v deň našich 28. narodenín. Dúfam. Vtedy sa rozhodne, čo a ako ďalej. S láskou, Ruth. xx
Ten list som čítal stále a stále dookola. Prečo? Prečo odišla? Všetko som zbabral. Všetko som zničil. Prečo som sa s ňou vyspal? Keby som to nespravil, bola by tu. Bola by pri mne. Vybehol som z bytu a ponáhľal sa k jej bytu.
"Ahoj Louis, čo tu robíš?" spýtala sa Mel, keď som zazvonil u Ruth.
"Prišiel som za Ruth," povedal som.
"Ruth ti nič nepovedala? Dnes ráno odletela do Ghany," povedala Mel.
"Čože?" zvolal som prekvapene.
"Predsa ako dobrovoľníčka. Hlásila sa tam ešte strašne dávno. Pred týždňom jej dali vedieť presný termín odletu. Ona trochu váhala. Myslela som, že si to už rozmyslela, ale nakoniec ráno odletela," povedala Mel. Hľadel som na ňu s otvorenými očami. Vedel som, že Ruth chcela ísť pomáhať do Afriky, ale že to naozaj aj urobí... Nešlo mi to do hlavy. Preto mi včera odpovedala na môj návrh? Aby mala istotu, že sa bude mať ku komu vrátiť? Prečo mi nepovedala, že odchádza? Čo keď ani nechcela odísť? Čo keď odišla preto, čo sa stalo?
"Na ako dlho?" spýtal som sa.
"3 až 8 rokov! Je to na nej. Bojím sa o ňu," šepla Mel.
"Neboj sa, bude v poriadku," snažil som sa ju posmeliť.
"Dúfam," šepla. Bola veľmi smutná. Objal som ju.
"Vďaka za info," povedal som.
"Nie je za čo, Louis."
"Keby si potrebovala hocičo, vieš, že za mnou môžeš prísť. Pomôžem ti, ak budem môcť," povedal som jej.
"Ďakujem, Louis," šepla s jemným úsmevom.
"Tak sa maj," usmial som sa na Mel.
"Ahoj," povedala tiež s jemným úsmevom. Pobral som sa domov. Bude preč 3 až 8 rokov. Tak dlhý čas. Prečo mi nič nepovedala? Prečo sa ma prakticky vzdala. Prečo nezostala so mnou? Kládol som si otázky, na ktoré som nevedel odpovedať. Otázky, ktoré mi môže zodpovedať len jedna osoba a tá je práve teraz niekde v Ghane.


Poznámka autoriek: AHOJ, AHOJ!!!! :* Toto je prvá naša spoločná jednodielovka (a dúfam, že nie posledná), tak dúfam, že sa bude páčiť.
Love ya! Beatrix & ♀Alex♀