Dreams about him Part 2

Title: Dreams about him...

By: Maja & Nika

Part 2

Beatrix sa ospravedlňuje, že to uverejňuje tak neskoro... I´m so sorry... 

V minulej časti:

Len tak-tak sme stihli dobehnúť na hodinu. Vyučovanie sa vlieklo a prebiehalo ako stále- nudne. Nevedela som sa dočkať posledného zazvonenia.

Nevedela som sa dočkať posledného zazvonenia, ktoré malo nasledovať o pat minút.

,,No čo Ella, čo máš dnes v pláne?" spýtala sa ma Olina ústami plnými hamburgera. Jasne, ako stále- jedla. 

,, Ani neviem Olin, asi sa zašijem ako stále v mojej izbe a budem počúvať sentimentálne pesničky o láske a dúfať, že sa mi raz stane niečo podobné," povedala som s úškrnom. 

,,Ella, máš osemnasť a celý svoj doterajsi zivot zijes medzi styrmi stenami vo svojej izbe. Nezda sa ti to trochu strelene? Uzivaj si zivot. Dneska nebudes sediet doma. Zacneme pomaly. Zoberiem ta na nakupy," rozhovorila sa Olina vysvetlovanim. 

,,Olina, to nie je nic pre mna,ved..." nestihla som dokoncit pretoze mi skocila do reci. 

,,Ja sa ta nepytam ci chces, proste so mnou pojdes a basta!" Nemala sokm sancu sa s nou hadat, jedno popoludnie ma nezabije.Dufam.


O pár hodín neskôr:
,,Som totálne uťahaná. Olina, ale stalo to zato trošku vypadnúť z domu. Ďakujem ti, si super kamoška," povedala som a objala ju.

 ,,Prosím ťa,nemáš začo, aj nabudúce," usmiala sa na mňa. Bolo už neskoro večer tak sme sa rozlúčili, a každa sa vybrala domov vlastnou cestou. Prechádzala som večernými ulicami Londýna. Pozrela sa na hodinky- bolo jedenásť večer. Naši ma zabijú! Domov som to mala ešte hodnú chvíľu tak som sa rozhodla si cestu skrátiť a zobrala som to najbližšou uličkou.. Cez deň tamaď zvyknem chodiť, všade naokolo sú ľudia no v noci je to trochu nebezpečné. Ponevierajú sa tam všelijakí grázli, riešia sa drogy a podobne veci. Napriek tomu som pozbierala zvyšok odvahy a vykročila som do nej. Mala som zlý pocit, samozrejme, otáčala som sa dozadu každú sekundu ako vo filmoch mala som pocit že ma niekto nasleduje... 

,,Hej kočka! Zastav na chvíľu! Hodíme reč," ozval sa hlas za mnou. Pridala som do kroku, no osoba za mnou takisto. Zrýchlil sa mi tep, srdce mi začalo ostošest biť. Pocitila som ruku na svojom ramene. 

,, Keď ti poviem stoj,tak zastaneš!" povedal a otočil ma k sebe. Ocitla som sa tvarou v tvar chlapovi, ktorému som ťažko mohla odhadnúť vek. Mal neoholenú tvár, špinavé oblečenie a strašne mu páchlo z úst. 

,,Nechajte ma! Začnem kričať!" zakňučala som.
,,Pokojne si krič koľko chceš, tu ta aj tak nikto nebude počuť!" zasmial sa svojim štrbavým úsmevom a nahol sa ku mne. Pritlačil ma k stene a jediné na čo som sa zmohla bol silný výkrik no na to hneď nasledoval aj výkrik toho prasivca. Zvalil sa na zem a vtedy som ho prvýkrát uvidela. Neverila som vlastným očiam. On je tu,azda sa mi to sníva? asi na mňa rozpraval, no nedokázala som odpovedať, vnímala som len jeho tvár. Prebralo ma až keď so mnou jemne zatriasol. 

,,Hej! si v poriadku?! Neublížil ti??!" prvýkrát ku mne prehovoril. Na tvári mal ustarostený výraz. 

,,Ah áno, som okej, myslím," povedala som tichým hlasom. 

,,Poďme odtiaľto," povedal a vydali sme sa smerom do uličky.
,,Prepáč,v tej chvíli som sa ani nestihol predstaviť.Som Harry," usmial sa tým najkrajším úsmevom a mne sa v tom momente zastavilo srdce. Existuje niečo ako láska na prvý pohľad? Asi áno,pretože ja som sa.,zamilovala. Vrátila som sa do reality. 

,,Jja-a som Ella.Ella Travis. Ďakujem ti ,zachránil si ma. Keby si neprišiel tak,..."zastavila som sa a začala plakať. 

,,Hej nemysli na to, našťastie som bol na blízku bol som s kamošmi v bare, vyšiel som sa nadýchať čerstvého vzduchu keď som ťa počul kričať." sklopila som hlavu a nechala slzy volne tiecť po kabáte. Ucítila som dotyk na svojej tvári. Nadvihol mi bradu tak, aby som sa mu pozrela do oči. 

,,Ella neplač veď,..." začal no nedokončil pretože keď sa naše pohľady stretli stalo sa niečo čo som nečakala. Priblížili sme sa k sebe a naše pery sa spojili. Bol to najintenzivnejšie čo som doteraz zažila. Moje telo bolo ako v tranze.Napäto no zároveň nádherne uvoľnene. Nie! Čo to robím! Veď ho nepoznám, možno je ako ten úchyl z uličky! Náhle som sa odtiahla.

,,Prepáč, neviem čo to do mňa vošlo,ja som ťa proste musel pobozkať," povedal rýchlo no nepatrne sa pousmial. 

,,Keď mám byť úprimná tak som to chcela aj ja," povedala som a určite som sa červenala, 

,,no nepoznám ťa, to nesmiem," pokrútila som hlavou a snažila sa vyslobodiť z pohľadu jeho zelených očí. 

,,Nepoznáš, to je síce pravda, ale čo by si povedala na spoločný obed v piatok?" povedal a nahodil ten najkrajší úsmev na svete. Dlho som nerozmýšľala, chcela som ho spoznať, chcela som oveľa viac. 

,,Dobre ale platím ja! A nechcem počuť nie!" povedala som viac nadšene ako som plánovala.