streda 8. mája 2013

You killed my inspiration


Sedela som v tureckom sede na gauči v obývačke s notebookom na kolenách a písala ff-ky pre svoj blog. Chalani boli našťastie mimo domu. Keby zistili, že ten blog, čo tak nenávidia za tie príbehy o nich píšem ja, tak by ma zrejme zabili. Teraz som však doma bola sama. No nie celkom. Hore v svojej izbe spí Harry, ktorý má vraj teploty, takže nešiel von s chalanmi. Pridala som na blog tri nové jednodielne poviedky a tiež pokračovanie dvoch dlhších príbehov. Spokojne som si prechádzala stovky komentárov, ktoré sa do pár minút objavili pri poviedkach. Škemrali o ďalšiu poviedku, ale mne už nič nenapadalo. Už som bola úplne mimo. Napísať tri erotické poviedky dá človeku zabrať. Už len z predstavy tých erotických scén som bola taká vzrušená, že keby mi niekto v tejto chvíli navrhol sex, tak sa na neho hneď vrhnem bez predohry a všetkého ostatného. Najhoršie na tom bolo, že som vedela, že sa budem musieť znova dokončiť rukou. Vzdychla som si. Vstala som z gauča, obula si žabky a šla si do kuchyne po vodu. Keď som sa vrátila do obývačky, ostala som v šoku. Za mojim notebookom sedel Harry a sústredene čítal jednu z mojich poviedok na blogu.
,,Hééééj!" zvrieskla som na neho a vytrhla mu notebook z rúk.
,,Vedel som to! Vedel som, že tie poviedky píšeš ty!" smial sa.
,,No a čo? Tak píšem! To je moja vec!" sykla som na neho.
,,Keby tak El vedela, aké úchylnosti píšeš o jej milovanom." dobiedzal. Takže čítal tú o Louisovi. Neodpovedala som mu, len som vzala notebook a otočila sa na odchod.
,,Kam si myslíš, že ideš?" spýtal sa, chytil ma za zápästie a pritiahol k sebe. Vzal mi notebook z ruky a položil ho späť na stolík.
,,Pusti ma." sykla som na neho.
,,Nie." odpovedal a pritiahol ma ešte viac k sebe. Jednou rukou ma silno chytil okolo pása a druhou mi vliezol do legín.
,,Harry! Nerob!" povedala som a začala sa metať, aby ma pustil.
,,No ták. Nehovor, že ťa tie poviedky čo si napísala nechali chladnou. Chceš to tak isto, ako ja." povedal. Potom sa mi okamžite prisal na pery. Keď som nechcela spolupracovať, začal mi rukou, ktorú ešte stále nevybral z mojich legín trieť cez gaťky klitoris. Vzdychla som a pootvorila ústa. Tým sa prepracoval jazykom do mojich úst.
,,Už dlho po tebe túžim, nebráň sa." šepol pomedzi bozky a potom sa presunul na môj krk. Vybral ruku z mojich legín a vydvihol si ma do náruče. Preniesol ma do mojej izby a oprel ma o stenu. Rýchlo ma zbavil môjho oblečenia, čo tvorili tričko, legíny a podprsenka a zostala som len v gaťkách. Aj tie však po chvíli klesli k mojim lýtkam, skade som ich rýchlo skopla. Harry sa začal venovať mojim bradavkám. Ja som len stála pevne opretá o stenu a vzdychala. Po chvíľke ho to prestalo baviť a preniesol ma na posteľ. Prevalila som ho pod seba a nežne ho pobozkala na pery. Potom som z neho strhla všetko oblečenie. Bozkávala som ho na hrudi, potom som sa presunula nižšie. Začala som sa hrať so Stylesom Juniorom. Harry slastne vzdychal. Urobil sa mi do úst a dlho vydychoval. Poslušne som to prehltla. Znova sa prevalil na mňa. V tvári ten jeho šibalský úsmev. Vošiel do mňa hneď troma prstami. Vykríkla som, lebo som to nečakala. Zasmial sa. Prirážal prstami presne na môj bod G. Ja som len slastne vzdychala a rukami blúdila v jeho vlasoch. Zrazu prestal. Než som stihla zaprotestovať, už som v sebe ucítila Stylesa Juniora. Na nič nečakal a začal hneď prirážať. Vzdychali sme snáď na celý dom.
,,Viac." šepla som pomedzi vzdychy. Harry zrýchlil prírazy a k tomu mi začal prstom trieť klitoris. To už na mňa bolo priveľa. V prstoch som pevne zvierala posteľnú plachtu a prehýnala sa v chrbtici, čím som zároveň prirážala proti nemu.
,,Harry, ja...." zašepkala som.
,,Vydrž ešte." vzdychol a začal ešte rýchlejšie prirážať. Snažila som sa vydržať čo najdlhšie, ale nešlo to.
,,Harry!" zvrieskla som na celý dom, keď ma pohltil orgazmus. Na moje prekvapenie on vykríkol moje meno v tej istej chvíli a tiež sa urobil. Udýchane sa zvalil vedľa mňa. Chvíľu sme obaja vydýchavali. Pretočila som sa k nemu a hlavu si zložila na jeho hruď. Harry si nahlas vzdychol a vymámil sa z môjho objatia. Vstal z postele a začal sa obliekať.
,,Čo robíš?" spýtala som sa.
,,Čo by som mal robiť. Týmto si si zaplatila moje mlčanie o tom tvojom blogu. Dúfam, že si od tohto nečakala niečo viac." zasmial sa. Len som na neho nechápavo hľadela.
,,Si úbožiak." sykla som po ňom.
,,Možno. A ty si zas dobrá v posteli. Môžeme si to niekedy zopáknuť." povedal a drzo sa usmial.
,,S tebou? Už nikdy. Vypadni." sykla som na neho.
,,Nezabúdaj, že si v mojom dome." odpovedal mi.
,,Ale vo svojej izbe, takže vypadni!" zvrieskla som na neho.
,,Ako myslíš, kurvička." povedal a odišiel. Nemohla som tomu uveriť. Schúlila som sa do klbka a rozplakala sa. Ako som mu mohla na to skočiť. Mala som vedieť, že ma chce len aby si mohol spraviť ďalšiu čiarku na stene. Čo som si myslela? Že on ku mne cíti to, čo ja k nemu?

*Druhý deň*

Keď som sa zobudila, bolelo ma celé telo od večerného plaču. Rýchlo som šla do kúpeľne a trošku sa upravila. Teda, poriadne sa upravila. Dala som si dosť veľkú vrstvu púdru, aby som zakryla kruhy pod očami. Obliekla som sa a zišla dolu do kuchyne.
,,Dobré ránko, Sophia. Ako si sa vyspala?" spýtal sa Liam.
,,Dobré ránko, teda, ako komu." povedala som. Liam s Louisom sa na mňa zadívali zo zdvihnutým obočím. ,,Neriešte. Len zlý sen." štipla som rýchlo a pustila sa do jedla. Všetci už boli dolu, okrem toho úbožiaka. Ten sa však o chvíľku dovalil.
,,Bré ránko všetkým." povedal s najžiarivejším úsmevom. Chalani mu odzdravili, len ja nie.
,, Bré ránko, Sophia." pozdravil ma osobitne a čakal, na moju odpoveď.
,,Paľ do pi*i, ty úbožiak." sykla som na neho a zdrhla k sebe do izby. Hodila som sa na posteľ a znova začala plakať. Potom som si ale uvedomila, že takto sa nikam nedostanem. Musím dopísať knihu a tiež stovky čitateliek čakajú na nové poviedky. Utrela som si slzy a zapla notebook. Ruky pripravené tesne nad klávesnicou. Zamyslela som sa. Čo dnes napíšeme a ským. Sedela som nad tým dve hodiny, tri, štyri. Nič. Nenapísala som ani čiarku. Nedokázala som to. Ten úbožiak vo mne zabil inšpiráciu.........


Poznámka: Ak ste došli až sem, tak blahoželám. Došli ste na koniec tejto nudnej poviedky. Tak hateujte, kritizujte. Píšte vaše názory, všetko znesiem. Uverejnené aj na lovebites-ff


2 komentáre: