Maratón Imagineov 1

Začíname maratón Imageinov! Dúfam, že sa vám budú imagines páčiť :D


Maratón Imagineov 1

"Krava!"......."Debil!"........."Milujem ťa!"

"Nenávidím ťa!" zvrieskla som na neho.

"Sklapni Suzy!"  vyštekol on.

"Už som ti 100krát povedala, že ma nemáš volať Suzy!" sykla som po ňom.

"A ako ťa mám volať. Veď sa tak voláš, SUZY!" opáčil mi.

"A dosť! Obaja poďte so mnou!" zrúkol na nás Liam očividne vytočený našou ďalšiou hádkou. Šli sme teda za ním. Vošli sme do Tomlinsonovej izby. Prečo práve do jeho? Prečo sme nemohli ísť do mojej? Urazene som sa oprela o stenu, zatiaľ čo Louis sa rezignovane hodil na posteľ a očakával ďalší Liamov postup. Určite sa tu s nami bode rozprávať, kým sa neuzmierime.

"Márna snaha, Liam." pomyslela som si. Ale Liam nás oboch prekabátil. Zavrel dvere z vonku a zamkol ich. 

"Takto to ďalej nejde. Hádate sa, odkedy ste sa spoznali!" povedal spoza dverí.

"Čo to? Liam! Pusti ma von!" zvrieskla som na svojho najlepšieho kamaráta. Neúspešne.

"Budete tam, kým sa neuzmierite." povedal a odišiel. Vzápätí bolo počuť auto odchádzajúce z pred domu. Vykukla som z okna.

"Oni odišli!" zvolala som šokovane.

"A čo iné si čakala, Suzy?" spýtal sa Louis.

"Už som ti hovorila, aby si ma tak nevolal! Pre teba som Suzane, nijaká Suzy!" zvrieskla som na neho. On sa len zasmial.

"Nečerti sa, Suzy!" povedal. Začali sme po sebe kričať rôzne nadávky. Trvalo to už skoro 5 minút a mne už dochádzala slovná zásoba. Stáli sme oproti sebe ako dvaja sokovia a štekali po sebe, ako dve psy.

"Debil!" zvrieskla som.

"Socka!" zvrieskol on.

"Dilino!" zvrieskla som.

"Krava!" zvrieskol.

"Pidihajzlík!" zvrieskla som ja.

"Štetka!" zvrieskol.

"Gay!" vyletelo zo mňa skôr, ako som to stihla zastaviť. Podľa jeho výrazu mi došlo, že som to prehnala. Bolo mi jasné, že toto som prehnala a to riadne. 

"Ku*va." opáčil mi.

"Ch*j" opáčila som mu.

"Milujem  ťa!" vyštekol on na mňa a pritiahol si ma čo najviac k sebe. Díval sa mi priamo do očí. Rýchlo som sa prebrala z prvotného šoku a nalepila sa na jeho pery. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Vydvihol si ma do náruče a ja som automaticky obmotala nohy okolo jeho pása. Tak dlho som na túto chvíľu čakala. Položil ma na posteľ bez toho, aby prerušil náš bozk. Navzájom sme sa zbavili oblečenia. Prestal ma bozkávať a začal ma skúmať pohľadom. Automaticky som si rukami zakryla prsia. Usmial sa.

"Si prekrásna. Nehambi sa." šepol a prisal sa na moje pery. Pritom mi moje ruky opatrne zložil z mojich prsníkov. Hneď sa im začal venovať. Lízal ich, okusával, všemožne sa z nimi hral a ja som bola čím ďalej tým viac nadržaná. Aj on bol. Cítila som, ako ma na stehne tlačí jeho kamarát, ktorý bol mimochodom ešte v boxerkách. Ako to? Chcela som ho už cítiť v sebe. Prevalila som ho pod seba. Bozkávala som jeho hruď a pritom som sa obtierala o jeho kamaráta.

"Suzy!" zakňučal a v penise mu zacukalo. Znovu som sa o neho obtrela. Ani neviem ako, už bol nadomnou. Zliezol hlavou trošku nižšie a začal ma bozkávať na vnútornej strane stehna. Stále sa blížil k tomu miestečku. On ho však preskočil a venoval s druhej nohe.

"Louis!" zakňučala som.

"Čo? Aj ty si provokovala." zasmial sa. Chcela som ho prevaliť pod seba, ale nedovolil mi to. Ústami sa mi prisal na klitoris. Začal ho sať a cmúľať.

"Loui..." zavzdychala som. Vnikol do mňa jazykom a začal ním kmitať. Myslela som, že sa zbláznim. Vošiel do mňa dvoma prstami a jazyk znova premiestnil na klitoris. Prehýbala som sa v chrbtici a rukami blúdila v jeho vlasoch. Cítila som, že už budem. Louis vybral zo mňa prsty a znova sa mi venoval už len svojim mrštným jazykom. Pritískala som Louisovu hlavu čo najviac k svojmu lonu a vzdychala na celý dom. Louis začal pohybovať jazykom ešte rýchlejšie.

"LOUIIIIIIIIIS!" zvrieskla som jeho meno, keď mnou prebehla poriadne silná vlna orgazmu. Keď som konečne chytila dych, prehupla som sa znova na neho. Začala som sa venovať jeho kamarátovi. Vzala som si ho do pusy. Rýchle ale účinné pohyby mu robili veľmi dobre, súdiac podľa vzdychov, ktoré sa niesli snáď na celý dom. Urobil sa mi do úst a ja som to poslušne prehltla. Znova ma prevalil pod seba. Opatrne do mňa vnikal, akoby sa bál, že mi ublíži. Prirazila som panovou oproti nemu. Zasmial sa a nežne ma pobozkal.

"Milujem ťa." šepla som. V jeho očiach hrali iskričky. Bozávali sme sa. Pritom sa vo mne pomaly pohyboval. Hypnotizovali sme sa pohľadmi. Dívali sme sa jeden druhému navzájom do očí, lebo slová boli zbytočné. Všetko, čo sme si chceli povedať sme si povedali pohľadmi. Milovali sme sa. Po chviľke sme však obaja chceli viac. Naše pohľady si vymieňali iskričky túžby. On hľadal v mojich očiach súhlas, ja zas v tých jeho túžbu. Obaja sme našli, čo sme hľadali. Loius zrýchlil tempo prírazov až sme obaja nevládali dýchať. Miestnosť napĺňali naše vzdychy. Prehýbala som sa v chrbtici, keď Louis každým prírazom začal triafať môj bod G.

"Suzy!" zvrieskol a urobil sa do mňa, neprestal však prirážať.

"Louis!" zvrieskla som snáď na celý dom po pár sekundách a tiež sa urobila. Zvalil sa vedľa mňa a hneď si ma pritiahol do náruče.

"Ešte stále si myslíš, že som gay?"spýtal sa.

"Ja som to tak nemyslela. Vyletelo to zo mňa skôr, ako som to stihla zastaviť." šepla som smutne.
"ja viem zlatko. Ani ja som tie stovky nadávok nemyslel vážne. Páčila si sa mi a nevedel som, ako si ťa získať." povedal.
"Vzal si mi slová priamo z úst." zasmiala som sa.
"Už ťa smiem volať Suzy?" spýtal sa.
"Môžeš." zasmiala som sa.
"Ako to teraz vysvetlíme  ostatným?" spýtala sa.
"A musíme im to povedať? Koniec koncov, vždy, keď sa pohádame, zak nás predsa Liam zavrie sem." šepla som a šibalsky sa na neho usmiala. Louis sa zasmial a venoval mi vášnivý bozk. Chcel niečo povedať, ale na príjazdovej ceste sme začuli auto. Rýchlo sme obaja vyleteli z postele a začali sa obliekať. Keď sme začuli kroky na chodbe, tak sme si dali poslednú pusu a obaja si sadli na opačné strany izby. Dvere sa otvorili.
"No čo vy dvaja? Už ste sa uzmierili?" spýtal sa Liam.
"nie! Ale som hlasný, padám odtiaľto. Maj sa, Suzy."  povedal Louis.
"Nevolaj ma Suzy!" zvrieskla som za ním. On sa vrátil a pobavene na mňa pozeral. "Ako si ma tu mohol nechať? Skoro som prišla o rozum! Budem mať psychickú traumu do konca života." sťažovala som sa Liamovi. Louis na mňa spoza Liamovho chrbtu pobavene hľadel.
"Tak si zvykaj. Budete spolu zavretý jednú hodinu každý deň, kým sa definitívne neuzmierite!" povedal Liam a niekam odišiel. S Louisom sme sa spokojne usmiali.
"Ľúbim ťa." naznačil perami.
"Aj ja teba." šepla som. "Nenávidím ťa! Kvôli tebe tu budeme musieť trčať spolu zavretý každý deň  v jednej miestnosti!
"Kvôli mne? Ty vždy musíš mať posledné slovo! Si strašne papuľnatá!" kričal zas Louis. Popritom sme mali čo robiť, aby sme sa neozosmiali. Prvýkrát to medzi nami nebola ozajstná hádka. Hrali sme to však ďalej. Rozkričali sme sa po sebe.
"Už sklapnite, lebo vás pôjdem vlastnoručne umlčať!" zvrieskol z dola Harry. Tak sme sa obaja umlčali vášnivým bozkom a potom sa uť rozliezli po dome a celý zvyšok dňa sa "IGNOROVALI".

Máte záujem o pokračovanie?  Vedela by som, ako ho napísať! Komentujte!