Maratón Imagineov 5

Maratón Imagineov 5

I do the thinks I do, all because of you

Pustite si!:

Spustila som sa popri stene. Celé telo sa mi triaslo. Potrebovala som ďalšiu dávku. Už su to tri dni, čo som ju nemala. Čakala som, kedy konečne zazvoní ten prekliaty zvonček a kurier mi donesie moju objednávku. Zvonček sa rozoznel. Pozbierala som sa zo zeme a najrýchlejšie, ako som mohla som sa ponáhľala k dverám. 

"Aria Nevotur?" spýtal sa ten muž.

"áno." odpovedala som.

"Vaša zásielka." povedal a dal mi malú krabičku.

"Nech sa páči." povedala som a dala mu peniaze.

"Vďaka. Dovidenia." povedal.

"Dovidenia." odzdravila som mu a rýchlo sa ponáhľala do obývačky. Keď som sadala na gauč, zdalo sa mi, že som počula buchnúť vchodové dvere. Započúvala som sa, ale nepočula som žiadne kroky, tak som to neriešila.

"Kto bol ten muž a čo ti to predal, Aria?" ozval sa za mnou zvonivý hlas môjho milovaného. Strhla som sa a rýchlo tú krabičku skryla pod šaty.

"Nič." šepla som rýchlo.

"Aria čo to je?" spýtal sa znova.

"Nič!" zvrieskla som na neho.

"Aria! Daj mi to! Okamžite!" zvrieskol on na mňa.

"Nie!" zvrieskla som ja. 

"Aria!" povedal naliehavo.
"NIE! Nedám ti to! To je moje! Choď si zohnať vlastné!" sykla som po ňom.
"Aria povedz mi, že to nie je to, čo si myslím." povedal znova zmučeným hlasom. Neodpovedala som. Sadol si ku mne. "Aria? Prečo to robíš? To kvôli mne? Ja viem, že v poslednej dobe s tebou nie som, ale vieš, že to turné musím dokončiť. Nemôžem nechať chalanov v štichu." hovoril. Nadvihol mi bradu, aby som sa mu dívala do očí. Tie jeho oči,..... vždy sa v nich topím. Začali mi tiecť slzy. Chytil ma za ruku. Sykla som, lebo pod dlhým rukávom presne triafil jednu z rezných jamiek na mojom zápästí. Vyhrnul mi rukáv.
"Došľaka Aria! Bol som preč mesiac! Čo si to zo sebou porobila?" spýtal sa. V očiach som mu videla veľkú bolesť. Sklopila som pohľad k zemi. "Aria prečo to robíš?" pýtal sa.
"Lebo ma už neľúbiš." šepla som. Pustil moju ruku a vstal z gauča. Takže je to pravda. Neľúbi ma. Niekam odišiel. Hodila som sa na gauč a plakala. Vybrala som si zo škatuľky jednu marihuanovú cigaretu a zapálila si ju. On sa ale vrátil. Vytrhol mi ju z ruky a odhodil ju.
"Ako si prišla na to, že ťa neľúbim, ha?" spýtal sa. "Ak by som ťa neľúbil, prečo by som po celý čas, čo som bol v Európe zháňal toto?" spýtal sa a z vrecka vytiahol malú krabičku. "Chcel som ťa prekvapiť, lenže ty si prekvapila mňa." šepol smutne. Odvrátila som hlavu. Mal pravdu. Všetko som skazila. Táto myšlienka ma ešte viac rozplakala. Ona si ma k sebe pritiahol a tuho ma objímal. "Neplač." šepol.
"Všetko som skazila." šepla smutne.
"Nič si nezkazila. Ľúbim ťa a chcem si ťa vziať." šepol. "Vezmeš si ma?" spýtal sa.
"Ja... nemôžem." šepla som smutne. "Ja ti nemôžem dať to čo chceš. Ja ti nemôžem dať syna Louisa, ani dcérku Darcy, ako si vždy chcel a ty to vieš." povedala som. Pred mesiacom mi totiž doktor oznámil, že kvôli zle predpísanej antikoncepcii nebudem môcť mať deti.
"Mne je to jedno láska, ja ťa milujem a chcem, aby si bola mojou ženou. Časom najdeme spôsob, ako tento problém vyriešiť, ale ja nechcem nikoho iného, len teba." hovoril naliehavo. "Ľúbim ťa, počuješ." zopakoval. Nadvihol mi bradu tak, aby som sa mu dívala do očí. "Ľúbim ťa!" zopakoval znova a pobozkal ma. Vytrhol mi z rúk krabičku s cigaretami, ktorú som ešte stále pevne zvierala v rukách. "Sľúb mi, že toto už nikdy nebudeš brať." šepol a naliehavo sa mi díval do očí.
"Sľubujem." šepla som, aj keď som vedela, že to nebude také ľahké. On ma znova nežne pobozkal.
"Tak vezmeš si ma?" spýtal sa znova.
"Harry...." začala som.
"Áno, alebo nie?" spýtal sa.
"Áno." šepla som nakoniec. Harryho tvár sa rozžiarila ako nikdy. Opäť ma nežne pobozkal. Tentokrát však ten bozk rýchlo prehĺbil. Ani som sa nenazdala, už som ležala pod ním na gauči. Bozkával ma strašne vášnivo. Bozky som mu oplácala z rovnakou vášňou. Boli sme bez seba mesiac. Chýbali sme si a poriadne. Naše telá sa lepili na seba a nechceli sa oodtrhnúť. Harry však nakoniec aj tak vstal. Nohy som mu omotala okolo pásu a ďalej ho bozkával. Do spálne sme triafali poslepu, ako už snáď stokrát predtým. Vniesol ma do izby a zavrel dvere. Hneď ma na nich pritlačil. Zliezla som z neho. Rýchlo sme zo seba postrhávali oblečenie. Ja som ostala len v gaťkách, on v trenkách. Priplepil sa na moje pery. Rukou mi zárevoň vkĺzol do nohavičiek, zatiaľ čo ja jemu do treniek. Navzájom sme sa dráždili, ale dlho sme to nevydržali. Až príliš sme po sebe túžili. Aj posledné kusy oblečenia leteli dole z našich tiel. Znovu som sa mu vyhupla do náruče a presne nasadla na jeho kamaráta. Nohy som mu pevne obmotala okolo pásu a ruky okolo krku. Pomaly som sa začala nadvihávať. Harry sa so mnou presunul k posteli, kam ma položil a zaľahol. Začal prirážať, akoby mu išlo o život. Naše pery sa museli oddeliť, lebo sme nevládali dýchať.
"Aria!" zvrieskol a mňa naplnili jeho spermie. Ešte raz prirazil.
"Harry!" vykríkla som a aj mňa pohltil orgazmus. Harry sa zvalil vedľa mňa a automaticky si ma pritisol do náruče. "Harry?" šepla som.
"Áno, zlatko?" spýtal sa.
"Pôjdeš so mnou zajtra k lekárovi?" spýtala som sa.
"Načo zlatko?" spýtal sa vystrašene.
"Chcem začať s liečením. Nie som na tom až tak zavyslá. Nebrala som to každý deň. Podľa mňa mám šancu, rýchlo sa z toho dostať." uvažovala som nahlas.
"Dostaneš, uvidíš, že sa dostaneš. Budem tu pre teba." povedal mi. Pobozkal ma do vlasov a ja som sa mu spokojne ztúlila na hrudi.  Bolo zaujímavé, že keď som bola s ním, zrazu som už nemala pocit, že tie drogy potrebujem. Harry nás prikryl dekou. V jeho náruči som zaspala.....