Were we lost? #1

Title: Were we lost?
By: ♀Alex♀

 #1 ♥ London eye♥
YLUMWseries #BonusBook

♥ 12.10.2012 ♥

Zayn
Vošiel som do našej izby a usmial sa. Hľadal som Alex. Už dlhšie som ju nevedel nájsť. Keby mi skôr napadlo prísť sem, ušetril by som si pol hodinu hľadania.
Alex ležala na posteli s Lacey v náručí a tuho spala. Moje dve lásky.
Obišiel som posteľ a ľahol si na voľnú stranu. Chvíľu som len tak ležal a pozoroval ju. Rozmýšľal som čím som si zaslúžil takú krásnu, priam anjelsku bytosť. Čím som si zaslúžil, že ju smiem milovať? Čím som si zaslúžil, že teraz leží vedľa mňa? Mám veľké šťastie, že ju mám. Neviem si predstaviť, čo by som robil, keby som bol bez nej. Asi by som to nezvládol. Ale teraz je tu. Je tu a nenechám ju odísť, pokiaľ to sama nebude chcieť.
"Alex," zašepkal som a pohladil ju po tvári."Ešte chvíľku," šepla a pritúlila sa k mojej ruke.
"Zlatko, vstávame," pošepol som.
"Ešte 5 minút a môžeš si so mnou robiť čo chceš," zašepkala a zavŕtala hlavu do vankúša. Rozosmial som sa.
"Vstávaj, lebo to vezmem vážne a jediné, čo momentálne chcem je ťa vziať von, tak ak chceš ísť takto," poznamenal som.
"Veď som oblečená," zašepkala.
"Mám zavolať El, aby to prehodnotila?" uškrnul som sa.
"Nie, nie, už som hore," vyletela z postele. Zasmial som sa. Vzal som Lacey na ruky.
"Kam vlastne ideme?" spýtala sa.
"Nechaj sa prekvapiť," usmial som sa a vyšiel s malou Lacey von z izby.
"A ako sa mám potom obliecť?" zvolala za mnou. Ignoroval som ju a odniesol Lacey do jej postieľky. Keď som sa vrátil do spálne, Alex sa sústredene chmúrila na svoj šatník.
"Ideme sa len prejsť," povzdychol som si, "nie na módnu prehliadku."
"Ale keď ja ťa nechcem zahambiť," pošepla.
"Zlatko, o tom sme už hovorili," pošepol som a rukou jej nadvihol bradu, aby sa mi dívala do očí, "ty si tá najkrajšia žena, akú som kedy videl a nikdy ma ničím nezahanbíš." Jemne som ju pobozkal na pery a potom prešiel k svojej skrini. Vybral som si jeansy, tričko a koženku a začal sa prezliekať.
"Ešte chvíľku na mňa budeš civieť a stvrdneme v tejto izbe, čo by ma mrzelo, pretože mám pre nás pekné plány, no aj to by som bral," pozrel som na ňu. Zapírila sa a otočila svoj pohľad inam. Uchcechtol som sa. Páči sa mi, ako sa červená, keď jej poviem niečo také...
Rýchlo sa obliekla a za ten čas na mňa ani nepozrela. Rumenec z tváre jej však nemizol.
"Tak krásna," pošepol som a objal ju okolo pása, "môžeme ísť?" Prikývla a jemne sa usmiala.
"A čo Lacey?" spýtala sa.
"Ostane s Dianou a Niallom," povedal som jej.
"Idem im povedať, čo..."
"Oni dobre vedia, čo majú robiť, zlatko. Tak už poď," preplietol som si s ňou prsty a spolu sme vyšli z domu...

"Tak už mi povieš, kam ideme?" naliehala. Zasmial som sa.
"Tam," ukázal som na London Eye. Alex ostala stáť na mieste.
"Tam nejdem," povedala a o krok cúvla.
"Prečo by si nešla?" spýtal som sa nechápavo.
"Lebo nejdem. Je to nebezpečné. Čo keď sa kabína utrhne? Alebo spadne to celé koleso? Alebo sa to zasekne a my tam ostaneme trčať hodiny. Alebo...
"Alebo preháňaš," skočil som jej do reči.
"Nie, nepreháňam. Nejdem, proste tam nejdem. Je to príliš vysoko. Nejdem," začala sa vzpierať.
"Prečo? Daj mi jedem pádny dôvod prečo sa tam bojíš ísť," pozrel som na ňu.
"Lebo je to vysoko. Niečo sa stane..." Strach v jej očiach bol obrovský. To jej naozaj naháňalo strach len to, že to je vysoko.
"Zlatko. Povedz mi pravdu... Prečo tam nechceš ísť?" spýtal som sa.
"Hovorila som ti, že môj otec zomrel pri autonehode... On... s autom zletel z útesu... Odvtedy nedôverujem takým veciam... Aj tie železné zvodidlá mali byť na to, aby auto zastavili. Lenže nezastavili..." prerývane dýchala a snažila sa potlačiť slzy.
"Dôveruješ mi?" spýtal som sa jej.
"Áno," šepla.
"Tak poď so mnou. Sľubujem ti, že to nebude nič hrozné," šepol som.
"Nie, Zayn," šepla.
"Ale ideš," zasmial som sa a vhodil si ju na ruky. Alex začala kričať. Všetci ľudia sa na nás dívali, no zrejme si mysleli, že sa len bláznime, pretože sa jemne priblblo vyškierali. Keď sme už boli v kabíne, postavil som ju na nohy.
"Zayn, ja nechem ísť," zakňučala poslednýkrát.
"Zavri oči," povedal som jej. Poslúchla. "Mysli na to, že stojíš pevne na zemi."
"To nejde, Zayn."
"Ale ide zlatko. Len maj zavreté oči," usmial som sa sám pre seba. Len čo sa s nami začalo hýbať, tak som svoje pery prepojil s tými jej. Bozkával som ju jemne a nežne. Oplácala mi bozky a uvoľnila sa. Prestal som ju bozkávať keď sme boli úplne na vrchu.
"Teraz sa pozri, kde si," šepol som jej. Otvorila oči a ztuhla.
"Ale no ták, nie je to až tak zlé, nie?" usmial som sa.
"S tebou nie," šepla pokojne. Celú cestu dolu sme si úžívali výhľad a hoci sa párkrát strhla, keď niečo zaškrípalo, zvládala to pokojne. Myslím, že to zvládnem. Dostanem ju zo všetkých jej nočných môr...


xxx
Mám tu pre vás prvý bonusový diel. Tento je písaný ako dodatok k YMMS Part 7. Budem sem hádzať časti podľa toho, čo mi napadne. Nebudú ísť vôbec zaradom. Pri každej časti budete mať dátum. :)
Pre tých, čo ešte nečítali YLUMW či YMMS, tu sú linky:
http://onedirection-ff.blog.cz/rubrika/you-light-up-my-world
http://onedirection-ff.blog.cz/rubrika/you-make-me-strong-ylumw-2
♀Alex♀