You make me strong Part 7

Title: You make me strong [YLUWM2]
By: ♀Alex♀
Part: 7. | I hate Her [I want Her]

"O tri hodiny sa stretneme presne na tomto mieste. Buďte presní!" zavelila Ayesha. Potom nám rozdala lístky a ukázala, kade sa ide hore.
"To ideme hore po schodoch?" spýtal sa Liam.
"Nie tú sú aj výťahy," mykla plecami Ayesha. Pri slove výťah mi naskočila guča v hrdle. Do výťahu? S ňou?
To je tak vzrušujúce...
TICHO!
"Držte sa pri mne, kým sa nedostaneme hore, potom sa už môžete podľa vlastnej vôle rozpŕchnuť, len si vezmite, že na to, aby ste sa dostali von potrebujete aspoň 20 minút," dodala.
Prešli sme kontrolami a dostali sa k výťahu.
"Budeme dosť natlačení. Hore bude chcieť ísť veľa ľudí. Dávajte si pozor na veci, je tu dosť vreckových zlodejov," upozornila nás.
Celú cestu stála vedľa Lou, ktorej kŕčovito zvierala ruku a o niečom sa po francúzsky rozprávali. Frustrovalo ma že som nevedel o čom hovoria a navyše som mal pocit, že hovoria o mne.
"Prestaň na ňu zazerať akoby bola tvoj najväčší nepriateľ. Nie je, ver mi," ozval sa Niall šeptom vedľa mňa.
"Ako to myslíš?" nechápavo som na neho pozrel.
"Tak ako som povedal. Počúvaj svoje srdce," povedal Niall. Potom sa otočil a začal sa bozkávať s Dianou. Znechutene som otočil hlavu niekam inam. V hlave mi však stále vŕtalo to, čo mi Niall povedal. Čo to malo znamenať? Tá drzaňa by mi mala byť blízka? Tomu chlapcovi už riadne drbe. Vlastne všetkým okolo. Niekedy mám pocit, že som z našej skupiny ostal jediný normálny.
Výťah zastal a my sme vystúpili na druhom poschodí.
"Kto chce ísť aj vyššie, tak tadiaľ," ukázala Ayesha smer, no sama ostala stáť.
"Ty nejdeš?" spýtal sa jej Niall. Ayesha len záporne zakrútila hlavou.
"Nevymýšľaj," potiahol ju za ruku.
"Nie, nejdem," zakrútila hlavou.
"No ták, Ayesha! Nebuď posera," posmieval sa jej Niall.
"Nie nejdem!" spierala sa Ayesha. V jej očiach som videl strach. Trochu mi to pripomenulo, keď som chcel Alex vziať v Londýne na London Eye. Mala v očiach ten istý strach, ako teraz Ayesha. (Were we lost? #1 ♥ London Eye ♥) Prišlo mi jej ľúto.
„Niall nechaj ju. Keď nechce, nechce,“ povedal som mu.
„Veď fajn, fajn,“ povedal Niall. Pritom sa však vyškieral, akoby práve niečo dokázal. Hovorím, že tomu chlapcovi drbe. Myslím, že sa mu poobzerám po nejakom psychiatrovi.
„Nepotrebujem, aby sa ma niekto zastával,“ odvrkla a rozišla sa opačným smerom. Z toho dievčaťa mi raz rupnú nervy! Ako to prežijem? Sme tu len prvý deň a už mi lezie na nervy. Tie dva týždne budú peklo.
„Rozmýšľala si niekedy nad tým, že by si k ľuďom mohla byť aj milá?“ zasyčal som. Neodpovedala, tak som sa otočil druhým smerom a rozišiel sa k Harrymu. Louin zdesený výkrik ma ale prinútil otočiť sa späť. Ayesha ležala na zemi a Lou kľačala pri nej, snažiac sa ju prebrať späť k životu.
Srdce mi začalo  byť ako o život. Cítil som neuveriteľný strach a najradšej by som kľačal hneď pri nej. Nechápem sa. Na jednej strane ju neviem vystáť a na druhej...
Strnulo som stál na mieste a snažil sa rozhodnúť, čo urobím. Našťastie sa ale začala preberať.
„Ayesha, čo sa stalo?“ šepla Lou a pomohla jej na nohy.
„Nič, to len...“ zasekla sa uprostred vety, keď pochopila, že na ňu každý hľadí.
„Len čo?“ spýtal sa Niall.
„Ešte som sa dnes nestihla najesť,“ mykla plecami.
„A ináč si normálna? Chceš si ublížiť?“ zhúkla na ňu Lou.
„Dobre, pokojne, vy si pekne choďte hore a ja si niečo dám dolu v stánkoch...“
„Celý deň si nič nejedla a teraz sa chceš napchať tým svinstvom?“ zhíkla Diana.
„Fajn, dosť bolo vzrušovania, vy pokračujte v prehliadke, ja na ňu dozriem,“ povedal som rýchlo. Všetci na mňa nechápavo pozreli.
„Fajn, takže ideme,“ popohnal ich Niall a nechal nás samých.
„Tak čo? Anorexia, či bulímia?“ spýtal som sa jej narovinu.
„Ani jedno z toho. A aj keby. Ty si ten posledný, komu by som to priznala,“ sykla po mne a chcela naštvane odísť. Nanešťastie pre ňu sa jej zatočila hlava. Zachytil som ju a vydvihol na do náruče.
„Čo robíš?“ sykla.
„Viditeľne to na vlastných nezvládaš. A žiadne protesty, zlatko. Ja mám dosť tvrdú hlavu na to, aby som ťa donútil spraviť čo chcem,“ povedal som jej.
„To znelo pekne viaczmyselne, Malik!“ sykla po mne.
„Každý o tom, čo mu chýba...“


Poznámka autorky:Hojkííííí!!! Takže, dnes mám pre vás viac vecí.
I. Určite ste si hore v zátvorke všimli poznámku (Were we lost? #1 ♥ London eye♥) Toto označenie znamená, že k tomuto dielu sa nepriamo viaže bonus... Nájdete ho na boku, rubrika "Were we lost?"  Bonusy budú pribúdať nepravideľne, niekedy často, niekedy často, niekedy menej často... Ešte uvidím, ako to nakoniec bude ;)

II. Vyhlasujem pre vás, mojich verných čitateľov menšiu súťaž ;) Ak sa o nej chcete dozvedieť viac, kliknite sem ;)

S láskou ♀Alex♀