Were we lost? #2

 

Title: Were we lost?
By: ♀Alex♀
Part: #2 ♥ In the same room ♥
YLUMWseries #BonusBook

 

 

 ♥ 8.9.2011 ♥
V nemocnici je strašná nuda. Ešte že mi aspoň Ellen priniesla knižku. Nie je to nič napínavé, čítať Harryho Pottera asi tak piaty raz. Ale stále lepšie ako nerobiť nič. Keby som aspoň nebola sama na izbe. Pokecala by som si s druhou mamičkou a nenudila by som sa až tak. Kysnúť tu pomaly mesiac pred termínom, lebo doktorom sa niečo nezdá a ešte aj sama na izbe. Ale aspoň mám ako tak pokoj od toho tyrana. Navštevovať ma našťastie nechodí. Dvere na izbe sa pomaly otvorili.
"Tom, upokoj sa! Počul si lekára. Niekoľko dní ešte rodiť nebudem. Bol to len planý poplach," ozval sa ženský hlas. Dvihla som pohľad od knihy.
"Naozaj nič nepotrebuješ?" spýtal sa znovu ten mladík a opatrne pomáhal svojej polovičke do postele.
"Áno, moje veci z auta," odpovedala mu a on sa trepol po čele. Hneď na to vybehol niekam preč z izby.
"On raz niekde zabudne aj svoju hlavu," povzdychla si a s úsmevom na mňa pozrela, "mimochodom, som Louise Teasdale."
"Alexandra Drumper, ale volaj ma Alex. Konečne nie som sama na izbe. Už mi to tu liezlo na nervy," usmiala som sa. Na to dvere znova rozleteli a dnu znova vbehol ten chlap.
"A tento dilinko je môj snúbenec, Tom Atkin. Ako vidíš, stresuje horšie, ako ja," zasmiala sa Lou a obrátila sa na Toma, "zlatko, toto je Alex Drumper."
"Veľmi ma teší," usmial sa Tom a podišiel ku mne. Podal mi ruku a ja som ju s veľkým sebazaprením priala. Nechcela som byť nezdvorilá. Tom ostal ešte pár hodín. Obaja sú strašne milý. Myslím, že som si ich oboch rýchlo obľúbila. Po tom, čo odišiel, Lou dlho hovorila o tom, aký je Tom strašne starostlivý a aký z neho bude dobrý otec. Trochu ma pichlo pri srdci. Kiežby som aj ja mala po svojom boku niekoho tak oddaného, ako má Lou. Oddaného a natešeného otecka, ktorý by sa nevedel dočkať príchodu svojej dcérky...
"A čo ty? Kedy sa tu ukáže otecko?" spýtala sa Lou, čím ma vytrhla z premýšľania.
"Neukáže sa," šepla som, oči sa mi začali plniť slzami, aj napriek tomu, že som sa tomu snažila zabrániť. Lou sa ťarbavo vyštverala zo svojej postele a sadla si na kraj mojej.
"Prepáč, ja nevedela som. Nechcela som ťa raniť," šepla a vtiahla si ma do objatia.
"Ja... Bola som znásilnená," šepla som. Po prvýkrát som niekomu povedala pravdu.
"Pšššt, pokojne. Zostaň silná. Rozhodla si si to malé nechať aj navzdory takému niečomu. Si silné dievča, len sa nesmieš vzdávať a nesmieš dovoliť ľuďom, aby ťa tvojím rozhodnutím urážali, dobre?" šepla Lou. Prikývla som.
"Dobre," šepla som.
"Dám ti na seba kontakt, dobre? Keď obe odídeme z nemocnice, stačí mi napísať a nájdeme spôsob, ako to vyriešiť. Budem tu pre teba. Ako staršia sestra, ok?" spýtala sa Lou. Bola tak milá. Prikývla som a ešte tuhšie ju objala.
"Ďakujem," šepla som.
"NIe je za čo," šepla a jemne ma pobozkala na čelo. Usmiala som sa. Myslím, že som konečne po dlhom čase našla človeka, ktorému sa môžem zveriť a môžem mu dôverovať.

xxx

♥9.9.2011♥
Kristen ma prišla pozrieť a priniesla mi aj nejaké veci.
"Chcela som aj niečo sladké," zašomrala som, keď Kristen do skrinky ukladala samú zeleninu a ovocie.
"Toto je zdravé. Nepotrebuješ jesť sladkosti, potrebuješ jesť zdravo kvôli sebe aj kvôli tomu decku!" povedala Kristen.
"TO DECKO, ako si ho ty nazvala je dievčatko a volá sa LACEY!" zvrieskla som na Kristen. Vzápätí som zacítila štipľavú bolesť na líci. Strelila mi facku.
"Nebuď drzá, jasné? Buď rada, že ti vôbec pomáhame, že sme ťa nevyhodili na ulicu! Keď si dosť stará na to, aby si sa nechala nabúchať, tak si dosť stará na to, aby si sa o seba postarala sama!" dokončila svoj monológ Kristen a s tresnutím dverí odišla z izby.
Zosunula som sa na posteli a skryla hlavu do vankúša, aby Lou nevidela moje slzy. Zjavne to ale nepomohlo, lebo po chvíľke som cítila  ruky na svojich ramenách.
"Pšššt, upokoj sa. Všetko bude dobré," snažila sa ma upokojiť, "obe ste nervózne. Ona sa o teba bojí a s tebou mávajú tehotenské hormóny."

xxx

♥10.9.2011♥
"Ako sa majú dve najkrajšie budúce mamičky?" vošiel do izby Tom. S Lou sme sa zasmiali.
"Skvelo," odpovedala mu Lou.
"Kiežby som mohla povedať to isté," šepla som predýchavajúc kontrakciu.
"45 minút. O chvíľu ideš na sálu," zachichotala sa Lou.
"Vôbec sa mi to nepáči. Mala som rodiť až koncom mesiaca," šepla som.
"Dva týždne hore dole... Je tam toho," mykla Lou plecami.
"Bojím sa, aby jej to neublížilo," poznamenala som.
"Predčasný pôrod? Vieš koľko ľudí tam vonku sa narodilo predčasne a žijú bez problémov?" upokojovala ma Lou.
"Ale aj tak... Sú aj prípady, keď to nedopadne dobre," šepla som.
"Ale to sú prípady, keď sa dieťa narodí skôr o mesiace, nie o 2 týždne," povedala, "naše dcérky budú zdravé a krásne."
"Do riti, to je bolesť! Už nechcem ďalšie dieťa," pošepla som.
"To ti pripomeniem keď sa tu znova o pár rokov stretneme," zasmiala sa Lou.
"Pochybujem," mykla som plecami.
"Pán Atkin, už by ste tu nemal byť," vošla dnu sestrička.
"Ale..."
"Ja som vás tu nevidela," usmiala sa na neho.
"Ďakujem," usmial sa Tom.
"Ako sa cítite?" spýtala sa mňa.
"Už bolo aj lepšie," pokúsila som sa o úsmev.
"Nebojte a, čoskoro to budete mať za sebou," usmiala sa sestrička, "o pár hodín sa už budete vytešovať zo svojho dieťatka."
"Lacey, bude to Lacey Drunper," povedala som jej.
"Nechám to zapísať. Tak o pol hodinu si po vás prídeme," povedala sestrička.
"Nikam vám neujdem," zažartovala som. Sestrička sa usmiala a odišla.
O pár hodín. Už o pár hodín budem svoje zlatko držať prvý raz v náručí...


Poznámka autorky: Druhý bonus :) Dúfam, že sa vám páčil. Chcem vás len upozorniť, že nie všetky bonusy budú takého HAPPY... ;) Bude pár aj dosť smutných a hektických... To len aby ste na to boli pripravený ;)
♀Alex♀