You light up my world Part 22

Part 22 - This is more than a friendship

V minulej časti:
"Čo by videl aj slepý?" spýtala sa Alex, schádzajúca po schodoch do obývačky.
"Že Zaynovi trčí vlas," odpovedal Louis.
"Čo kde?" spýtal som sa. Alex sa rozosmiala.
"Nikde, Louis si z teba strieľa," povedala s úsmevom.
"Ty tiež skazíš každú srandu," zadudral na ňu Louis. Alex na neho vyplazila jazyk.

Pohľad Alex
"Tak ja sa idem učiť! Zajtra už fakt musím ísť do školy. Tri týždne leňošenia boli až až..." povedala som a šla hore do svojej izby. Nakoniec som to ale vzdala. Podľa učebníc som toho veľa nevyrozumela. Spravila som si iba úlohy na teóriu hudby a výtvarnú. Potom som šla na chvíľu k malej. Chalani mali svoje záležitosti, takže som mala pokoj. Chvíľu som sa s Lacey hrala, nakŕmila a uložiť ju spinkať. Vyšla som z izby a vrazila do niečoho tvrdého. Stratila som rovnováhu a "sadla" si na zem.
"Och, prepáč!" ospravedlnila sa mi tá vec, čo som do nej vrazila. Ee? Šibe mi? Veci nerozprávajú! Vzhliadla som hore, aby som videla, kto ma sknokautoval.
"No jasné, kto iný ma môže sknokautovať k zemi, ak nie Malik! Nesľúbili sme si, že s týmto už prestaneme?" zadudrala som na neho.
"No, hej, ale ty si vyšla z tých dverí tak náhle, nestihol som zabrzdiť. Prepáč," šepol a sklopil zrak. Podal mi ruku a pomohol mi postaviť sa.
"V poho," zamrmlala som.
"Vážne chceš ísť zajtra do školy?" spýtal sa.
"Áno, potrebujem tú školu dokončiť! Chcem ju dokončiť," zdôraznila som.
"Marco pôjde s tebou," povedal.
"Ja si nemyslím, že je to dobrý nápad," povedala som.
"Lenže ja nediskutujem," povedal. Z jeho hlasu som trošku cítila hnev. Len čo to povedal, otočil sa a odišiel.
"Čo máš za problém, Malik?!" zakričala som za ním. Nedostalo sa mi však odpovedi. Zamračene som sa chvíľu dívala smerom, ktorým odišiel. Potom som si šla ľahnúť...

"No čo, zlatko? Myslela si si, že ťa nenájdem? Až takto si ma podcenila?" skláňal sa nado mnou a usmieval sa.
"Gregori!" šepla som prekvapenie.
"Toto sa mi páči. Ešte som ani nezačal a už vzdycháš moje meno," uškrnul sa.
"Nechaj ma!" zakričala som.
"Tentoraz nebudeš kričať, zlatko," zaškeril sa. Zaviazal mi ústa nejakou šatkou. Snažila som sa kričať, no z mojich úst sa nevydral ani hlások. Keď skončil, s úsmevom mi rozviazal šatku z úst a nechal ma ležať na posteli. Rozplakala som sa. Prečo? Zayn mi sľúbil, že mi viac neublíži, tak prečo?

Pohľad Zayn
Mrzelo ma, ako som na ňu vyletel. Nehneval som sa na ňu, ale vybil si zlosť na nej. Zaklopal som na jej dvere a pomaly vstúpil. Už spala. Otočil som sa, že odídem, keď Alex vykríkla.
"Nechaj ma!" Otočil som sa späť k nej. Začala sa hádzať, vzlykať.
"Alex?" ozval som sa k nej. Spala, no niečo sa jej snívalo. Potom sa prestala hádzať a začala plakať schúlená do klbka. Sadol som si na kraj jej postele.
"Alex, zobuď sa," jemne som s ňou zatriasol. Precitla. Moje ruky okamžite zhodila zo svojich ramien, no vzápätí sa mi hodila do náručia.
"Alex, nič sa nedeje, bol to len sen," šepkal som jej a hladil ju po jej krásnych modrých vlasoch. Nepýtal som sa, čo sa jej snívalo. Vedel som si to predstaviť. Koľko takých nočných môr už mala? Nik ju nemohol počuť. Možno mala takéto nočné mory každú noc. Alex sa medzitým pomaly upokojila.
"Čo tu robíš?" spýtala sa šeptajúc slová do mojej košele, teraz už premočenej od sĺz.
"Chcel som s tebou hovoriť, ale už si spala a potom si sa začala hádzať a kričať. Snažil som sa ťa upokojiť," povedal som jej.
"Koľko... Koľko je hodín?" spýtala sa.
"Niečo pred polnocou."
"Zas nebudem môcť celú noc spať," zakňučala.
"Tak sa aspoň pokús zaspať. Ostanem tu, kým nezaspíš," sľúbil som jej. Vyzul som si topánky a ľahol si vedľa nej. Zrazu akoby si uvedomila, že sa jej dotýkam a ušla. Ľahla si vedľa mňa a dávala pozor, aby sa ma nedotýkala. Po chvíľke jej viečka klesli a dych sa jej upokojil. Bola tak krásna. Po chvíli sa zahniezdila a nakoniec skončila natlačená na mne, s hlavou na mojej hrudi. Pousmial som sa. Ako si dávala pozor, aby sa ma nedotkla, keď zaspávala a teraz sa okolo mňa ovinula ako brečtan. Po chvíli som zaspal aj ja.