Dreams about him... Part 1

Title: Dreams about him...

By: Maja & Nika

Part 1

Teplá letná noc mi nedovoľovala zaspať. Už niekoľko hodín som sa prehadzovala na posteli a nevedela nájsť pokojný spánok. Vstala som, prehodila cez seba obľúbený saténový župan a podišla k oknu. Hlavou sa mi preháňalo toľko myšlienok... Už niekoľko nocí ma v snoch navštevuje chalan, po ktorom som stále túžila. Jeho zelené oči ma v snoch hypnotizovali a divoké kučery mu dodávali chlapčenský vzhľad. Jeho mužská postava sa nado mnou v každom sne týčila a mňa to nenechávalo chladnou. Myšlienka na neho ma vzrušila. Pozrela som sa na hodinky. Bolo 3:15 ráno a začala som pociťovať únavu. Ľahla som do postele a v momente som upadla do sna...
„Nie, ja nechcem!“ Vykríkla som.
„Ale Ela! Nebráň sa tomu,“ povedal a na tvári sa mu zjavil úsmev, ktorý ma zakaždým dostal, „vieš, že sa to dá, veď ja ťa chcem a ty mňa tiež...cítim to,“ povedal a do prstov chytil moju bradavku. V momente som zastonala. Už som mu viac nedokázala odolávať. Pritisla som sa k jeho pevnému telu a hneď som pocítila, ako veľmi po mne túži. Rozopol mi podprsenku ako pravý profesionál. Vyzliekla som mu tričko a nevedela sa vynadívať na jeho úžasne vypracované telo. Jeho ruky začali blúdiť po mojich prsiach a moje citlivé bradavky na to hneď zareagovali.
„Si tak krásna,“ povedal, zobral ma do náručia a niesol k posteli. Jemne ma na ňu položil a začal si rozopínať nohavice. Pozorne som ho sledovala. Ešte nikdy som takto s mužom nebola. Bola som nervózna a zároveň vzrušená. Ľahol si ku mne a znova sa ma začal dotýkať. Cítila som, že už to príde, bola to magická chvíľa...
Zrazu som sa zobudila. Celá mokrá som sa posadila. Bola som v svojej izbe. Bol to znova len sen...Pocítila som sklamanie.

Pondelok... A znova začína tá každodenná rutina, ktorej súčasťou je aj škola. Vbehla som do kúpeľne, rýchlo som si umyla zuby a uvedomila si, že vôbec nič nestíham. To kvôli tomu snu, znovu ma vyviedol na pár minút z rovnováhy. Natiahla som na seba džínsy, tielko a na nohy si obula tenisky. Stihla som ešte skontrolovať svoj obraz v zrkadle. Videla som v ňom chudé dievča s dlhými hnedými vlasmi na hlave. Každý ich obdivuje, no ja netuším prečo, podľa mňa sú úplne obyčajné. Vybehla som z domu a ponáhľala sa za Oľgou. Tá ma už netrpezlivo čakala pred školou a tvárila sa dosť nahnevane. „Kde si tak dlho ?! Už polhodinu ťa tu čakám!,“ povedala nevrlo
„Olina, je to len desať minút,“ povedala som. Chvíľu ma počúvala a nakoniec povedala
„To je jedno, aj tak...“ Typická Olina, živá, temperamentná so sklonom preháňať, ale každý ju má rád. Je to moja najlepšia kamarátka. Len tak-tak sme stihli dobehnúť na hodinu. Vyučovanie sa vlieklo a prebiehalo ako stále- nudne. Nevedela som sa dočkať posledného zazvonenia.