štvrtok 24. októbra 2013

You light up my world Part 16

Part 16 - I must protect her!



Zabudla som vám poslať outfit k predchádzajúcim dvom častiam :) tak tu je: Alex in hospital outfit  ; a tu je pre dnešnú časť Alex is leaving hospital


Pohľad Zayn
 Alex Bola v nemocnici skoro týždeň. Dnes ju púšťajú domov. Dohodli sme sa z jej mamou, že bude aj s Lacey bývať u nás. Bude mať pridelenú vlastnú ochranku, ak bude ísť do školy. George totiž stále uteká a polícii sa ho nedarí chytiť. Vybral som sa teda po ňu.
"Ahoj," usmiala sa na mňa, keď som vošiel.
"Si pripravená odísť?" spýtal som sa.
"Už sa neviem dočkať," odpovedala s úsmevom, "ale máme ešte počkať na doktora. Niečo chce."
"Fajn, zatiaľ sa prezleč," povedal som a podal jej oblečenie. Šla sa prezliecť do kúpeľne.
"Kde si vzal to oblečenie? Nič také ja v šatníku nemám," povedala, keď vyšla z kúpeľne.
"To je Danielline. Nechcel som sa ti hrabať vo veciach," povedal som.
"Ja mám na sebe šaty, čo nosila Danielle Peazer? To ako vážne?" zapišťala.
"Yop." odpovedal som jej.
"Pane bože! To je úžasné!" zapišťala.
"Tsss... A 1D nepozná," zadudral som.
"Ale neurážaj sa. Náhodou, už toho o vás viem dosť," zamrmlala.
"Schválne? Prvý spoločný song?" spýtal som sa.
"Torn a prvá vydaná skladba What makes you beautiful," zazubila sa na mňa. Usmial som sa. Do miestnosti vošiel lekár.
"Alex, za ten týždeň, čo si tu ležala, som si všimol tvoju reakcie na niečí dotyk. Preto som ti dohodol sedenie s psychológom. Myslím, že psychickú traumu ti pomôže prekonať len on," povedal a odišiel.
"Ja nechcem," šepla.
"Možno ti to pomôže," povedal som.
"Nie, ty to nechápeš! Psychológ, čo tu pracuje... On je jeden z Gregoriho kamarátov. Nikdy mi nepomôže! Pôjde proti mne..." začala sa triasť strachom.
"Dal ti už lekár prepúšťacie papiere?" spýtal som sa.
"Áno," povedala som.
"Fajn, tak odchádzame," povedal som. Z postele som vzal tašku a chytil som Alex za ruku. Nejako som si neuvedomil, čo som spravil. Alex sa však nevytrhla. Držala ma za ruku. Nepovedala nič, práve naopak. Ešte viac ju stisla. Odišli sme z nemocnice bez toho, aby sme počkali na toho druhého doktora. Vystúpili sme z auta.
"Páni," zasmiala sa a obzerala si dom.
"Ešte si nič nevidela," zasmial som sa. Alex na mňa vyvalila oči.
"Tak poď," potiahol som ju za ruku dnu do domu, "sme doma!" zakričal som.
"Konečne!" ozval sa Harryho hlas z poschodia a doletel k nám.
"Alex, vďakabohu že si už tu," zakňučal.
"Čo sa deje?" spýtala sa ho.
"Vieš, ja mám dnes službu pri Lacey a niečo som našiel a neviem, čo to je a keď som sa pýtal dievčat, tak sa len začali smiať a neodpovedali mi," sťažoval sa. Šli sme teda zistiť, čo Harry našiel.
"Tak čo nevieš identifikovať?" spýtala sa, keď sme vošli do izby malej Lacey.
"No... toto!" vytiahol z tašky nejakú vec. Alex sa na neho chvíľu dívala a potom vybuchla do smiechu.
"No vidíš? Toto robili aj oni! Tak to vám teda ďakujem za takú pomoc," povedal a naďalej skúmal vec, čo držal v rukách. Musím sa priznať, že ani ja som nevedel, čo to vlastne má. Nemienil som sa však k tomu priznať.
"Daj to sem, ty tupelo," zasmiala sa Alex a vzala mu to a ďalej sa smiala.
"Tak už mi povedz, čo to je!" spýtal sa.
"S tým si rozhodne nepomôžeš. Teda pochybujem, že by si chcel odsávať mlieko zo svojich prsníkov pre Lacey," zasmiala sa, "to je odsávačka materského mlieka." Harryho tvár celá sčervenela.
"ááá, Harry už došiel na to, čo je tá vecička?" spýtal sa Louis so smiechom, keď videl Hazzu.
"Už ho nechajte. Pochybujem, že ty si hneď vedel čo to je! Tiež ti to El musela povedať!" zasmiala sa Alex.
"To je pravda," zakričala El odniekiaľ a Louis očervenel rovnako, ako Harry .
"Ach chlapi! Kde máte kuchyňu?"
"Tam radšej nechoď!" zakričala jej El. No, vedela prečo to hovorí.


Poznámka autorky: Najprv mám na vás malú prosbičku ;) Pomôžte mi vybrať to správne romantické gesto od Zayna pre Alex. Ako?  Vľavo na bočnom panely je anketa. Zaškrtnite, ktorá možnosť sa vám páči najviac. Hlasovanie som zatiaľ dala do 3.11. ale neviem, či výsledky nebudem potrebovať aj skôr, tak prosím, pokiaľ máte radi moju poviedku, aby ste zahlasovali a urobili tak čo najskôr. Ďakujem :)
Nebola som na blogu, tak neviem, kto komentoval a kto nie. Len od kamarátky viem, že limit, ktorý som zadala bol splnený. Každopádne túto časť chcem venovať všetkým vám, čo tento príbeh čítate. Obzvlášť tým, čo stále komentujú a svojimi milými komentárikmi ma zahrievajú pri srdiečku ;)
Ďalšia časť bude (dúfam) v nedeľu. Skôr sa k počítaču totiž nedostanem. With all love, Your Wild Crazy Mofo ♀Alex♀

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára