Part 2 - Obavy
Pohľad Harry
Len čo Louis zložil telefón, Sophia sa zložila s plačom k zemi.
"Nerev," povedal som. To jej neustále fňukanie mi už liezlo na nervy.
"A ten rebrík im zabavíš, jasné? Žiadne úteky za dobrým ujom Louim sa konať nebudú!" povedal som.
"Zabav im ho sám. Prečo ja mám byť stále tá zlá?" zaútočila ona.
"Fajn. Ja im ho vezmem, ale už nadobro!" povedal som.
"To som zvedavá," sykla po mne a znova sa rozplakala.
"Môžeš mi vysvetliť, prečo zase reveš?" spýtal som sa.
"On nám ich vezme. Ak nám ich vezme, už nebudem mať prečo žiť. Ak mi ich vezme, chcem zomrieť! Zomrieť...," rozvzlykala sa ešte viac.
"Sophia prestaň preboha!" zvolal som.
"Bol by schopný vziať nám ich?" spýtala sa.
"Poznáš Louisa..." odpovedal som jej. Nebudem jej predsa klamať. 'Do riti Styles! Klameš jej každý deň, tak sa teraz nehraj na svätého,' kričalo moje svedomie. Znova sa rozplakala. Sedela na zemi s tvárou v dlaniach. Takto zničenú som ju videl naposledy pred 17 rokmi. Vtedy som za to mohol ja a... a teraz za to môžem tiež. Vážne som sa zľakol, keď začala s tým, že chce zomrieť. Raz to už urobila. A bola by toho schopná znova.
"Ak mi ich vezme, chcem zomrieť!" zopakovala.
"To nehovor. Louis nám ich nevezme, neboj." povedal som a sadol si vedľa nej. Objal som ju.
"Pusti ma," šepla. Ešte viac som si ju k sebe pritiahol. Zaborila hlavu do mojej hrude. Pohladil som ju po vlasoch, Potom po líci. Pri mojom dotyku sa zachvela a bolestivo sykla. Až teraz som si uvedomil, čo som vlastne pred pár minútami urobil. To líce mala celé červené. Nevedel som pochopiť, ako som to mohol urobiť.
"Prepáč mi to," šepol som jej. Zdvihla hlavu a zadívala sa mi do očí. Skúmala ich, akoby sa snažila zistiť, či to myslím úprimne. Opatrne som jej vzal tvár do dlaní. Aj pri letmom dotyku jej líca mierne sykla. Pomaly som sa k nej naklonil a nežne ju pobozkal na pery. Jej pery ešte stále chutili rovnako. Aj po toľkých rokoch. Stále tá istá malinová vôňa a chuť. Po chvíľke sme sa od seba odpojili. Dívala sa mi do očí.
"Prosím," šepol som.
"Odpúšťam, ale nezabúdam," šepla. Vedel som, že u nej to nie je len fráza. Bolo to prvýkrát po dlhom čase, čo sme sa rozprávali bez kriku a nadávania. Vstal som zo zeme a vydvihol ju hore. Objímal som ju okolo pása a nežne ju bozkával na ústa. Jej nohy zrazu objali môj pás. Ruky som z pásu presunul na jej zadok. Na chvíľku sme prerušili bozky a dívali sa jeden druhému do očí. Čakal som na jej súhlas, aby som si to mohol namieriť do spálne. Jemne kývla hlavou. Usmial som sa. Poslepu sme trafili do spálne. Položil som ju na posteľ a zaľahol ju. Ona zakňučala.
"Čo sa stalo?" spýtal som sa.
"Nič. Au... Darcy sa asi znova hrala v našej posteli." povedala Sophia a spod seba vytiahla nejakú bábiku.
"Hmmm... Musíme jej vysvetliť, že v našej posteli sa môžeme hrať len my," šepol som jej. Sophia sa rozosmiala.
Chvíľku sme sa bozkávali. Pomaly som ju začal vyzliekať...
Poznámka autorky: Nemyslite si teraz, že sa udobrili a budú Happy forever and ever after... To určite nie, ešte sa to len rozbieha.! ;) Aby ste vedeli, ako to pri písaní tejto poviedky funguje. S Beatrix sa striedame, teraz som písala časť ja, tak ďalšia bude od Beatrix. Obe ďakujeme za hviezdičky a komentáre pri tejto poviedke ;)With all love, Your Wild Crazy Mofo ♀Alex♀
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára