Part 12 - Am I in love?
Pohľad Zayn
“Ľúbiš ju?” spýtala sa. Nevedel som, čo povedať, ako
reagovať. Tou otázkou ma zaskočila. Som zaľúbený?
“Ja... ja...” zakoktal som sa.
“Nemusíš odpovedať. Len jej prosím neublíž,” povedala mi.
“Neublížim,” sľúbil som jej.
Posadila sa na druhú stranu postele a vzala Anežkinu ruku.
“Ako dlho vieš o tom, čo jej robil môj...,” zasekla sa,
“...môj manžel?” Tie posledné slova vyslovila s obrovskou nenávisťou v hlase.
“Ja... Nevedel som o tom. Nepovedala mi to, aj keď niečo
také som tušil. Vždy, keď som sa jej čo i len dotkol, sykla po mne, že ju mám
pustiť, akoby jej tie dotyky strašne vadili,” povedal som.
“Ako matka som pohorela. Ako to, že som to nevidela? Bolo to
tak jasné a ja som bola slepá,” hovorila, teda už skôr vzlykala. Nevedel som,
čo jej mám povedať.
“Vieš ona bola vždy taká plná života, hravá, bláznivá. Rada
sa smiala, bola za každú srandu. Lenže jedného dňa sa utiahla. Nevedela som
prečo a ona mi nechcela nič povedať. Už vtedy mi malo dôjsť, že sa niečo deje.
Ale nie, ja som verila Gregoriovi, ktorý to všetko zhodil na pubertu. Je to
všetko moja vina. Mala som si ju vypočuť. Vždy som si myslela, že sa snaží
Gregoria osočovať,” hovorila.
“Nie je to vaša vina, ale jeho,” povedal som.
“Prosím ťa, tykaj mi. Som Kristen,” povedala s úsmevom.
Prikývol som.
“Ege ege.” ohlásila sa malá Lacey, ktorá doteraz tichúčko
ležala v Kristeninom náručí. Usmial som sa. Na ten zvuk však zareagovala aj
Anežka. Pomrvila sa a po chvíli otvorila oči.
“Kristy, kde to som?” spýtala sa, keď ju uvidela.
“V nemocnici, dcérka.” odpovedala jej Kristen. Anežka sa na
ňu vystrašene pozrela.
“Čo? V nemocnici? Ja... Nechcem tu byť! Nemôžem! On... On ma
zničí...,” rozvzlykala sa.
“Neboj sa, dcérka. Už sa pracuje na zatykači na neho. Už
potrebujú len tvoju výpoveď. Už ti viac neublíži. Odsedí si pekných pár rokov v
base,” utešovala ju Kristen. Dvere sa jemne otvorili a dnu nakukla Harryho
hlava. Naznačil mi, že mám prísť za ním.
"Čo sa deje?" spýtal som sa, keď som vyšiel von.
"Nič, len ma napadlo, či by nebolo lepšie zavolať
Paulovi, nech sem pošle dvoch ochrankárov. Predsa len, ten človek ešte stále
behá niekde vonku. Ktovie, kedy sa polícii podarí vybaviť ten zatykač. Aby sa k
nej nedostal," navrhol Harry.
"Hmm.. To je dobrý nápad. Ale chcem niekoho
spoľahlivého. Niekoho, koho dobre poznáme," povedal som Harrymu.
"Neboj! A ako je na tom?" spýtal som sa.
"Už sa prebrala, ale je veľmi vystrašená. Keď zistila,
že je v nemocnici, povedala, že tu nechce byť, že on ju zničí. Musí sa ho veľmi
báť," povedal som.
"Č je to za sviniara?" zanadával Harry.
"Neviem, ale viac sa k nej nepriblíži!" sykol som.
"Čo k nej cítiš, Zayn?" spýtal sa Harry.
"Neviem, jasné? Neviem! Prečo sa ma na to všetci
pýtate!" vybehol som na neho. Harry sa na mňa pozrel z nadvihnutým obočím.
"Prepáč. Tých informácií, čo musím vstrebať je strašne
veľa a stále mám pred očami ten obraz, keď som vošiel do jej izby a ten chlap
ležal ovalený na zemi, takisto aj Elen. A keď som videl Alex, ako sa triasla. A
potom odpadla. Všetko sa udialo tak rýchlo. Ja vážne neviem, čo k nej cítim.
Prepáč, že som ta vybehol," ospravedlnil som sa mu. Harry si povzdychol.
"Neboj sa, všetko bude dobré," povzbudil ma s
úsmevom.
"Asi sa vrátim k Alex," povedal som.
"Počkaj Alex? Nehovoril si, že sa volá Ameška?" spýtal
sa Hazza.
"Anežka," opravil som ho, "volá sa Alexandra,
ale Anežka sa volala pred tým, ako si ju Kristen adoptovala. Teraz celkom chápem,
že nám vtedy nepovedala pravé meno," povedal som.
"Nejako rýchlo si si potykal s budúcou svokrou," podpichol
Harry.
"Mám ťa zmlátiť teraz, alebo hneď? Vyber si," povedal
som.
"Joj šak sa nečerti! Len som vtipkoval. Idem ja vybaviť
tu ochranku, s tebou sa nedá normálne baviť!" povedal a z hranou urazenosťou
niekam odišiel.
"Cvok!" zašomral som na jeho adresu a vrátil sa späť
do Alexinej izby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára