Part 1 - Ujo Loui zasahuje!
"Ahoj, Boo!" zapišťala Darcy a hodila sa mu okolo krku.
"Kde ste nechali rodičov?" spýtal sa Loui.
"My sme ušli," šepla Darcy. Loui sa na nás chápavo díval.
"Znova sa hádajú?" spýtal sa.
"Hej a dosť škaredo," povedala.
"O čom tento krát?" zaujímal sa.
"Kvôli môjmu zraneniu na karate. Otec nechce, aby som tam chodil. Nechce, aby som sa zranil," povedal Lucas.
"Ach, Hazza, Hazza. Akoby on nemal furt dačo zlomené. A to nehovorím o tom, koľkokrát ho nejaká fanúšička niečím niekam trafila," zasmial sa Loui.
"Ahoj, zlatíčka. Koho kam trafili?" spýtala sa teta El, keď vošla do obývačky.
"Hazzu a Sophiu. Ale asi poriadne a do hlavy," zašomral Loui.
"Už zas?" spýtala sa súcitne El. Len sme prikývli.
"Tak viete čo? Ja zavolám k vám domov a presvedčím Sarry, aby ste tu mohli ostať spať, veď zajtra je aj tak sobota. Oni budú mať čas si to v pokoji vyriešiť a možno už budete konečne chvíľu normálna rodina," navrhol Loui.
"Keď chcete, choďte do herne. Cameron a Annie hrajú nejaké videohry. Večera bude o pol hodinu," povedala El s úsmevom. Vybrali sme sa teda za nimi. Predstava stráviť nejaký ten čas Cameronom sa mi páčila. On je tak strašne sexy... A je stále ku mne milý, vždy sa usmieva. Pomáha mi z učením. A tie jeho krásne modré oči... A to jeho telo, keď si dá dolu tričko pri bazéne... Áno, viem, je to môj bratranec, ale až z druhého kolena, alebo nejako tak. Proste Loui a naša mama sú bratranec a sesternica. A vlastne ani nie sme rodina, keďže Cameron je adoptovaný.
"Idem zavolať tým dvom tvrdohlavcom," povzdychol si Loui. Okamžite som zastala. Vedela som, že ide volať našim. Chcela som ten rozhovor počuť. Nalepila som sa na stenu a načúvala.
"Som zvedavá, čo je zle tento krát," ozvala sa El, zatiaľ čo Loui vytáčal ich číslo.
"Čo chceš, Loui?" ozval s z telefónu otcov hlas.
"Ja mám len takú drobnú technickú otázku na vás dvoch. Viete vy dvaja, kde mate deti?" spýtal sa ho Loui.
"Sú hore," odpovedal otec s ľadovou istotou v hlase, "Darcy, Lucas!" zakričal. Samozrejme! Ako vždy, ja som ho nezaujímala. "Charlotte?" zakričal po chvíli.
"No? Si si istý, že sú doma?" spýtal sa posmešne Loui.
"Z Charlottinho okna visí rebrík," ozvala sa mama.
"Sú u teba, že?" spýtal sa Harry.
"Áno sú a tu aj ostanú. Necháme ich dnes u nás prespať a keď sa zajtra večer vrátia domov, tak sa vrátia do šťastnej rodiny! Ak nie, tak si ich prosto vezmem k sebe. Som ich krstný otec a ak im vy neviete dať šťastnú rodinu, tak ja áno," povedal Loui.
"To neurobíš!" zvolala mama. Z jej hlasu som cítila smútok, nešťastie.
"Poznáte ma..." povedal Loui.
"Nevyhrážaj sa mi, Louis!" zvolal môj otec.
"Zatiaľ sú to len vyhrážky. Viete, že vás mám rád ale oni sú moje kŕstňatá a ja ich nechcem vidieť smutné. Robím to aj pre vaše dobro. Skúste nad tým porozmýšľať!" povedal Loui a zložil. Nespoznávala som ho. Takto som Louiho ešte nepočula hovoriť z nikým. Vážne by bol schopný toho, čím sa vyhrážal rodičom? To nedovolím. Louiho mám rada, ale rodičia sú rodičia. Musím nájsť spôsob, ako ich znova uzmieriť. A aj ho nájdem!
Poznámka autoriek:
Dúfame, že sa vám tento príbeh bude páčiť :) Budeme a sme vďačné za každú hviezdičku a komentárik. ;)
Máme na vás jednu otázku: Ako ste si všimli, Charlotte sa páči Louiho a Elin syn. Chcete, aby sa popri hlavnom príbehu sem tam riešil aj tento "vzťah" alebo sa máme venovať len línii vzťahu Sophie a Harryho, ktorý sa Charlotte snaží zachrániť? Prosíme vás, komentujte, nech vieme ktorým smerom sa máme uberať. :)
With all love, Yours Beatrix & ♀Alex♀
like it :)
OdpovedaťOdstrániť