You killed my inspiration [Story of our parents] Part 18

 

Title: You killed my inspiration [Story of our parents]
By:  ♫BeaLex♀ 
Part 18 | Everything bad happens to us

 

#ChristmasGiftN5

 

V minulej časti:
...'Dúfam, že si od tohto nečakala niečo viac.' povedal mi a mne sa v tej chvíli zrútil svet, ako domček z karát. Nazval ma kurvičkou a potom odišiel. Ja viem, že si ten úbožiak nezaslúži moje slzy, ale ja neplačem kvôli nemu. Plačem kvôli tomu, že nedokážem napísať jedno slovíčko príbehu, pretože s mojim zlomeným srdcom si odniesol aj dôvod, pre ktorý som písala. Je mi to ľúto dievčatá, ale ďalšie poviedky, už zrejme nebudú... a smutný smajlik na konci," dočítal Liam. Cítil som sa, akoby ma niekto oblial studenou vodou. Ona ma ľúbi... Ja som debil!



„Chudák dievča. Nemal som ju rád, za tie poviedky, čo písala, ale toto si nezaslúžila. Musí to byť riadny kretém, keď dokáže takto zneužiť dievča,“ povedal Niall.
„Súhlasím. Chudák dievča,“ povedal Louis.
„Čo to mohlo byť za zviera? Vieš si to predstaviť, Harry?“ spýtal sa Liam. Radšej som sa tváril, že som tu otázku nepočul. Nevedel som, ako na ňu odpovedať. Vedel som, že Sophia písala o mne. O kom inom? Bože! Čo som to urobil. Chalani majú pravdu. Som kretén, netvor, zviera, úbožiak.
„Harry!“ zvolal na mňa ešte raz Liam snažiac sa upútať moju pozornosť.
„Nechaj ho. Harryho zožierajú výčitky svedomia,“ zasmiala sa Sophia, ktorá sa k nám práve pripojila.
„A z čoho prosím ťa? Jediná, kto je tu na každého hnusná si posledný týždeň ty. A nevieme dôvod,“ povedal jej Louis. Sophia vzala Liamovi z ruky tablet.
„Dúfam že si od toho nečakala niečo viac. Hmm.... kde som tu vetu ja už počula?“ spýtala sa zamyslene Sophia.
„Čo to robíš?“ spýtal som sa jej.
„Presne, aj to bola jedna z replík, ale tu použilo to dievča, nie chlapec,“ povedala.
„Tebe už načisto šibe. Fakt to chceš povedať? Rozmýšľaj čo tým stratíš,“ povedal som jej.
„Lenže ja už nemám čo stratiť Harry! Všetko si mi už totiž vzal! Všetko, čo som mala som ti ja naivka dala a ty? Ako presne znela tá veta celá? No ták! Spomeň si! Myslím, že to bolo niečo ako Týmto si si zaplatila moje mlčanie o tom tvojom blogu. Dúfam, že si od tohto nečakala niečo viac,“ zvrieskla na mňa, ,,ja hlupaňa som si myslela, že ku mne niečo cítiš, ale nie, ty si si len chcel zašukať, veď veľký Harry Styles dostane do postele každú babu, že? Do riti všimol si si aspoň, že som bola ešte panna, alebo ani to? Zničil si ma počuješ? Vzal si mi všetko, úplne všetko! Len vďaka tvojmu úsmevu som dokázala písať, tvoriť ale aj to si mi musel vziať! Si obyčajný kretén. Zabil si ma. Pamätaj si to! Ty ma budeš mať na svedomí!" vrieskala na mňa a so slzami v očiach vybehla z domu.
„Ty... ty.... Čo som ti povedal! Že sa jej nesmieš ani dotknúť! Ty...“ vybehol na mňa Louis. Keby ho chalani nezastavili, tak by ma asi zmlátil. A to by som si aj zaslúžil.
„Louis, musíme nájsť Sophiu. Tohto vyriešime neskôr!“  povedal Liam a ťahal Louisa preč.
„Nie, najprv ho zmlátim. Nie, ja ho rovno zabijem, bastarda!“ vrieskal Louis.
„Louis, počúvaj ma. Sophia je dôležitejšia. V tomto stave si môže ublížiť! Počúvni ma,“ presviedčal ho Liam znova. Chalani vybehli z domu. Ja som sa rozbehol do jej izby. Musím zistiť kam šla skôr, ako oni. Musím sa s ňou pozhovárať. Na posteli som si všimol zošit, do ktorého si vždy niečo písala. Predpokladám, že to bol jej denník. Otvoril som ho na poslednej strane a zhrozil som sa...


Pohľad Sophia (minulosť mimo denníku)
Bežala som, až kým som nedošla k jednému s desiatok mostov, ktoré vedú cez Temžu.
„Temža, budeš mi útočiskom,“ šepla som a nahla sa cez zábradlie. Výška to bola riadna. Nie je možné, aby som pád prežila a o to mi práve išlo.
„Sophia stoj! Nerob to!“ ozvali sa neďaleko mňa štyri tak známe hlasy. Ale kde je ten piaty? Ten, ktorý by ma jediný dokázal presvedčiť, tu chýbal. Preliezla som zábradlie.
„Sophia stoj preboha! Nesmieš to urobiť! Bude lepšie, uvidíš,“ hovoril mi Liam.
„Sophia no ták. Prelez späť k nám,“ dohováral mi Niall.
„Ľúbim vás! Ďakujem za všetko,“ šepla som smerom k nim a pustila sa zábradlia. Moje telo padlo do studenej vody.


Pohľad Charlotte
S hrôzou v očiach som prečítala poslednú vetu v maminom denníku...
„Moja milovaná Temža. Pri tebe som začala písať a v tebe dopíšem posledný riadok môjho života.“

Poznámka autorky: Čo by to boli za sviatky bez menšej drámy, že? Snáď sa vám táto časť bude páčiť :D Veselé LouiVánoce :)
♫BeaLex♀