Demon In Her Part 7

 

Title: Demon in Her
By: ♀Alex♀
Part 7 | She remembers me...

 

 #ChristmasGiftN6

 

Pohľad Liah
Vrátila som sa späť k Belle.
"Teraz mi povedz, čo všetko si pamätáš z predchádzajúcich dní," povedala som jej.
"Tak, Harry sa mal vrátiť domov, tak som sa na neho tešila. Posledné tri dni som upratovala celý dom, aby sa všetko lesklo, keď príde domov. Pamätám si, mal prísť ráno, že som si ľahla do postele spať a zobudila som sa tu," povedala mi. Než som stihla položiť jej ďalšiu otázku, dnu vbehol Harry.
"Harry," šepla a hodila sa mu okolo krku.
"Čo sa deje?" spýtal sa celý vystrašený.
"Porozprávajme sa," povedala som. Harry prikývol.
"Hneď sa vrátim," šepol Belle, ktorá na neho teraz nechápavo hľadela. Vyšli sme von z izby. Prešli sme dosť ďaleko, aby nás Bella z jej izby nepočula.
„Ona ma spoznala!“ usmial sa Harry.
„Lenže posledné, čo si pamätá, je deň pred tým, ako si sa mal vrátiť do Londýna. Neviem nič o tom, čo sa stalo po tom,“ vysvetlila som mu.
„Čiže nevie, že na mňa zaútočila?“ spýtal som sa.
„Nie, zjavne nevie,“ odpovedala som mu.
„Idem za ňou,“ povedal.
„Čo jej chceš povedať?“ spýtala som sa. Toto bol rozhodne zlý nápad.
„Ja neviem! Ale chcem byť s ňou kým ešte vie, kto som,“  zvolal.
„Chceš jej povedať, čo spravila?“ spýtala som sa.
„Nie, rozhodne nie,“ odpovedal.
„Mal by si,“ povedala som.
„Čože?“ spýtal sa Harry.
„Ak začne vnímať, čo spravila, začne rozmýšľať nad tým prečo...“
„A bude sa trápiť!“ skočil mi Harry do reči.
„Nie... Začne rozprávať. Začne rozprávať o tom, čo ju trápi a čo zatiaľ nikomu nepovedala. Len potrebuje trošku času,“ povedala  som.
„Ale...“
„Pre ňu aj pre teba bude lepšie, ak jej to povieš ty. Vezmi si ako sa bude cítiť, keď jej to niekto povie nedopatrením,“ povedala som mu. Harry mierne sklonil hlavu.
„Asi máš pravdu,“ povzdychol. V jeho očiach bol teraz smútok. Chápala som, čo asi musí prežívať, no tak to bude najlepšie.


Pohľad Harry
Vošiel som späť do Bellynej izby.  Usmievala sa na mňa.
„Chýbala si mi,“ šepol som jej s úsmevom. Povedal som jej to, čo som jej chcel povedať vtedy, keď som prišiel domov. V ten večer, keď nebola sama sebou.
„Aj ty mne,“ šepla a silno ma objala. Podarilo sa jej však pritlačiť presne na ranu, ktorú mi spôsobila.
„Auč,“ zasyčal som.
„Čo sa deje?“ spýtala sa nechápavo, „čo tam máš?“ spýtala sa a než som stihol zareagovať vytiahla mi tričko a uvidela už skoro úplne zrastenú ranu.
„Čo to je?“ spýtala sa nechápavo.
„To je rana po bodnutí nožom,“ šepol som.
„Kto ti to urobil preboha?“ šepla vystrašene.
„Musíš si uvedomiť, že to bola nehoda. Nebola si vo svojej koži. Nesmieš sa za to viniť, zlatko, dobre?“ šepol. Nechápavo som na neho hľadela. O čom to hovorí.
„V ten večer, keď som sa vrátil domov si na mňa vybehla, že ma nepoznáš, že nevieš kto som. Že som zlodej, že ti chcem ublížiť...“ hovoril a v tom momente mi došlo. To ja som ho bodla. To všetko nebol len sen...


Poznámka autorky: Veselé Louivánoce! Ták a mám pre vás novú časť :) Dúfam, že sa bude páčiť :)♀Alex♀