You light up my world... EPILÓG

Title: You light up my world

By: ♀Alex♀

Epilóg

Pustite si!!!!

„Drahá Alex.
Znova Ti píšem. Píšem, aj keď Tvoju adresu nepoznám. Viem, že tento list asi nikdy nedostaneš, no chalani si myslia, že toto mi pomôže vyrovnať sa s Tvojim odchodom.
Viem, že si neodišla z vlastnej vôle. Viem, že si odísť musela, ale aj tak to bolí. Chýbaš mi. Chýbate mi obe. Chýba mi Tvoj zvonivý smiech. Chýba mi Tvoj úsmev. Chýba mi Laceyn detský hlások. Jej plač, či smiech. Bez Vás je tu strašné ticho. Bez Vás je tu strašné prázdno.
Včera som našiel jednu z Laceyiných hračiek. Bola zapadnutá za gaučom. Kým som ju nenašiel, myslel som si, že som dosť silný na to, aby som zabudol a začal nanovo. No keď som ju našiel, uvedomil som si, že zabudnúť na Vás sa nedá. A aj keby sa dalo, nikdy nedovolím sám sebe zabudnúť!
Už sú to tri mesiace. Tri mesiace, desať dní a 13 hodín, odkedy som Vás videl naposledy. Lacey určite riadne podrástla. Ako veľmi by som Vás chcel vidieť, hoci len na maličkú chvíľku, len pár sekúnd. Lenže to nejde. Vraj mám začať odznova, lenže už aj pomyslenie na to, že mám začať odznova bez Vás bolí. Vraj Ti v tomto liste mám napísať zbohom. Tak to idem skúsiť.
ZBOHOM ALEX! VŽDY ŤA BUDEM MILOVAŤ A NIKDY NA TEBA NEZABUDNEM. ZBOHOM! Dúfam, že budeš šťastná.
S láskou, navždy tvoj Zayn."



*Zatiaľ niekde na severe Francúzska.*



„Drahý Zayn.
Moja mama si myslí, že keď Ti napíšem list, tak pre mňa bude ľahšie preniesť sa cez to, že som Ťa musela opustiť. Aká blbosť! Čo sa tým zmení, že napíšem pár debilných riadkov? Aj tak mi ten list úrady vrátia s oznamom, že nemôže byť odoslaný. Ako každý jeden, čo som napísala doteraz.
Vraj už prešlo dosť času, aby som sa spamätala. Ja si však nemyslím, že tie 3 mesiace, 10 dní a 13 hodín je dosť času. Určite nie je.
Chýbaš mi! Ani si nevieš predstaviť, ako strašne mi chýbaš! Chýbajú mi Tvoje oči, Tvoj úsmev. Tvoje vždy dokonalé vlasy. Tvoje tetovania. Chýbaš mi celý.
Lacey sa stále vypytuje, kde sú Adu, Aza, Lee, Boo, Nal, Dan, El, Di a Jay. Ako jej mám vysvetliť, že Vás už zrejme nikdy neuvidí? Veľmi si na Vás zvykla. Hlavne na Teba.
Vraj mám zabudnúť. Dá sa to snáď? Zabudnúť na Teba? Zabudnúť na všetko krásne, čo sme spolu prežili? Zabudnúť na lásku, čo je medzi nami. Nie! Nechcem na to všetko zabudnúť. Chcem dúfať, že budeme čochvíľa spolu, ale už pomaličky strácam nádej. Mám sa cez to preniesť. Vraj keď Ti napíšem zbohom, pôjde to ľahšie.
Takže ZBOHOM ZAYN! MILUJEM ŤA!
S láskou, navždy tvoja Alex! "



A tak si dali zbohom dve zamilované duše. Dvaja ľudia, ktorý boli hodnú chvíľu svetlom života pre toho druhého. Dvaja, čo si boli súdení. A teraz musia obaja začať odznova. Znova začať žiť svoje životy obklopení ľuďmi, priateľmi a pritom samy...
Ale... Bude to tak NAVŽDY? Je toto koniec ich spoločnej cesty, alebo ich osud znova zvedie dohromady? Nájdu sa znova? Je ich láska už navždy spečatená alebo osudom zamietnutá? Uvidíme...





Poznámka autorky: Ja viem, väčšina z vás chcela HAPPY END a je mi vážne ľúto, že som to takto musela ukončiť. Môžem sa vyhovoriť na tehotenské hormóny, popôrodnú depresiu a ešte neviem čo všetko, no pravdou je, že tento koniec som mala rozmyslený už dlho. Párkrát som ho zavrhla a párkrát sa k nemu vrátila.
Bolo mi povedané, že nemám končiť s príbehom, že mám vymyslieť ešte nejakú zápletku a písať ďalej a mne to prišlo ako dobrý nápad a aj mi pár veci napadlo, no proste mi nič nepasovalo k pôvodnej myšlienke tohto príbehu.
YOU LIGHT UP MY WORLD... -> Osvetľuješ môj svet... Vniesol/la si do neho svetlo...
Presne o tom bol tento príbeh. Zayn vniesol svetlo do Alexinho života v podobe lásky partnerskej a večnej, v podobe lásky priateľskej, keď ju vtiahol medzi svojich priateľov, v podobe lásky fanúšičok, ktoré si ju obľúbili vďaka tomu, že bola Zaynovou priateľkou. Zbavil ju všetkého strachu z dotykov a z lásky a otvoril jej celkom nový svet...
Alex zas vniesla svetlo do života Zaynovi v podobe Lacey. Zayn si to malé dieťa zamiloval snáď ešte skôr, ako si plne uvedomil svoje city k Alex. Alex dala Zaynovi ochutnať, ako chutí rodičovská láska. A Zayn naozaj k Lacey pocítil ten typ lásky.
Čo je vlastne svetlo? Svetlo je nádej. A oni majú nádej. Nádej, že budu znova spolu. Nádej, že ich láska vydrží naveky. Majú nádej, takže majú svetlo.
Teraz, keď už je v ich živote svetlo, majú ďalšiu úlohu. Dodávať jeden druhému silu, robiť jeden druhého silnými. -> ´cause YOU MAKE ME STRONG...
(áno,*slávnostné fanfáry* snažím sa naznačiť, že tento príbeh bude mať druhú sériu... teda, ak chcete... Ak chcete vedieť, čo spraviť aby bola druhá séria, kliknite sem )
Poďakovania:
V prvom rade sa chcem poďakovať dvom úžasným dievčatám, Beatrix & Lucke. Sú so mnou od začiatku príbehu a boli (a stále sú) neuveriteľnou podporou. Ďakujem vám za všetko :*
Lola; TessMalik: Každy jeden váš komentár mi vždy vykúzlil úsmev na tvári a niekedy aj vtlačil nejakú tu slzičku do oka.Taktiež som vaše komentáre vnímala snáď už od začiatku príbehu, za čo som vám nesmierne vďačná.
Tess; Miss Nobody; XoXoKoKso; donie; Natt; Maggie ^^; Lenka; eliss♥; :)))); adu; Notcomentor; Káťa:3 ; Veronika; Cynthikááá :33; LOL; Terry; caroll; Anita Oggíína; Syl; :D ; Chloe (snáď som nikoho nezabudla): Aj vám všetkým chcem poďakovať za milé komentáre, ktoré ste mi ponechávali pri jednotlivých častiach od začiatku tohto príbehu. Veľmi ma potešili a ďakujem :)
AlexandraMalikSmith, forever_hungry69, Monicicinka, MichaelaMackov, adelie69; BarboraKvartekov; Vendulienka01; applenany: Veľmi pekne ďakujem za vaše milé komentáre na Wattpade, ktoré ma neraz príjemne zahriali pri srdiečku :)
Patrik: ty si osobytná kategória... Ďakujem ti že si ma pri písaní podporoval a tiež za tých pár komentárov, čo si mi tu nechal. Milujem ťa :*
Ďalej by som chcela poďakovať všetkým, čo môj príbeh čítali, aj keď sa neodvážili ho komentovať (aj keď netuším prečo, veď nehryziem).
PS: fakt tieto ďakovné reči písať neviem :D
PPS: Snáď sa s vašimi milými komentármi stretnem aj pri druhej sérii. Teda, ak chcete, aby som ju písala...
PPPS: tieto ďakovačky sú dlhšie jak celý epilóg, kokso :D :D :D
Love ya! Your ♀Alex♀