You light up my world....8

Part 8 - Divný domov

Vošiel som do Anežkinej izby. Spala. Vyzerala tak sladko, tak nevinne. Ako nejaký anjelik. Sadol som si na stoličku vedľa postele a pozoroval ju. Moju pozornosť však po chvíľke upútala časť nábytku, ktorá mi nijako nepasovala do izby 17 ročného dievčaťa. Pod oknom stála detská postieľka. Vstal som zo stoličky a podišiel k nej. V postieľke spalo malé dievčatko. Mohlo mať tak pol roka. Malo kratučké svetlohnedé vlásky. Rozmýšľal som, prečo mi Anežka o svojej sestričke nepovedala. Alebo žeby to nebola sestrička? Chvíľku som ju pozoroval. Mala Anežkine črty.

"No nie je Lacey zlatučké bábätko? Na to, že vznikla z niečoho tak hrozného, ako je znásilnenie, je to malé hotový anjelik. Našťastie zdedila väčšinu po Anežke a nie po tom zloduchovi." povedala Elen, keď vošla do izby. Ostal som stáť ako omráčený. Toto mi Anežka tajila. Preto je taká. Preto sa bojí každého mužského dotyku.

"Áno. Je to najkrajšie bábo, aké som kedy videl." povedal som popravde.

"Akože sa voláte, chlapče?" spýtala sa ma.

"Som Zayn." povedal som.

"Aha. Anežka vás nespomínala. Poznáte sa dlho?" spýtala sa.

"Spoznali sme sa len nedávno." povedal som rýchlo.

"Aha." povedala a priplácla Anežke na čelo studená obklad.

Pohľad Alex

Zobudila som sa na to, že mi niekto priplacol na čelo studený obklad.

"Á, už si hore, srdiečko. Máš tu návštevu." povedala mi s úsmevom. Otočila som hlavu smerom, ktorým ukazovala. Stál tam Zayn a usmieval sa na mňa.

"Ahoj. Cítiš sa už lepšie?" spýtal sa.

"Ahoj. Ani veľmi nie." šepla som popravde.

"Chlapče, zmeraj jej teplotu, ja ti idem dokončiť tú polievku." povedala Elen a odišla do kuchyne.

"Nemal by si tu byť, chytíš to odo mňa." povedala som mu.

"Ja mám dobrú imunitu. O mňa sa neboj." zasmial sa Zayn. "39,7. Teplota ti stále stúpa. Mala by si ísť k lekárovi." povedal a znepokojene zakrútil hlavou.

"Nie. Budem v poriadku. Nechcem ísť do nemocnice." šepla som rýchlo.

"Dobre. Počkaj chvíľku. Zavolám nášmu osobnému lekárovi. Príde ťa vyšetriť sem." povedal Zayn.

"Nie, to netreba." snažila som sa ho presvedčiť.

"Už som povedal. Niekto ťa musí prezrieť! Vôbec nevyzeráš dobre." povedal.

"Tak to teda pekne ďakujem." povedala som.

"Vieš, že som to tak nemyslel a neodvádzaj rozhovor inam." povedal Zayn. Vzápätí vybral mobil a niekomu volal.

"Zvládnete to tu vy dve? Musím ísť po neho. Neviem, či sem bude vedieť trafiť." povedal nám, keď dotelefonoval.

"Samozrejme. Neboj sa. My tri to tu zvládneme aj samé." povedala Elen.

"Dobre. Do 15 minút som späť aj s lekárom." povedal Zayn a odišiel.

"Čo cítiš k Zaynovi?" spýtala sa ma Elen, len čo Zayn opustil byt.

"Ja neviem. Veríš na zjavenia?" spýtala som sa.

"Prečo? Čo to má spoločné?" spýtala sa.

"Neviem, čo to bolo, či zjavenie, či sen. Ale bol tu ocko. Rozprávala som sa s ním. Povedal mi, že mám Zaynovi dôverovať a všetko bude dobré." povedala som jej. Elen sa prežehnala.

"A chceš mu dôverovať?" spýtala sa ma.

"Chcela by som, ale bojím sa. Čo ak je len jeden ďalší, úplne rovnaký ako Gregori?" spýtala som sa.

"Ten chlapec ma v  očiach anjela." povedala Elen. Nebola som si istá tým, čo tým chce povedať.

"Myslíš, že mu mám dôverovať?" spýtala som sa.

"Spýtaj sa svojho srdca, či mu tú dôveru dá. Ja ti nemôžem hovoriť, komu máš dôverovať. To môže len srdce." povedala Elen. Bolo počuť otvorenie vchodových dverí v predsieni. Obe sme stuhli. Vzápätí sa vo dverách mojej izby objavil Gregorio. Všetko sa zbehlo strašne rýchlo. Zrazu Elen ležala na zemi. Sotil ju. Neviem čo všetko sa stalo. Precitla som až, keď Gregorio ležal bezvládne na zemi. V ruke som držala vázu. Hneď mi došlo, čo som spravila. Ja som ovalila Gregoriho. Nikto iný v byte nie je. Schúlila som sa do kúta za skriňu aj z malou v náruči. Bála som sa, čo sa stane, keď sa preberie. Bála som sa, čo sa stane, ak sa nepreberie...

Tak máte ďalšiu :D Ako môžete vidieť, depka je v plnej sile u mňa. :D ďakujem za komentáre v predchádzajúcej časti. ♀Alex♀