tag:blogger.com,1999:blog-34128418598693921802024-03-14T16:21:37.945+01:00Fanfiction by Beatrix; ♀Alex♀ & *market*2. séria You killed my inspiration už zajtra o 12:00... Viac o druhej sérii nájdete stále v odkaze naľavo YKMI... Dolu pod ukončenou prvou sériou pribudol nový obrázok a nový rozcestník :)Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.comBlogger271125tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-85102545062419994942015-05-14T11:34:00.002+02:002015-05-14T11:34:25.467+02:00You make me strong [YLUWM2] 17<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s640/YLUMW2-YMMS+.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
Title: You make me strong [YLUWM2]<br />By: ♀Alex♀<br />Part: 17 | The plan [Personal slut in action...]</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a><br /></div>
<br />Stále mi to pripadalo ako sen. Ešte pred pár dňami by som neveril tomu, že sa niečo také stane. Že bude ležať mojom náručí, že ju budem objímať, že mi dá dieťa. Určite som sa práve vyškieral, ako úplný debil, no neriešil som to. Teraz som znova konečne šťastný a nechcem nechať naše šťastie znova zmiznúť. Alex to síce nepovedala nahlas, no je mi jasné, že prišla len na chvíľu. Len čo skončia ich koncerty v Francúzsku, vrátim sa domov znova sám, bez nej. <br />Lenže to nedovolím! <br />„Som hrozne unavená,“ zívla, keď vyšla z kúpeľne. <br />„Tak sa poď vyspať,“ usmial som sa a poklepal na miesto na posteli vedľa mňa. Alex sa usmiala a vliezla ku mne. <br />„Zajtra nás čaká veľa chôdze a mňa strašne bolia členky,“ posťažovala si. <br />„Chceš masáž?“ spýtal som sa. <br />„Hej,“ prikývla. Posadil som sa a ona mi vyložila nohy na moje stehná. Začal som jej pomaly masírovať mierne napuchnuté členky. Slastne zamrmlala a zavrela oči. Po chvíli som si bol istý, že zaspala. Uložil som ju, aby sa jej pohodlnejšie spalo, poriadne ju prikryl a šiel do sprchy. Rýchlo som sa osprchoval a vrátil sa do izby. Ľahol som si do postele a na chvíľu som šiel na twitter. Chvíľu som prechádzal príspevky fanúšičiek, ktoré počítali dni od môjho posledného príspevku. Bolo to dlho. Poslednýkrát som bol na tt v deň, keď Alex odišla. A to bolo už pekných pár mesiacov. Nakoniec som sa rozhodol niečo napísať... <br />@zaynmalik: Paríž, mesto lásky, však? Teším sa, že uvidím naše dievčatá o pár dní. :) <br />Vypol som twitter a zapol si foťák. Alex mala ešte aj v spánku svoje ruky uložené na svojom mierne zaguľatenom brušku. Bolo to tak rozkošné. Viem, že by som to nesmel nikam uverejniť, ale chcel som to mať zaznamenané. Aj keď už mám plán, ako sa od nej nevzdialiť. <br />Z rozmýšľania ma vyrušilo klopanie na dvere. <br />„Kto je?“ spýtal som sa. <br />„Tvoja osobná šľapka, cukríček,“ ozval sa Niall spoza dverí. Trepol som sa po čele... To je blázon! Vyliezol som z postele a ponáhľal sa k dverám. <br />„Poď dnu a nehulákaj,“ sykol som po ňom. <br />„To je mi ale náladička! Ja viem, že som len šľapka, ale trošku úcty by som si zaslúžila,“ povedal piskľavým hlasom. Pretočil som očami a zamkol dvere. <br />„Až takto, cukríček? Wrrr. To sa mi páči,“ zapriadol. <br />„Správaj sa normálne! A hlavne ticho, Alex spí a chcem, aby to tak aj ostalo,“ poprosil som ho. <br />„Okej, okej. O čo ide?“ spýtal sa už vážne. <br />„Potrebujem tvoju pomoc. Tvoju a určite ešte niekoho z vonku. Potrebujem v Londýne zohnať byt pre Alex a Kristen, ale tak, aby si to nespájal nikto so mnou, čiže potrebujem, aby ho zaobstaral niekto, kto so mnou navonok nemá nič spoločné,“ vysvetlil som. <br />„A Alex s tým súhlasí?“ spýtal sa. <br />„Ešte o tom nevie. Ja, chcem ju prekvapiť. Ja ju už prosto nemôžem nechať znova odísť. A už vôbec nie, keď čaká moje bábo,“ povzdychol som si. <br />„Čože?“ spýtal sa Niall prekvapene. <br />„Ty si to nevedel?“ spýtal som sa ho. <br />„Nie, vedel som len, že je to ona. O tomto som nevedel,“ povedal zmetene, „blahoželám.“ <br />„Takže už asi chápeš, prečo ju nemôžem pustiť preč,“ povedal som. <br />„Môžeš so mnou rátať. Ale, nie je to protizákonné? Myslím, technicky ju unesieš z pod ochrany svedkov,“ poznamenal Niall. <br />„Mne je to jedno! A vôbec, nemala by byť ochrana svedkov dobrovoľná? Lebo Alex rozhodne odísť nechcela,“ protestoval som. <br />„Pokojne, veď som nič nepovedal,“ poznamenal Niall, „ako si predstavuješ ten byt?“ <br />„Neviem, niečo jednoduché. Niečo, v čom by sa Alex s Lacey a Kristen cítili pohodlne a nič im nechýbalo. Cena nie je obmedzená, zaplatím, koľko bude treba, hlavne to musí byť miesto bez otravných zvedavých susedov a miesto, na ktorom by ma novinárom nenapadlo hľadať. Ale hádam, že s tým mi z časti pomôže aj Lou. Rovnako aj s tým, aby ich nik nespoznal,“ povedal som. <br />„Môžeš sa na mňa spoľahnúť. Urobím, čo bude v mojich silách.“<br /><br /> <br /><br /><i>Poznámka autorky: Hoya!!! Takže tu máte nový dielik... Neviem, ako vás ale mňa Niall v úlohe personal slut strašne baví... :D :D Dúfam, že sa dielik páčil :)<br />♀Alex♀</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-7212476429444016632015-04-23T11:54:00.001+02:002015-04-23T11:54:41.831+02:00 You make me strong 16<div style="text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" height="320" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<i>Title: You make me strong [YLUWM2]</i><br /><i>By: ♀Alex♀</i><br /><i>Part: 16| </i><span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11pt; line-height: 115%;"><i>You´re not fat! [ I´m not your personal slut!]</i></span></div>
<br />
<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
<br />
<br />
<div class="MsoNormal">
Rozhodol som sa, že pôjde niečo zohnať sám. Nebudem volať
hotelovú službu, lebo netuším, kto tu pracuje a koľko toho o nás vie.
Hlavne netuším, za koľko by bola tá osoba ochotná predať informácie. Ja viem,
začínam byť paranoidný, no už sa nám stalo, že vošiel do izby poslíček
z jedlom a hneď nás začal fotiť...</div>
<div class="MsoNormal">
Zišiel som na prízemie a vošiel do reštaurácie
a nadiktoval svoju objednávku. Ignoroval som zjavné zvádzanie servírky,
ktorá s tým začínala byť už mierne trápna.</div>
<div class="MsoNormal">
„Vieš, že tvoje oči majú úžasnú farbu?“ spýtala sa ma.</div>
<div class="MsoNormal">
„Hej, moja priateľka si to tiež myslí,“ odpovedal som jej. </div>
<div class="MsoNormal">
„Čo oči nevidia, srdce nebolí,“ žmurkla na mňa. Nadýchol som
sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„A čo by si chcela moja zlatá? Pusu, sex? Alebo byť videná
na titulke ako potencionálna priateľka Zayna Malika? Túžiš po piatich minútach
slávy...“ povedal som jej. Ona úplne sčervenela a vzápätí niekam zmizla. </div>
<div class="MsoNormal">
Objednávku mi doniesol niekto úplne iný, našťastie...
Rozišiel som sa späť hore. Vo výťahu som natrafil na Nialla.</div>
<div class="MsoNormal">
„Bol si si na jedlo?“ zasmial sa Niall.</div>
<div class="MsoNormal">
„To nie je pre mňa,“ povedal som. Niall sa chápavo
uchechtol.</div>
<div class="MsoNormal">
„Kedy si na to prišiel?“ spýtal sa ma zvedavo.</div>
<div class="MsoNormal">
„Na Eiffeovke,“ zasmial som sa. Potom mi ale napadlo, že
Niall by mi mohol veľmi pomôcť, „večer, keď už budú všetci spať, príď za mnou
do izby.“</div>
<div class="MsoNormal">
„Ok, zlatko. Ale nečakaj, že sa s tebou hneď prvú noc
vyspím. Ja nie som tvoja osobná šľapka,“ povedal sladko a žmurkol na mňa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Pako,“ zasmial som sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Vidíme sa večer, cukríček,“ zazubil sa na mňa, keď sa dvere
výťahu otvorili a odišiel z neho chôdzou prvotriednej šľapky. Po pár
krokoch sa otočil a poslal mi vzdušný bozk. </div>
<div class="MsoNormal">
Nemohol som sa prestať smiať. Ten chalan je asi najväčšie
pako na svete. </div>
<div class="MsoNormal">
Vošiel som do Alexinej izby. Stála pred
zrkadlom s vyhrnutým tričkom na bruchu a otáčala sa dookola.
Položil som jedlo na stolík a objal ju okolo pásu.</div>
<div class="MsoNormal">
„Som tučná,“ povedala mierne frustrovane. Povzdychol som si.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nie si. Pre mňa si najkrajšia žena na svete. A toto
bruško je rozkošné. Rastie v ňom naše bábo, zlatko. Už nikdy nehovor, že
si tučná,“ šepol som a pobozkal ju na líce.</div>
<div class="MsoNormal">
„Dobre,“ šepla. Otočil som ju k sebe a sklonil sa,
aby som jej pobozkal bruško. </div>
<div class="MsoNormal">
„Najedz sa. Potom prenesieme niektoré tvoje veci ku mne do
izby,“ povedal som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Zayn to sa nedá. Nemôžem byť v tvojej izbe. Čo
ostatní? Bude im to divné!“ oponovala mi.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nik mi do izby nevojde, pretože vedia, že od istej doby mi
to lezie neskutočne na nervy. Nikto si nič nevšimne a ja nemôžem byť tak
blízko teba a zároveň tak ďaleko, lebo budeš spať v druhej izbe...“
povedal som jej.</div>
<div class="MsoNormal">
„Od istej doby?“ spýtala sa nechápavo.</div>
<div class="MsoNormal">
„Od kedy si odišla, nič sa v izbe nezmenilo, nikto
z ničím nepohol. Teda, okrem nutností, ako umytie okien a prezlečenie
postele. Ale to som robil sám,“ odpovedal som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Prečo?“ spýtala sa. </div>
<div class="MsoNormal">
„Lebo som si chcel uchovať všetky spomienky na teba,“
priznal som dívajúc sa jej do očí.</div>
<div class="MsoNormal">
„Tiež si mi neskutočne chýbal,“ vydýchla a znova mala
v očiach slzy. To sa mi zas podarilo.</div>
<div class="MsoNormal">
Vtiahol som si ju do náručia a nežne ju pobozkal na
pery. Okamžite začala spolupracovať a prestala plakať. Po chvíľke som sa
odtiahol.</div>
<div class="MsoNormal">
„Poď sa najesť,“ usmial som sa a potiahol ju
k stolu, kam som položil jedlo. Sadol som si do jedného kresla
a stiahol si ju na kolená.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ideš ma snáď kŕmiť?“ zasmiala sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„A mal by som?“ spýtal som sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ak chceš mať istotu, že zjem všetko, možno by si mal,“
uškrnula sa a mierne<span> </span>vyzývavo
nadvihla obočie. Musím si pozisťovať niečo o zmenách nálad počas
tehotenstva, lebo toto začína byť fakt desivé, ešte pred pár sekundami plakala,
teraz flirtuje...</div>
<div class="MsoNormal">
„Tak to sa toho potom určite ujmem,“ usmial som sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Cestoviny! Mňam!“ zvolala natešene, len čo som zdvihol vrch
podnosu, ktorý chránil jedlo pred vychladnutím. Dobre som vedel, ako ich veľmi
zbožňuje, takže som mal jasno, čo jej mám priniesť. Vzal som do ruky vidličku
a napichol na ňu pár cestovín a namieril k jej ústam. Ona však
pevne spojila pery rozhodnutá ich neotvoriť.</div>
<div class="MsoNormal">
„Chceš sa hrať?“ spýtal som sa vyzývavo. Hravo sa na mňa
zazubila. Pustil som vidličku späť na tanier a pritiahol som si ju
k sebe. Pobozkal som ju na ústa. Len čo začala spolupracovať, presunul som
svoje bozky na jej krk. Vzdychla...</div>
<div class="MsoNormal">
„Chceš to?“ šepol som jej do ucha.</div>
<div class="MsoNormal">
„Áno,“ šepla rýchlo.</div>
<div class="MsoNormal">
„Fajn, ale najprv to všetko zješ,“ povedal som
a odtiahol sa od nej. Na chvíľku na mňa šokovane hľadela. Musel som sa
zasmiať, keď naoko urazene vzala vidličku a začala jesť, no bol som so
svojim správaním nadmieru spokojný. </div>
<br /><br /><i>Poznámka autorky: Guess who´s back!!! :D Páni, dve mesiace
som nič nenapísala. Veľmi sa za to ospravedlňujem. Veľmi som o tom
nechcela hovoriť, ale vy si zaslúžite vysvetlenie, prečo tak dlho
nepribudla ďalšia časť... A nie, dôvodom nie je Zaynov odchod z 1D.
Dôvodom je niečo z môjho osobného života. pripravte si fanfáry....
tamtadadáááám.... Budem sa vydávať... :3 a svadobné prípravy mi v
poslednom čase zaberajú veľké množstvo času... To je dôvod, prečo tak
dlho nebola časť. Ako hovorím, pôvodne som o tom veľmi nechcela hovoriť,
väčšinu z vás to aj tak asi nezaujíma, ale to som ešte nečakala, že mi
to zaberie toľko času a oberie ma aj o to málo času, ktoré som mala na
písanie... Dúfam, že tu sú ešte nejaký čitatelia mojej poviedky a že sa
na mňa za to veľmi nehneváte :)</i><br /><i>Your Crazy Mofo ♀Alex♀</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-67182950283792226332015-04-16T10:10:00.000+02:002015-10-28T10:12:02.055+01:00Som tvoj anjel strážny! 67<div style="text-align: center;">
<img border="0" height="256" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s640/stas+(2).jpg" width="640" /></div>
<div style="text-align: center;">
Title: Som tvoj anjel strážny!</div>
<div style="text-align: center;">
by: Beatrix Pinekely</div>
<div style="text-align: center;">
Part 67 -Just look at Her!</div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a><br /></div>
<b><br /><br />Pohľad Harry.</b><br />Ten čas ale beží. Už len mesiac a z Tay bude pani Stylesová. Pousmial som sa. Tay ležala na posteli a hrala sa s Edom. Sedel som pri nich, no dokázal som sa sústrediť len na ňu. Chalani boli znova nasáčkovaní u nás, lebo dievčatá doriešovali posledné detaily svadby.<br />„Tay? Je tu nejaká žena. Chce ťa vidieť. Tvrdí, že ste rodina," prišla do spálne Dan.<br />„Povedala, ako sa volá?" spýtala sa Tay.<br />„Nie, ale podľa mňa ste rodina. Veľmi sa podobáte," povedala Dan.<br />„Tak sa ideme pozrieť, kto nás to prišiel navštíviť. Čo ty na to, ty moje roztomilé zlatíčko?" prihovorila sa k nášmu osem mesačnému synčekovi. Postavila sa a zdvihla si Eda do náručia. Nasledoval som ju. Nechápal som, kto z jej rodiny ju mohol prísť navštíviť tak krátko pred svadbou? Celá jej rodina je predsa pozvaná na obrad a všetci majú prísť až najskôr dva dni pred obradom.<br />Len čo sme vošli do obývačky, Tay stuhla. Vycítil som, že sa niečo deje.<br />„Nie. Túto ženu nepoznám. Nemienim sa s ňou rozprávať," povedala a otočila sa na opätku.<br />„Tay, dcérka! Prosím!" zvolala za ňou tá žena. Dcérka? Čo sa to tu deje? Veď Tay predsa vravela, že jej matka zomrela, keď sa narodila Tracey.<br />„Dcérka? Tak ma právo oslavovať svoje dieťa matka, nie cudzí človek! Nepoznám vás," zopakovala Tay tento krát tvrdšie.<br />„Taylor, prosím. Len ma vypočuj, dcérka. Len o to jediné ťa prosím. Viem, že nie som najlepšia matka, ale prosím ťa. Aspoň si ma vypočuj," povedala tá žena.<br />„Akým právom sa ty opovažuješ nazývať sa matkou? Akým, ha?" zvrieskla na ňu Tay. Malý Ed sa jej v náručí rozplakal. Tay si ho ochranársky privinula na hruď a začala ho tíšiť. Zároveň však ženu stojacu pred ňou prepichovala nenávistnými pohľadmi. Myslím, že všetci v obývačke boli šokovaní tým, čo sa tu deje. Nik netušil o čo ide, snáď len tie dve, čo viedli rozhovor. Prvá sa spamätala Samantha. Vzala Eda od Tay a vzala ho hore. Tay neprotestovala. Pokojne jej ho predala.<br />„Taylor, ja viem, že som sa nezachovala najlepšie, ale ľutujem to. Nebol deň, kedy som tu obrovskú chybu neľutovala! Ale to ty vieš, povedala som ti to už niekoľkokrát," povedala tá žena. Ešte stále nik z nás nepoznal jej meno.<br />„ Ľútosť? Čo mám ja z tej ľútosti? Vráti mi to azda tie roky, keď som sa sama seba pýtala, čo som spravila zle, že ma opustila vlastná matka? Vráti mi to tie roky, čo som si myslela, že som pre teba nebola dosť dobrá? Vráti mi to tie preplakané noci, keď som potrebovala matkinu náruč, no musela som sa uspokojiť len s otcovou? Nepotrebujem tvoju ľútosť, ani tvoju pomoc! Už teraz som 100krát lepšia matka, ako si kedy bola ty. A vieš prečo? Lebo ja som svoje dieťa NEOPUSTILA!" zvrieskla Tay.<br />„Tay? Táto žena je tvoja matka?" spýtal som sa.<br />„Nie, nie je. Moja matka sa volala Anne Marry Moregan a zomrela, keď sa narodila Tracey," povedala Taylor.<br />„Len som ti prišla popriať všetko dobré do manželstva. Dúfam, že budeš šťastná a že mi jedného dňa budeš schopná odpustiť. Len chcem, aby si vedela, že tvojho otca som naozaj milovala. Nechcela som od vás odísť, donútili ma. Zbohom, dcérka. Neboj sa, už ma nikdy znova neuvidíš. Nebudem ťa už viac otravovať,"<br />„Konečne!" zvolala Taylor.<br />„Zbohom, dcérka," šepla tá žena. Pokúsila sa Tay pohladiť, no tá sa rýchlo odtiahla. Tej žene sa v očiach zračila nevýslovná bolesť a smútok. Potom sklopila pohľad k zemi a opustila dom.<br />Len čo Tay začula buchnúť vchodové dvere, to silné dievča, ktoré tu doteraz stálo sa zmenilo na uzlíček nervov. Z očí jej vytryskli slzy. Rýchlo som si ju k sebe pritúlil, hoci som ešte stále poriadne nechápal situáciu.<br /><br />Pohľad Taylor<br />Harryho objatie mi dodalo silu. Viem, že som mu o tomto nikdy nemala klamať, no nejako som na to nikdy nemyslela. S otcom sme sa už pred rokmi dohodli, že na tú ženu nebudeme myslieť. Kto mal tušiť, že sa tu objaví mesiac pred mojou svadbou?<br />„Prepáč. Nechcela som ti klamať," šepla som mu.<br />„To je v poriadku, zlatko. Všetko je v poriadku," povedal Harry pokojne.<br />„Nič nie je v poriadku, Harry. Dúfala som, že tá žena sa v mojom živote nikdy znova neobjaví," povzdychla som si.<br />„Tay... Tá žena je tvoja matka," ozvala sa Sam, „nemyslíš, že by si zaslúžila byť na tvojej svadbe?"<br />„Nie," zakrútila som hlavou, „nech si ide na svadbu Trishi."<br />„Tay..."<br />„Nebudem o tom diskutovať, Sam. Prosto nie..." povedala som a rýchlo sa vyparila z miestnosti. Nie... tej žene nedokážem odpustiť, že ma opustila. Ak mohla zo sebou vziať len Trishu, prečo nie aj mňa? Čo ma Trisha, čo ja nie? V čom je lepšia?<br /><br /><i>Poznámka autorky: Vravela som už, že viem byť aj krutá?? :D Asi áno... Každopádne dúfam, že sa bude časť páčiť, foto Taylorinej mamy najdete dolu :)</i><div>
<i>Beatrix Pinekely :)</i></div>
<div>
<i><br /></i></div>
<div>
<i><br /></i><div>
<img src="https://em.wattpad.com/3a74206aae1654ea0b2487140d269bfd7bc135a2/687474703a2f2f732d6d656469612d63616368652d616b302e70696e696d672e636f6d2f323336782f36312f34622f35632f36313462356331653064323534663166653234386336636439346530316438652e6a7067?s=fit&h=360&w=720&q=80" /></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-3343561794834219302015-03-10T11:01:00.000+01:002015-04-01T11:02:04.335+02:00Som tvoj anjel strážny 66<div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s1600/stas+(2).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s1600/stas+(2).jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<i>Title: Som tvoj anjel strážny!<br />by: Beatrix Pinekely<br />Part 66 -Just look at Her!</i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><br /></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i></i></div>
<a name='more'></a><i><br /></i>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
</div>
<br />
<br />
„Čo sa deje?“ spýtal sa.<br />
„Keď ju prevezú na izbu a odpočinie si, porozprávam sa s ňou. Myslím, že to bude len popôrodna depresia. Niekto, kto sa na svoje dieťatko tešil tak, ako ona proste nemôže zmeniť názor v jednej sekunde. Len buď trpezlivý,“ povzbudila som ho.<br />
„Ale... Ja sa bojím... Čo ak to myslí vážne?“ spýtal sa.<br />
„Aj to myslí vážne. V tomto momente... Ty choď k svojej dcérke a povedz ostatným, že ma v žiadnom prípade nesmú s Dan rušiť. Porozprávam sa s ňou a keď príde čas, prinesieš malú do izby, aby ju videla,“ povedala som mu.<br />
„Myslíš, že to pomôže?“ spýtal sa Liam. Chápala som, že je bezradný. Veď ešte pred pár hodinami sa Dan na bábo neuveriteľne tešila. <br />
„Áno. Ver mi. Nik nerozumie žene tesne po pôrode ako žena, ktorá už rodila,“ žmurkla som na neho. Liam sa mierne usmial. To znamená, že som ho upokojila. Už musím len upokojiť samu seba a dokázať presvedčiť Dan, aby dostala rozum. V skutočnosti o tomto nič neviem. Zrejme sa budem musieť znova spoľahnúť na inštinkty. <br />
„Vďaka. Si úžasná, Tay,“ povedal, rýchlo ma objal a pobral sa preč. <br />
Zhlboka som sa nadýchla a šla do Daniellinej izby, do ktorej ju zatiaľ premiestnili. Spala a vyzerala tak pokojne. Akoby ešte pre pár minútami nevyslovila tie najkrutejšie slová, aké niekto môže povedať o svojom dieťati. <br />
Nejdem ju súdiť a ani nemôžem. Netuším, čo sa jej honí hlavou ani ako sa cíti. Jediné v čo dúfam je, že je to naozaj len popôrodná depresia a že ju to čochvíľa prejde.<br />
Viem, že Liama by to strašne bolelo. Aj ju koniec koncov tiež. Dan je príliš citlivá. Dan nie je ako ONA...<br />
„Ach Dan...“ povzdychla som si. Usadila som sa pohodlnejšie do kresla pripravená čakať, kým sa preberie. Nie... Nedovolím Dan aby spravila to isté, čo tá hrozná osoba z mojej minulosti...<br />
<br />
<br />
<b>Pohľad Harry</b><br />
Liam k nám prišiel aj s malým uzlíčkom radosti. Malo to byť dievčatko a súdiac podľa ružovej zavinovačky aj bolo.<br />
„Tá je krásna,“ šepla El nežne.<br />
„Ako jej mama,“ povzdychol si Liam. V jeho očiach svietila radosť, no aj niečo čo mi pripomínalo bolesť a bezradnosť. Niečo sa stalo. Niečo vážne.<br />
„Ale očká ma po tebe,“ usmial sa Louis.<br />
„Čo sa deje, Liam?“ spýtal sa Niall skôr, než som to stihol ja. Takže som nebol jediný, kto si to všimol.<br />
„Pred vami nič neutajím, čo?“ usmial sa, no oči sa mu nesmiali.<br />
„Poznáme ťa,“ povedal Zayn.<br />
„Ide o Dan,“ povedal a v jeho očiach sa teraz zračila čistá bolesť.<br />
„Stalo sa jej niečo? Nehovor že...“ vypískla Pezz.<br />
„Nie... Dan je v poriadku. Len..., “ zašomral niečo, čo sa nedalo identifikovať, lebo to povedal potichu a navyše veľmi rýchlo.<br />
„Liam, artikuluj!“ povedal som. Liam sa zhlboka nadýchol aby potlačil slzy.<br />
„Nechce vidieť malú. Povedala, že ju nechce. Že nechce ju, ani mňa,“ povedal. Všetci sme ostali šokovane stáť. <br />
„To nemôže byť pravda,“ šepol som.<br />
„Tay je pri nej. Tvrdí, že je to len popôrodná depresia. Uistila ma, že sa s ňou porozpráva a že všetko bude dobré, no mal som pocit, že tomu ani sama neverí,“ povzdychol si Liam. <br />
„Ak ju niekto dokáže presvedčiť, že robí chybu, tak práve Tay. Uvidíš, že všetko bude v poriadku,“ povedal som a potľapkal ho po pleci. Bol som si istý, že Tay to dokáže.<br />
<br />
<b><br />Pohľad Tay</b><br />
„Odpočinula si si?“ spýtala som sa, keď Dan otvorila oči a pomrvila sa na posteli. <br />
„Mierne,“ poznamenala.<br />
„Fajn, takže môžeme nechať priniesť malú. Uvidíš, aká je rozkošná...“<br />
„Povedala som, že ju nechcem vidieť,“ skočila mi do reči. Fajn, takže spánok nepomohol... Ide sa na plán B. Ešte pár dní s ňou budú trieskať hormóny. Hranie na city nie je nikdy ľahšie...<br />
„Myslela som si, že ťa poznám lepšie,“ povzdychla som si.<br />
„Ako to myslíš?“ spýtala sa Dan.<br />
„Nemyslela som si, že by si práve ty mohla byť jedna z tých beštií, čo opustia vlastne dieťa a nechajú ho na pospas osudu. Netušila som, že aj ty si taká,“ povedala som a zo všetkých síl som sa snažila o to, aby môj hlas znel chladne. Dan na mňa prekvapene pozrela.<br />
„Ja... proste k nej nič necítim!“ vyhŕkla po chvíli.<br />
„Veď si ju ešte ani nevidela. Ani si ju nedržala v náručí! Ako môžeš niečo také vedieť? Veď si sa na ňu tak tešila!“ zvolala som.<br />
„Tak prepáč, že každá žena nedokáže byť tak dokonalá matka ako ty! Pre mňa za mňa si ju vezmi, keď si taká skvelá!“ zvrieskla na mňa. <br />
„Au. To zabolelo,“ šepla som rýchlo. Toto nedokážem. Je to nad moje sily, „asi som sa v tebe zmýlila,“ šepla som, postavila som sa z kresla a vybrala sa k dverám.<br />
„Tay! Nechoď!“ vzlykla. Najradšej by som za sebou zabuchla dvere a ušla. Slzy sa mi tlačili von z očí. Nemohla som uveriť, že práve Dan je jednou z tých krkavčích matiek...<br />
„Tvoja dcéra potrebuje opateru,“ povedala som a zo všetkých síl sa snažila aby sa mi netriasol hlas.<br />
„Tay, prosím. Si jediná, ktorej sa môžem zdôveriť. Jediná, ktorá mi môže rozumieť!“ vzlykla Dan.<br />
„Prepáč, ale tomu, že chceš opustiť vlastne dieťa rozumieť nikdy nebudem,“ povedala som. Moja ruka stisla kľučku dverí, no slová ktoré Dan vypustila z úst ma zastavili.<br />
„Ja proste nebudem dobrá matka, Tay. Vždy keď sa pozriem na teba, ako beháš okolo Eda... Si ako vo svojom živle. Akoby si sa preto narodila. A ja? Nedokázala som ani postrážiť ho pol hodiny. Celý čas plakal a prestal, až keď ho vzal na ruky niekto iný. Ja nedokážem byť matkou,“ vzlykla.<br />
„Dan, to nie je pravda,“ šepla som. Vrátila som sa k nej a tuho ju objala, ty budeš skvelá matka. Nemôžeš si niečo také vydedukovať z toho, že ti Edward raz plakal v náručí. Dobre vieš, že sa nakoniec zistilo, že mal teploty, preto tak plakal. Dan, nerob to svojej dcérke. Nerob to Liamovi. Predstav si, aké to pre ňu bude ťažké, žiť s pocitom, že vlastná matku ju nechcela? Nenechaj Liama užierať sa otázkami čo urobil zle. Uvidíš, že všetky tie pochybnosti zmiznú, len čo ju budeš držať v náručí. Ver mi, aj ja som sa bála, keď mi Eda dávali do náruči. Tých pár chvíľ som tiež strávila otázkami, či pre neho budem dobrá matka, no všetky zmizli v momente, keď som ho držala v náručí. Ver mi,“ šepla som. Dan sa ešte viac rozvzlykala. Ešte tuhšie som ju objala. Zároveň sa mi jednou rukou podarilo vytočiť Liamovo číslo. Keď som po chvíli začula otvorenie dverí, vedela som, že Liam signál pochopil. Sedeli sme s Dan tak, že nemohla vidieť smerom k dverám, no ja som ponad jej plece videla Liama potichu kráčajúceho k nám s dcérkou v náručí. <br />
„No ták. Len si ju podrž v náručí,“ šepla som a odtiahla sa od Dan. Natiahla som ruky smerom k Liamovi, aby mi ju podal. Dan sa rýchlo obzrela, keď však zbadala Liama, do očí sa jej znova nahrnuli slzy a sklopila zrak. Liam mi opatrne podal ten malý uzlíček radosti, „ no ták Dan. Len sa na ňu pozri.“<br />
Dan zdvihla pohľad smerom ku mne. Pozrela sa na bábätko a v tom momente som vedela, že sme vyhrali. Jej pohľad zmäkol, znežnel. Videla som, že by si ju najradšej hneď privinula k sebe, no ešte stále ju trošku ovládal strach.<br />
„Neboj sa, neublížiš jej,“ usmiala som sa a pomaly jej ju podala. Dan sa na perách rozhostil mierny úsmev. Postavila som sa a podišla k Liamovi.<br />
„Všetko je v poriadku. Len... Len jej to nepripomínaj,“ šepla som mu a popostrčila som ho k nej. Liam len letmo prikývol. Bol príliš zaneprázdnený sledovaním svojej milovanej. Po pár sekundách sa odhodlal a sadol si priamo vedľa Dan. To som sa už vyparila z izby. Bol to ťažký deň, zaslúžia si byť samy...<br />
<br />
<br />
<br />
<i>Poznámka autorky: Happy Birthday STAS!!!!! Yeah, dnes ma moje milované STASko dva rôčky... :3 Nezabudnite, že ešte stále môžete hlasovať o tom, či chcete alebo nechcete druhú sériu STAS... podľa výsledkov hlasovania možno k ďalšej časti hodím obrázok, ktorý bude mať nová séria.. ;) prezradím vám len toľko, že už do nebude len čisto 1D fanfiction ale sa tám zamieša jedna im veľmi blízka osôbka... Teda, ak budete druhú sériu chcieť, samozrejme... ;) <br />Sends hugs & kisses, Beatrix Pinekely :*</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-36926561979476683092015-03-07T10:59:00.000+01:002015-04-01T11:02:20.425+02:00Som tvoj anjel strážny 65<div style="text-align: center;">
<i></i><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s1600/stas+(2).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s1600/stas+(2).jpg" height="128" width="320" /></a></i></div>
<br />
<br />
<i>Title: Som tvoj anjel strážny!<br />by: Beatrix Pinekely<br />Part 65 - I don´t want to see her...</i></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<i></i></div>
<a name='more'></a><i> </i><b><br /></b><br />
<br />
<b>Pohľad Tay</b><br />
„Povedala som, že chcem byť
v nemocnici rýchlo, ale zabiť nás nemusíš,“ zvrieskla Dan. Rútili sme ma
ulicou s výstrožným majákom na streche. Vďaka bohu za to, že som si od
Paula vyžiadala do auta takúto výbavu.<br />
„Neboj sa, všetko mám pod kontrolou,“ zasmiala sa Tay.<br />
„Tak
si pohni!“ zvrieskla Dan znova. Zasmiala som sa. Presne som vedela čím
prechádza a aj to že nekričí preto, že by sa hnevala, ale to všetko je
len bolesť a vyvrcholenie hormónov. Za sebou som začula druhú sirénu,
tak som pozrela sa do spätného zrkadla. Zasmiala som sa. Harry sa rýchlo
učí.<br />
„Harry s Liamom sú hneď za nami,“ zasmiala som sa a hneď som priala hovor na mobile.<br />
„Rychlo sa učíš, Harry,“ zasmiala som sa<br />
„Ďakujem zlatko,“ zasmial sa.<br />
„LIAM! Zabijem ťa! To všetko je tvoja vina!“ zvrieskla do telefónu Danielle.<br />
„Ale zlatko,“ ozval sa Liam.<br />
„Nepočúvaj ju Liam, to nehovorí ona, to je kontrakcia,“ povedala som rýchlo a bolo počuť, ako si Liam vydýchol.<br />
„S kým ostal Ed?“ spýtala som sa Harryho.<br />
„Niall a Sam ho neskôr privezú,“ odpovedal mi.<br />
„A čo moja taška! Liam, máš moju tašku?“ spýtala sa Dan.<br />
„Samozrejme zlatko. Neboj sa, všetko bude v poriadku,“ snažil sa ju upokojiť Liam.<br />
„Harry nasleduj ma. Použijeme nejaké skratky, drž sa tesne za mnou,“ povedala som mu.<br />
„Samozrejme zlatko. Som ti v pätách. Alebo skôr v nárazniku,“ zasmial sa.<br />
„Nie Harry, ten nebol vôbec dobrý,“ pokrútila som hlavou.<br />
<br />
<b>Pohľad Liam</b><br />
Sedel
som vedľa Harryho a začínal sa báť, či je dobré, že práve Tay šoféruje
auto, v ktoro sedí moja Dan. Rútili sme sa uličkami mesta rýchlosťou,
ktorá bola rozhodne vyššia ako tá povolená. Tak rýchlo striedala uličky
a jazdné pruhy, až sa mi z toho zahmlievalo pred očami. Jediné na čo som
sa však sústredil bolo to, aby som ako tak upokojil Dan. Donútil som
ju, aby so mnou robila dychové cvičenia. Poslúchla ma, hoci mi pomedzi
to pri každej voľnej chvíli nadávala, že ja som za to zodpovedný a že ma
neznáša. Dal som na Harryho rady a nebral to príliš vážne. <br />
Lekári
povedali, že ešte nie je dostatočne otvorená a musím čakať. Vďaka tomu
mi Dan svoju nenávisť spôsobenú hormónmi prednášala po kúskoch s každou
kontrakciou ešte dve hodiny.<br />
<br />
<b>Pohľad Tay</b><br />
„To bolí,“ vzlykla Dan.<br />
„Vydrž zlatko. Už sa to čoskoro skončí,“ snažil sa ju upokojiť Liam.<br />
„Buď ticho, ty nevieš, aká je to bolesť!“ zvrieskla.<br />
„Mamička, posledný krát potlačte,“ zvolal doktor. Hneď na to sa miestnosťou ozval plač.<br />
„Dievčatko,“ usmiala sa sestrička.<br />
„Môžem ju vidieť?“ spýtal sa Liam.<br />
„Musíme jej spraviť ešte nejaké vyšetrenia, keďže sa narodila predčasne, no čoskoro ju uvidíte,“ povedala sestrička.<br />
„Zvládla si to, miláčik,“ usmial sa Liam a pobozkal Dan na čelo.<br />
„Vravela som ti, že to zvládneš,“ usmiala som sa na ňu.<br />
„Čoskoro uvidíme našu dcérku,“ usmial sa Liam.<br />
„Ja ju nechcem vidieť. Nechcem ju,“ povedala Dan.<br />
„Ale zlatko. Ako to môžeš povedať? Je to naše bábätko. Naša dcérka,“ šepol Liam.<br />
„Nechcem ju a nechcem ani teba! Obaja ste mi ukradnutí,“ dostala zo seba.<br />
„Zlatko...“<br />
„Liam...“ umlčala som ho, „Dan, zlatko, odpočiň si,“ povedala som jej a odtiahla Liama zo sebou.<br />
<br />
<br />
<i>Poznámka autorky: Som to ja ale zlé kruté dievčatko... 3:) Myslíte si, že toto bolo kruté? Počkajte si... Cmuq...<br />Kisses & Hugs, Beatrix Pinekely ;)</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-51375661657068172912015-03-05T09:11:00.002+01:002015-03-05T09:11:15.158+01:00Together again... After ages... Part 2<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBMCqhNuJnmt75jOjaLxAFiEIIHmrLcHuxNlhBSRxG6c_1ULhwhLO_0ANv_G3aLbDoIAYVI-eJC-pPqv1pqIP5DZ0tB9GPaE05WLh6HHhjXPaOjnSo_ZRUsESKfk1qbjkU9L44cKx2NrMX/s1600/together+again...+after+ages...new.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBMCqhNuJnmt75jOjaLxAFiEIIHmrLcHuxNlhBSRxG6c_1ULhwhLO_0ANv_G3aLbDoIAYVI-eJC-pPqv1pqIP5DZ0tB9GPaE05WLh6HHhjXPaOjnSo_ZRUsESKfk1qbjkU9L44cKx2NrMX/s1600/together+again...+after+ages...new.jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Title: Together again... After ages...</div>
<div style="text-align: center;">
BY: Beatrix Pinekely</div>
<div style="text-align: center;">
Part 2 - Kidnape Harry Styles?</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a></div>
<br /><br />"Dobre. Poď so mnou. Musíme ťa na večer pripraviť," povedal. Šla som teda s ním zrejme do jeho kancelárie. Tam už sa hemžila kopa ľudí. Najprv ma učili narábať so zbraňou. Zháčila som sa, že ja po ňom strieľať nebudem, nech si to vyhodia z hlavy. Vraj sú v nej len slepé náboje, ale aj tak. Vraj to je len, ak by sa Styles chcel hrať na hrdinu, aby som ho trošku postrašila. Potom som vyskúšala niekoľko šiat. Mala som v nich vyzerať sexy, no zároveň som v nich mala mať ukrytú zbraň tak, aby som ju v prípade núdze mohla použiť. Nakoniec mi vybrali čierne šaty s nariasenou sukňou a k tomu mi všetky doplnky doladili do ružova. Harry ma vraj rád na dievčatách ružovú farbu. Zbraň zapracovali do nariasenej sukne. Dostala som posledné inštrukcie, peniaze na vstup do klubu a vysadili ma pred barom, kde už podľa Paula boli chalani.<br />Vošla som do baru. Hneď som sa rozhliadla. Harry sedel pri bare. Šla som k nemu a sadla si vedľa, ale tvárila som sa, že som si ho nevšimla.<br />"Jednu dvojitú vodku, prosím," povedala som barmanovi.<br />"Ale na mňa," ozval sa Harry okamžite. Nahodila som šokovaný pohľad a kukla na neho, "ty si tá z kaviarne, nie? Si na mňa vyliala tie drinky," zasmial sa.<br />"Áno som. A?" spýtala som sa trošičku drzo.<br />"A nič. Ako sa voláš?" spýtal sa. Povedať mu pravé meno, nepovedať mu pravé meno?<br />"Suzan," povedala som nakoniec.<br />"Pekné meno. Som Harry, ale to asi vieš," zasmial sa.<br />"Jasné! Harry Styles z One Direction!" povedala som znudeným hlasom.<br />"Ty nás nemáš rada?" spýtal sa.<br />"Nie," odpovedala som jednoducho.<br />"Poď tancovať," povedal a ťahal ma na parket.<br />"To bola ale prudká zmena témy," zadudrala som. On sa len uchechtol a ťahal ma na parket.<br />"Ale mne sa nechce tancovať. Radšej by som robila niečo iné," žmurkla som na neho. Jemu zabliščali oči.<br />"Ideme na záchody, ku mne, alebo k tebe?" spýtal sa.<br />"Ku mne," šepla som. S nadšením ma vyviedol z baru a smeroval k svojmu autu, "ee! Ideme pešo! Bývam len o ulicu ďalej," povedala som a ťahala ho za sebou. Došli sme do môjho bytu, ledva sme vošli, natlačil ma na dvere. "Harry, počkaj! Najprv si dačo dajme." zasmiala som sa. Šla som do kuchyne po Whisky. Naliala do dvoch pohárov. Do jedného som nasypala trošku toho prášku, čo mi dal Paul. Vrátila som sa do obývačky a podala mu ho. Vyexoval ten pohárik a znova sa na mňa vrhol. Začal mi bozkávať krk, no po dvoch minútach mu hlava spadla na bok. Zaspal. Odtlačila som ho zo seba a vytočila Paulove číslo.<br />"Harry je už u mňa a sladúčko spinká." povedala som do telefónu.<br />"Šikuľka. To si kedy stihla, veď si tam bola ani ne pol hodinu," čudoval sa.<br />"Vždy dosiahnem, čo chcem," zasmiala som sa.<br />"Dobre. Idem po vás," povedal Paul a zložil. O desať minút už niekto zvonil. Bol to Paul. "Skvelá práca.," prehlásil, keď sa díval na Harryho odkvacnutého na gauči. "Vezmi mu mobil." povedal mi. Tak som aj urobila. Potom sme ho s Paulom preniesli do jeho bytu. Položili sme ho na Paulovu posteľ...<br /><br /><br /><br /><i><br />Poznámka autorky: Hoya... moje predošlé písanie... proste hrôza... -_- ešte pár tých častí predpísaných a potom už začnem písať a snáď to bude lepšie... :D teda, dúfam... 4. časť bude znova z minulosti :)<br />Sends Huggs & Kisses; Beatrix Pinekely</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-47326982130192646692015-03-04T15:19:00.002+01:002015-03-04T15:19:35.311+01:00You make me strong 15<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" height="320" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
Title: You make me strong [YLUWM2]<br />By: ♀Alex♀<br />Part: 15| Can you keep a secret? [I´m hungry...]</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a> </div>
<br /><br />„Prepáč
mi, ale nik okrem Zayna nemal vedieť pravdu. Pozri sa na mňa. Naozaj ma
nespoznávaš?“ šepla. Chvíľku som na ňu nechápavo hľadela. Z hlavy si
stiahla parochňu a v tej chvíli mi všetky kúsky zapadli do seba.<br />„Alex?“ šepla som šokovane, „panebože. Si to ty!“<br />„Som to ja,“ usmiala sa.<br />„Ale... Ako to? Čo tu robíš?“ spýtala som sa nechápavo.<br />„Je toho veľa, čo nevieš, Dan,“ usmiala sa.<br />„Nechám vás. Potom sa vrátim,“ povedal Zayn, pobozkal Alex a potom sa vytratil z izby.<br />„Alex,“ šepla som a rýchlo ju objala.<br />„Chýbala
si mi,“ povedala Alex. Ešte stále sme sa držali v objatí. Ostali sme
tak snáď desať minút. Nadýchla som sa a pomaly sa odtiahla.<br />„Aj ty mne... Ale prečo to všetko?“ šepla som nechápavo.<br />„Nemala
by som tu byť, Dan. Prišla som len kvôli Zaynovi. Len na tieto dva
týždne kým ste tu. Aspoň na chvíľu byť s vami, aj keď takto tajne,“
vysvetlila.<br />„Takže čoskoro znova odídeš? To nesmieš. Znova o tebe
nebudeme nič vedieť. To nie je fér,“ dostala som zo seba. Len teraz som
dostala späť svoju najlepšiu kamarátku! Nemôže znova odísť.<br />„Ja
nechcem odísť o nič viac, ako ty,“ povedala a povzdychla si, „so Zaynom
nás teraz spája oveľa viac, ako kedykoľvek pred tým a on si zaslúži byť
pri tom.“<br />„Čo?“ spýtala som sa.<br />„Hľadá ťa Liam,“ vošiel do izby Zayn.<br />„Uhm... idem. Ešte sa porozprávame,“ usmiala som sa na ňu.<br />„Bež,
nech ťa dlho nezháňa,“ usmiala sa Alex a objala ma. Vyšla som z
Ayeshinej... Teda, z Alexinej izby a skoro som vrazila do Liama.<br />„Tak, ako je Ayeshi?“ spýtal sa Liam.<br />„Už
trošku lepšie. Poďme do izby,“ usmiala som sa a odtiahla ho dostatočne
ďaleko od Alexinej izby. Toto bude ťažké, klamať mu, no budem to musieť
nejako zvládnuť...<br /><br /><b><br />Pohľad Zayn:</b><br />Usmial som sa a
vliezol späť ku Alex. Naklonil som sa k nej pre bozk. Stále som nemohol
uveriť, že je pri mne, že je naozaj tu, že sa mi to nesníva. Naše bozky
rýchlo naberali na intenzite. Po chvíľke sme už ležali na posteli a
vymieňali si nenásytné bozky.<br />„Zayn?“ šepla Alex pomedzi bozky.<br />„Áno zlatko?“ šepol som.<br />„Som hladná,“ dostala zo seba. Prestal som ju bozkávať a pobavene sa na ňu pozrel.<br />„Teda, ty vieš zrušiť romantickú chvíľku,“ musel som sa zasmiať.<br />„To nie ja, to tvoje dieťa,“ povedala a naoko urazene odula spodnú peru.<br />„A čo by si si dala?“ spýtal som sa s úsmevom.<br />„Kurča s ryžou a hranolkami... A ešte arašidové maslo a nutellu,“ dostala zo seba a ja som na ňu len vyvalil oči.<br />„Zlatko, nemyslím, že je to dobrý nápad. Je dosť neskoro a to všetko je dosť nezdravé,“ povedal som jej.<br />„Ale ja to chcem,“ povedala urazene.<br />„Pozri, môžem ti objednať niečo ľahké, ale nemyslím, že toto je dobrý nápad,“ pokúsil som sa jej pokojne vysvetliť.<br />„Ty ma už neľúbiš,“ dostala zo seba a rozplakala sa. Nechápavo som na ňu hľadel. Čože?<br />„Zlatko,
ako si niečo také môžeš myslieť?“ šepol som a nežne ju objal. Ak toto
bude pokračovať celé tehotenstvo, tak sa mám na čo tešiť.<br />„Ja neviem,“ šepla a rýchlo sa ku mne pritúlila.<br />„Pšššt. Všetko je v poriadku, dobre? Objednám ti čo len chceš, len neplač,“ šepol som. Jej slzy ma mučili.<br />„Prepáč,“ šepla.<br />„To je v poriadku, zlatko. Len neplač,“ povedal som a pobozkal ju na čelo.<br />„Myslím, že nejaký zeleninový šalát bude stačiť,“ šepla po chvíli už pokojnejšia.<br />„Zoženiem ti niečo,“ šepol som a pobozkal ju na čelo<i>.</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-34110009060789404562015-03-04T10:55:00.000+01:002015-04-01T10:56:39.224+02:00Som tvoj anjel strážny 64<div style="text-align: center;">
<i></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s1600/stas+(2).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s1600/stas+(2).jpg" height="256" width="640" /></a></i></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<i> Title:Som tvoj anjel strážny</i></div>
<div style="text-align: center;">
<i>by: Beatrix Pinekely</i></div>
<div style="text-align: center;">
<i>Part 64 - Wedding rings</i></div>
<div style="text-align: center;">
<strong><br /></strong></div>
<div style="text-align: center;">
<strong></strong></div>
<a name='more'></a><strong><br /></strong><br />
<br />
<strong>Pohľad Harry</strong><br />Toto už prehnali! Keby som im aspoň
nepovedal, že s tým prekvapením chcem trošku počkať, pochopil by som, že
sa sem dovalili ako veľká voda. Lenže oni to dobre vedeli! Už mi s tým
lezú nehorázne na nervy. Kedy sa už konečne začnú správať ako dospelí?
Znova všetko skazili!<br />„Harry?“ zvolala Tay.<br />„V spálni,“ odpovedal som jej. Vošla do spálne a premerala si ma skúmavým pohľadom.<br />„Čo je?“ spýtal som sa.<br />„To by som sa skôr mala pýtať ja,“ odpovedala mi. Povzdychol som si.<br />„Ja...“ nevedel som, čo povedať.<br />„Počkať, nepodviedol si ma, že nie?“ pozrela sa na mňa.<br />„Nie! Ako ťa to napadlo, preboha!“ zvolal som.<br />„Tak čo sa potom deje?“ spýtala sa.<br />„Ja..
len som to chcel spraviť úplne ináč. Vziať ťa na romantickú večeru a to
všetko...“ povzdychol som si a z vrecka vybral malú škatuľku, „keď som
ich uvidel, spomenul som si na teba.“<br />„Čo to je?“ spýtala sa a zvedavo si odo mňa škatuľku vzala. Keď ju otvorila, padla jej sánka.<br />„To sú...“ šepla, no nedokázala dokončiť vetu.<br />„Svadobné obrúčky. Dúfam, že sa ti páčia. Ak nie, pokojne ich pôjdem vymeniť a vyberieme nejaké spolu a...“<br />Taylor ma umlčala tým, že sa mi hodila okolo krku.<br />„Sú prekrásne,“ šepla.<br />„Čo
keby sme začali plánovať svadbu? Vieš, ja už nechcem dlhšie čakať.
Chcem aby sme boli svoji aj pred Bohom,“ šepol som a tuho ju objímal.<br />„Áno,“ šepla a nežne ma pobozkala na pery.<br />„Milujem ťa,“ šepol som.<br /><br />
<strong>Pohľad Taylor – 4 mesiace neskôr...</strong>„Si si istá, že to zvládneš? Nemusíš tam so mnou ísť. Ja pôjdem sama, alebo tú skúšku presuniem,“ povedala som Dan.<br />„Nie,
ideme. Ja som v pohode. To že som tehotná ešte neznamená, že s tebou
nezvládnem ísť na skúšku šiat,“ povedala Dan rozhodne. Povzdychla som
si.<br />„Dobre, ale hocičo by sa dialo, okamžite mi to povedz!“ povedala
som. Dan by mala rodiť o dva týždne. Moja a Harryho svadba je o mesiac
a pol.<br />„Samozrejme,“ pretočila Dan očami.<br />Keď sme sa dostali do svadobného štúdia, Dan sa zvalila na pohodlnú pohovku.<br />„Vidíš? Ja som v úplnej pohode,“ zasmiala sa.<br />„Slečna
Moregan, nech sa páči,“ prihovorila sa mi predavačka a poslala ma do
kabínky. Šaty vyzerali ešte úžasnejšie, ako som si ich predstavovala.
Nechávala som si ich šiť na mieru, no toto bolo lepšie, než akékoľvek
moje predstavy o nich.<br />„No? Čo myslíš?“ spýtala som sa Dan.<br />„Wow! Tie sú úžasné,“ usmiala sa Dan.<br />„Ja viem! Páni! Ešte stále tomu všetkému neverím,“ poznamenala som.<br />„Tak tomu rýchlo uver a myslím, že by si si ich mala rýchlo vyzliecť,“ poznamenala Dan.<br />„Prečo?“ Nechápavo som na ňu pozrela, no hneď som pochopila.<br />„Praskla mi voda,“ dostala zo sebazatiaľ, čo sa snažila predýchať kontrakciu.<br />„Dostaňte
ma z tých šiat! Hneď!“ zvolala som. Predavačka mi pomohla rýchlo sa
vyzliecť. Vytočila som Harryho číslo a zapla hlasný odposluch, kým som
sa obliekala.<br />„Ahoj zlatko. Ako ide skúška?“ spýtal sa.<br />„Harry! Rodíme!“ zvrieskla som do telefónu.<br />„Čo? Ty? Ale ako? Kedy?“ začal habkať.<br />„Nie ja, ty debil! Dan rodí! Zožeň Liama!“ zvrieskla som.<br />„Och, jasne... Hneď sme tam!“ povedal a hneď zložil.<br />„Tay!“ zvrieskla Dan.<br />„Už idem,“ vyrútila som sa z kabínky.<br />„Ja nechcem rodiť tu!“ zvrieskla zúfalo.<br />„Ani nebudeš! Budeme v nemocnici včas, neboj sa!“<br /><br /><br /><em>Poznámka
autorky: Ako viete, blížime sa isto ku koncu... Tento príbeh ako už asi
viete bude mať 69 častí + Epilóg... :) Ešte bude jedna menšia zápletka,
možno aj dve ale viac už vám neprezradím ;) Poviem vám len toľko...
bola som veľmi krutá pri písaní istého dielu... 3:)<br />Sending kisses and hugs... Beatrix Pinekely :)</em><br />
<br />
<em>Wedding rings:</em><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEip_tEh1SSTYydzvSashV9w8FLujVV35gPy52yozskd7QcDCQX2JqPQm1SeU3jlgVU7mnijQRy1JLlqPiMTT0StjAX7eE5ymzjK3dt57JN1JzRmJZqkc1UClgS-NkQ2hjz15MHgs-_4oGkX/s1600/il_570xN.706361032_7t6z.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEip_tEh1SSTYydzvSashV9w8FLujVV35gPy52yozskd7QcDCQX2JqPQm1SeU3jlgVU7mnijQRy1JLlqPiMTT0StjAX7eE5ymzjK3dt57JN1JzRmJZqkc1UClgS-NkQ2hjz15MHgs-_4oGkX/s1600/il_570xN.706361032_7t6z.jpg" height="320" width="320" /></a></div>
<em> </em>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-23119625030970278442015-02-17T08:49:00.000+01:002015-02-17T08:49:07.701+01:00You killed my inspiration 2 [Story of two diaries] Part 1<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-MusWKlg8LH0PdyVoko9oMkaBgYyfvxLqVW8MnoZmPhsQCLYD2E9GbuH6-BqNk2adHYMc6wbJRz6GMCLbg-i-kMrhT3GyR0yjzHI8SylsJ80wezFt62Ju1GFbdPmw-kotyzMqQ-PcyjU/s1600/YKMI2right.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-MusWKlg8LH0PdyVoko9oMkaBgYyfvxLqVW8MnoZmPhsQCLYD2E9GbuH6-BqNk2adHYMc6wbJRz6GMCLbg-i-kMrhT3GyR0yjzHI8SylsJ80wezFt62Ju1GFbdPmw-kotyzMqQ-PcyjU/s1600/YKMI2right.jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial,sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; text-align: center; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">
<span style="font-size: 13px; font-style: italic;"> </span></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial,sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; text-align: center; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">
<span style="font-size: 13px; font-style: italic;">Title: You killed my inspiration 2 [Story of two diaries]</span><br style="font-size: 13px; font-style: italic;" /><span style="font-size: 13px; font-style: italic;">By: ♫BeaLex♀ </span><br style="font-size: 13px; font-style: italic;" /><span style="font-size: 13px; font-style: italic;">Part 1 - I HATE YOU!</span><i></i></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial,sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; text-align: center; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">
<i><br /></i></div>
<div style="color: #222222; font-family: arial,sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; text-align: center; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; word-spacing: 0px;">
<i><a name='more'></a><br /></i></div>
<i style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;"><div>
<i><br /></i></div>
„So don't try to say you're sorry, or try to make it right.<br />Don't waste your breath because it's too late, it's too late.<br />Your love is just a lie!“<span class="Apple-converted-space"> </span></i><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;"> </span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><b style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">Pohľad Harry:</b><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">Lottie vletela do mojej pracovne ako víchor. V očiach sa jej leskli slzy, no aj hnev.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Lottie, zlatko, čo sa stalo?“ spýtal som sa. Mala byť predsa u Louiho. Udialo sa nebodaj niečo medzi ňou a Camom? Ja som vedel, že on nie je pre ňu.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Nenávidím ťa!“ sykla a hodila mi niečo na stôl. Najprv som len nechápavo hľadel na zošit, ktorý sa mi zdal tak strašne povedomý, no nemohol to byť on. Ako by sa k nemu Lottie predsa dostala? Lottiena nenávisť v očiach však bola dostatočným dôkazom, že sa k nemu nejako dostala. Teraz už vie o všetkom, od čoho sme sa ju snažili chrániť.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Máš pravdu... Aj ja som sa za to dlhé roky nenávidel,“ povedal som. Lottie na mňa pozrela prekvapene. Jej prekvapenie však rýchlo zmizlo pod maskou zlosti a nezáujmu.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Už viac nie si môj otec!“ skríkla na mňa.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Ak sa chceš na mňa hnevať, máš na to právo. Mysli si o mne čo chceš, no myslím, že by si nemala súdiť čo sa stalo, kým sa na to dívaš len z jedného pohľadu,“ povedal som jej. Nadýchol som sa a podišiel k trezoru. Odomkol ho a vybral z neho starý čierny kožený zošit, ktorý som doteraz strážil ako oko v hlave.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Neverím ti... Aj tak si všetky ospravedlnenia teraz vymyslíš,“ dostala zo seba.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Ani ťa nejdem o ničom presviedčať. Možno ťa ale presvedčí moje mladšie ja. Vidím, že ti čítanie cudzích denníkov celkom ide, takže by si nemala mať problém ani s čítaním tohto,“ povedal som jej a podal jej svoj starý denník. Na chvíľu sa zatvárila previnilo, takže som vedel, že ju moja mierna výčitka donútila uvedomiť si, že ani ona nekonala celkom správne. Vzala odo mňa môj denník a znova sa na mňa pozrela.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Bola by som šťastnejšia, keby som vedela túto pravdu, ako tie vaše ružovučké rozprávky,“ sykla po mne, potom sa otočila na opätku a zmizla. Pokrútil som hlavou. Toto sa nevyvíja dobre.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">Zosunul som sa spať do kresla a rukami si zakryl tvár. Toto bude ešte poriadny boj.<span class="Apple-converted-space"> </span></span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">Vedel som, že tento deň raz príde a nikdy som nechcel, aby sme deťom takto klamali, no Sophia si vtedy stála za svojim. Tak sa bála, aby sa naša minulosť nevyplavila na povrch, až začala byť paranoidná okolo toho všetkého.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">Začalo to len malou nevinnou lžou, že sme spolu boli tajne už vyše roka, keď otehotnela. Lenže jedna lož nadväzovala na druhú a tak sme sa dopracovali k veľkým klamstvám, ktoré teraz zlomili našu dcéru.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Harry? Bola tu Lottie? Alebo sa mi to len zdalo?“ ozval sa hlas mojej milovanej.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Bola tu,“ prikývol som. Podišla ku mne a sadla mi na kolená. Objal som ju a nežne ju pobozkal na krk.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„A čo chcela?“ spýtala sa zvedavo.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Prišla mi oznámiť, že ma nenávidí,“ povedal som jej a ukázal na denník, ktorý tu Lottie nechala.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Ako sa k nemu dostala?“ šepla nechápavo Lottie.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Netuším. Faktom ale je, že už vie pravdu. Žiadne ďalšie ružovučké rozprávky,“ odcitoval som.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Ružovučké rozprávky?“ spýtala sa Sophia s nadvihnutým obočím.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Tak to nazvala Lottie,“ pokrčil som plecami.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„A kde je teraz?“ spýtala sa.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Zrejme späť u Louisa. Dúfam,“ poznamenal som.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Prečo si ju nezastavil? Mohli sme sa s ňou o tom porozprávať. Vysvetliť jej to,“ spýtala sa Soph.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Aj tak by nás nepočúvala. Neverila by nám,“ povedal som Sophii.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Ako to môžeš vedieť?“ spýtala sa mierne rozhorčene.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Lebo má rovnakú povahu ako niekto koho veľmi dobre poznám,“ odpovedal som jej.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Kto?“</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Ja,“ odpovedal som jej, „nebude nám veriť, no našim mladším ja áno. Ak naozaj mala tento denník, to znamená, že ma aj ďalšie tvoje... A teraz... Teraz ma aj ten môj.“</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Ten tvoj?“ spýtala sa Sophia nechápavo. Vedel som, že som ju prekvapil. O tom, že si píšem denník nik netušil. Na rozdiel od Sophie som vždy vedel, ako a kam si schovať dôležité veci.</span><br style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;" /><span style="-webkit-text-stroke-width: 0px; background-color: white; color: #222222; display: inline !important; float: none; font-family: arial, sans-serif; font-size: x-small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">„Nemysli si, že si jediná, koho najlepším priateľom bol obyčajný zošit,“ zasmial som sa, „ale na rozdiel od teba som si ho vždy vedel dôkladne schovať.“</span><div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">
<br /></div>
<div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">
<i>Poznámka autoriek: Sia, readers... :D Sme späť s prvou časťou druhej série... :) Dúfam, že sa bude páčiť :) pesničku, s ktorej citát bol na začiatku máte<span class="Apple-converted-space"> </span><a href="https://www.youtube.com/watch?v=XAbcgmwq3EU" style="color: #1155cc;">tu</a>. určite si nezabudnite pozrieť trailer, ktorý nájdete v rubrike naľavo... :)</i></div>
<div style="-webkit-text-stroke-width: 0px; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; font-size: small; font-style: normal; font-variant: normal; font-weight: normal; letter-spacing: normal; line-height: normal; orphans: auto; text-align: start; text-indent: 0px; text-transform: none; white-space: normal; widows: auto; word-spacing: 0px;">
<i>Love YA! Your crazy girls ♫BeaLex♀</i></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12895648737599009694noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-7970731519695861022015-02-12T09:56:00.004+01:002015-02-12T09:56:52.208+01:00Together again... After ages... Part 1<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBMCqhNuJnmt75jOjaLxAFiEIIHmrLcHuxNlhBSRxG6c_1ULhwhLO_0ANv_G3aLbDoIAYVI-eJC-pPqv1pqIP5DZ0tB9GPaE05WLh6HHhjXPaOjnSo_ZRUsESKfk1qbjkU9L44cKx2NrMX/s1600/together+again...+after+ages...new.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjBMCqhNuJnmt75jOjaLxAFiEIIHmrLcHuxNlhBSRxG6c_1ULhwhLO_0ANv_G3aLbDoIAYVI-eJC-pPqv1pqIP5DZ0tB9GPaE05WLh6HHhjXPaOjnSo_ZRUsESKfk1qbjkU9L44cKx2NrMX/s1600/together+again...+after+ages...new.jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Title: Together again... After ages...</div>
<div style="text-align: center;">
BY: Beatrix Pinekely</div>
<div style="text-align: center;">
Part 1 - Troublemaker</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a><br /></div>
<br /><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<iframe width="320" height="266" class="YOUTUBE-iframe-video" data-thumbnail-src="https://ytimg.googleusercontent.com/vi/4aQDOUbErNg/0.jpg" src="http://www.youtube.com/embed/4aQDOUbErNg?feature=player_embedded" frameborder="0" allowfullscreen></iframe><-----pustite si </div>
<br /> <br /><br />"Suzan, toto na stôl tri!" povedala mi šéfka.<br />"Idem," povedala som a rýchlo to tam niesla. Pri vedľajšom stole sa práve pošťuchovali 3 chalani s troma babami. Musela som dávať veľký pozor, aby som tie drinky nerozliala. Už to vyzeralo, že prejdem bez ujmy, ale to by som nebola ja. Jeden z nich sa prudko postavil a odsunul stoličku. Pritom do mňa narazil a ja som zletela aj zo všetkým na ten stôl, kam som to mala dať a obliala jedného z chalanov tam sediacich. Rýchlo som sa postavila.<br />"Prepáčte, ja, nechcela som," hneď som sa ospravedlnila.<br />"To je v pohode. To ten debil by sa mal ospravedlniť," sykol ten chalan čo som ho oliala na toho čo ma sotil. Ten sa na mňa len díval a spolu so svojou partiou sa rehotal, akoby mu celý čas o to išlo.<br />"Suzan! Máš padáka!" skríkla na mňa šéfka.<br />"To nemôžete! To nebola jej vina!" obraňoval ma ten chalan.<br />"Už som povedala! Padaj!" skríkla na mňa. Ukázala som jej pekné znamenie a vypadla som z kaviarne. Každopádne, otázkou teraz je, ako získať peniaze. Stále splácam byt a tiež musím z niečoho žiť. Musím si rýchlo nájsť prácu. Sadla som si na lavičku a premýšľala.<br />"Keby ta mrcha vedela, kto je môj otec, veru by sa takto nesprávala," pomyslela som si. Hneď som ale tú myšlienku zahnala. Otecko ma vyhodil z domu kvôli mojim námietkam na to, že zas chce spájať nejakých úbožiakov do skupiny a urobiť z nich hviezdy. Ale tu už sú pomaly tri roky. Teraz na neho nebudem myslieť. Radšej by som šla robiť šľapku, ako ísť za ocinkom a žiadať od neho pomoc! Ale asi som sa ešte nepredstavila. Volám sa Susan Pevensie Cowell. Áno, Cowell. Môj ocinko je TEN slávny Simon Cowell, bohužiaľ.<br />Niekedy by som na to najradšej zabudla. Neznášam ten fakt! Ako by ste sa cítili, keby že sa váš vlastný otec radšej bude venovať nejakým iným ľuďom ako vám, vlastnému dieťaťu? Nie dobre, to vám môžem zaručiť! A tak sa zachoval môj otec. Viac mu záležalo na tých deckách v X-factore, ako na vlastnej dcére...<br />Niekto si ku mne prisadol, čím ma vytrhol z premýšľania.<br />"Viem, čo sa stalo v tej kaviarni. Mám pre teba prácu," povedal. Zdvihla som pohľad.<br />"Kto ste?" spýtala som sa.<br />"Volám sa Paul. Viac vedieť nepotrebuješ," povedal mi.<br />"Čo potrebujete?" spýtala som sa.<br />"Ten chalan, na ktorého si omylom vyliala tie drinky. Vieš, kto to bol?" spýtal sa ten muž.<br />"Nie... Mala by som?" spýtala som sa.<br />"Mala by si. Bol to Harry Styles, zo skupiny One Direction," povedal mi. Sykla som od zlosti. Že som ho hneď nespoznala. Zmrda, čo mi ukradol otca.<br />"To bol jeden z tých gayov?" spýtala som sa. Ten Paul sa na mňa šokovane pozrel.<br />"Ehmmm... no každopádne, potrebujem, aby si ho uniesla," povedal ten Paul. Vypúlila som na neho oči. To nemôže myslieť vážne!<br />"Ste normálny? Ja? Nikdy som nič také nerobila! A nechcem skončiť v base!" povedala som, "na druhej strane, Harry je jeden z otcových miláčikov. Na 1D mu záleží viac, ako na vlastnej dcére. Takto by som sa oteckovi ľahko pomstila..." pomyslela som si, ale nahlas to nevyslovila.<br />"Počúvaj ma. Nemusíš sa ničoho báť. Vieš kto som? Som Paul Higins. Manažér tých gayov, ako si ich nazvala. Pozri Harry začína byť nezvládnuteľný. Bezhlavo sa hádže do davu medzi fanúšikov a neuvedomuje si, aké nebezpečenstvo mu hrozí. Toto bude len malé ponaučenie pre neho. Ja ostatných chalanov zmanipulujem tak, že políciu nikto volať nebude. Všetko prebehne v tichosti a ty dostaneš všetky peniaze, čo sa budú žiadať ako výkupné," hovoril.<br />"Ale... môže sa to zvrtnúť! Čo ak...?" začala som.<br />"Tak donútim Harryho povedať, že si ho neuniesla, že bol s tebou dobrovoľne. Každý vie, aký je Hazza sukničkár, takže..." hovoril Paul.<br />"Chcete povedať, že ten Hazza nie je gay?" spýtala som sa.<br />"Tak pokiaľ ja viem, nie. A ak áno, tak by bol prvý gay, ktorý má každú noc v posteli inú babu," zasmial sa Paul, "pozri, stačí, aby si ho večer v klube zbalila a odviedla k sebe. Dám ti prášky na spanie, ktoré mu primiešaš do pitia. Potom vás oboch preveziem na bezpečné miesto. Vlastne, budete v mojom starom byte. Tak berieš?" spýtal sa ma.<br />"Ale ako mám vedieť, v ktorom klube bude? A ako mám vedieť, že to nie je nejaká pasca?" pýtala som sa. Predsa len dôveruj, ale preveruj!<br />"Pozri, budeš mi musieť dôverovať. Potrebuješ peniaze, ja niekoho, kto Stylesovi dodá trošku rozumu. Obaja spolu môžeme dosiahnuť čo chceme, ale samy nedosiahneme nič," povedal. V niečom mal pravdu. Bol to skvelý plán. A ak mi naozaj môže zabezpečiť, že sa mi nič nestane, bude to úžasná pomsta môjmu oteckovi.<br />"Beriem," povedala som po krátkom váhaní.<br />"Dobre. Poď so mnou. Musíme ťa na večer pripraviť," povedal.<br /><br /><br /><i><br />Poznámka autorky: Hoya!!! Prvá časť je tu... Dúfam, že sa bude páčiť... :D Teraz bude pár časti z prítomnosti, 4 časť bude opäť z minulosti :D </i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-20369598801502189072015-02-11T17:00:00.000+01:002015-02-11T17:00:10.490+01:00You make m strong 14<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" height="320" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11pt; line-height: 115%;"> </span>Title: You make m strong [YLUWM2]e<br />By: ♀Alex♀<br />Part: 14 | ZAYN?! AYESHA?! [Oh no...]</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11pt; line-height: 115%;"></span></div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11pt; line-height: 115%;"></span><br /><span style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11pt; line-height: 115%;"></span><br />Ležať
v jeho náručí bolo ako sen. Stále som sa bála, že sa o chvíľku zobudím a
on tu nebude. Že toto nebude skutočnosť. Zaynova ruka kresliaca obrazce
po mojom jemne vypuklom brušku ma ale utvrdzovalo v tom, že je to
realita.<br />„Páči sa mi to meno,“ pošepol Zayn.<br />„Aké?“ spýtala som sa ho.<br />„Ayesha,“ usmial sa Zayn, „znie zaujímavo.“<br />„Tiež sa mi páči,“ prikývla som.<br />„Možno by sme... Ak to bude dievčatko... Mohlo by sa volať Ayesha,“ usmial sa Zayn.<br />„Ty by si chcel dievčatko?“ spýtala som sa ho.<br />„Mne je to jedno. Budem toho drobca ľúbiť, či to bude dievčatko, či chlapček,“ usmial sa.<br />„Lacey chce bračeka,“ zasmiala som sa.<br />„Tak uvidíme, či sa jej to splní,“ povedal Zayn.<br />„Tiež
mám taký pocit. Keď som bola tehotná s Lacey, skoro vôbec nekopala,
nevoľnosti som mala len zriedka a mala som vkuse chuť na sladké. Teraz
mi je zle v jednom kuse, drobec kope ako šialený a jem také kombinácie,
že sa mi nad tým až rozum pozastavuje,“ pousmiala som sa.<br />„Čo dodať, je celý po mne,“ zasmial sa Zayn. Vzápätí som znova cítila menší pohyb.<br />„Vidíš, čo som povedala,“ zasmiala som sa. Zayn sa sklonil a pobozkal miesto, kde pred chvíľkou držal ruku a cítil kopnutie.<br />„Ľúbim ťa, dieťatko moje,“ šepol. Jeho pery sa hneď na to znova presunuli k tým mojim.<br />„Už ťa od seba nikdy preč nepustím,“ šepol oproti mojim perám.<br />„No
ja neviem, lebo Ayesha...“ začala som a natiahla som si na hlavu späť
parochňu,“ Ayesha si nemyslí, že k tebe niečo cíti a práve v tejto
chvíli odchádza.“<br />„Tak to teda nie, slečna. Vy sa z tejto postele tak skoro nehnete,“ zasmial sa Zayn.<br />„Ste si istý, pane?“ spýtala som sa ho súškrnom.<br />„Nikam
ťa nepustím,“ zasyčal hravo. Jeho telo bolo nebezpečne blízko toho
môjho. Jeho ruky klzajúce po mojom tele ma donútili vypustiť z úst jemný
vzdych. Natisol sa ešte viac na moje telo a začal ma náruživo bozkávať.<br />„Zayn?! Ayesha?!“<br />Obaja sme sa strhli. Inštinktívne som sa skryla viac pod periny.<br />„Vidím,
ako veľmi miluješ Alex. To je veľká láska, keď ju podvedieš s prvou,
ktorá ti dobrovoľne dá!“ zvrieskla na neho Danielle.<br />„Dan, počkaj, počúvaj. My... Vysvetlíme ti to, prosím,“ zakňučal.<br />„Mne
je dosť jasné, čo sa tu stalo. Nič mi vysvetľovať nemusíte! Ak sa Alex
niekedy vrát, budeš mať 24hodín na to, aby si sa jej priznal s tým, čo
sa tu teraz stalo. Ak nie, poviem jej to sama. A ver mi, že s radosťou,“
povedala mu.<br />„Lenže to práve nechápeš! Ja som nikoho nepodviedol!“ povedal Zayn.<br />„Vážne? Tak ja som asi blbá, alebo mám halucinácie, alebo čo!“ zvrieskla Dan.<br />„Prosím,
nechaj si to vysvetliť. Ak nie kvôli mne, tak kvôli Alex,“ povedal.
Nevedela som čo mám robiť. Mám rada Dan, no ona to nemala vedieť. Kvôli
jej vlastnému bezpečiu.<br />„Kvôli Alex,“ privolila. Zayn sa pozrel na mňa a ja som prikývla, aj keď som presne nevedela, ako jej to povedať. „Čakám!“<br />„Ja neviem, ako ti to povedať,“ povedala som dívajúc sa na Dan, „asi ti to bude lepšie ukázať.“<br />„Lenže ja chcem vysvetlenie od Zayna,“ povedala Dan.<br /><br /><b><br />Pohľad Dan</b><br />„Kvôli Alex,“ povedala som. Zabuchla som dvere izby a oboch si premerala prísnym pohľadom, „čakám!“<br />„Ja neviem, ako ti to povedať,“ začala Ayesha, „asi ti to bude lepšie ukázať.“<br />„Lenže ja chcem vysvetlenie od Zayna,“ povedala Dan.<br />„Chceš vysvetlenie od Zayna, alebo od svojej najlepšej kamarátky?“ spýtala sa Ayesha.<br />„Ty nie si moja najlepšia kamarátka, Ayesha!“ zhúkla som na ňu.<br />„Prepáč
mi, ale nik okrem Zayna nemal vedieť pravdu. Pozri sa na mňa. Naozaj ma
nespoznávaš?“ šepla. Chvíľku som na ňu nechápavo hľadela. Z hlavy si
stiahla parochňu a v tej chvíli mi všetky kúsky zapadli do seba.<br />„Alex?“<br /><br /><br /><br /><i>Poznámka
autorky: Som späť! Tí čo ma sledujú na wattpade už zrejme vedia, prečo
som tak dlho nič neuverejnila, no vy ostatní si asi tiež zaslúžite
vysvetlenie... Všetci sme raz za čas chorľaví a teraz bola chorľavá
Dianka, od ktorej som to chytila ja a odo mňa to znova chytila ona...
Určite chápete, že Diankino zdravie je pre mňa dôležitejšie ako písanie,
takže sa ospravedlňujem, že som tak dlho nič nenapísala ale nedalo sa
ináč.</i>..<br /><i>Ďakujem za vaše milé komentáre a aj za to, že ostávate verné (verní) tomuto príbehu...<br />S láskou, ♀Alex♀</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-4935439693288401962015-02-10T11:13:00.000+01:002015-02-10T11:13:01.491+01:00Som tvoj anjel strážny 63<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s1600/stas+(2).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmGG3VX5M3L9BlpQQhUTLw612T_qK333p7E7Hm_ai7BZjq2xtQNBwTTLYGapry497FSIcXlK2vdTIGbJGXf7Ohlmznl0G06OScwapEuETmttOwxmXX14g0MNNyS5F868O3HqNqgEMUHUl1/s1600/stas+(2).jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Title: Som tvoj anjel strážny</div>
<div style="text-align: center;">
By: Beatrix Pinekely</div>
<div style="text-align: center;">
Part 63 - "HARROLD EDWARD STYLES!"</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a><br /></div>
<br />
<br />
<span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Toto je tvoj domov, synček,“ usmiala som sa, keď sme s Harrym a s malým Edwardom na rukách prekročili prah nášho domu.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Náš domov,“ pošepol Harry. Prikývla som.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Chceli sme sa sem nasťahovať až po svadbe. Pozri, ako rýchlo meníme plány,“ zasmiala som sa.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Edward potrebuje svoj pokoj. Myslím, že v 1D vile by ho veľa nemal,“ zasmial sa Harry.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„A mysliš že tu bude mať? Tým, že sme prebúrali plot sme im dali voľný vstup do domu,“ zasmiala som sa.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Oni dobre vedia, že potrebujeme vlastný priestor,“ povedal Harry presvedčivo.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Vedieť vedia, ale či to budú aj rešpektovať,“ poznamenala som.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Stavíš sa?“ spýtal sa Harry.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Ak vyhrám, týždeň stávaš v noci k malému ty,“ vyzvala som ho.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Ak vyhrám ja, týždeň spravíš všetko, čo poviem,“ zaškeril sa Harry.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Fajn. Dávam im nanajvýš pol hodinu, než sem všetci štyria naletia,“ poznamenala som.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Dnes neprídu, zakázal som im to,“ povedal Harry.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Tak to máš potom výhru v kapse,“ pošepla som ironicky.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„No to hej...“ prikývol mi, „počkaj, to bola irónia?“ zakričal za mnou.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Vylož si to, ako chceš,“ zakričala som mu a šla uložiť Edwarda do postieľky. Keď som sa vrátila do obývačky, Harryho výraz bol na nezaplatenie. Zayn a Louis boli roztianuty na gauči a podľa zvukov čo šli z kuchyne som mohla definovať, že Niall našiel našu chladničku.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Harry? Nechceš mi niečo povedať?“ spýtala som sa s úškrnom.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„V noci budem vstávať k malému ja. Potrebuješ si odýchnuť po pôrode,“ zašomral.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„To je od teba milé, Harry,“ zaškerila som sa na neho. Harry ma prepichol naštvaným pohľadom.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Kde je vlastne Liam?“ spýtal sa Hazz.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„S Dan u doktora. Dnes mali zistiť pohlavie,“ odkričal Niall z kuchyne.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Vďaka. A odcenila by som, keby si mi nevyžieral chladničku,“ odkričala som mu.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Prepáč,“ zakričal a v momente bol v obývačke.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Dom je prázdny a vy ste tu lebo...?“ pozrel na nich Harry.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Bolo nám tam smutno,“ povedal Niall.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Chýbal si mi, miláčik,“ vykríkol Louis a zavesil sa na Hazzu.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Chcú vedieť, kedy jej to konečne povieš,“ poznamenal Zayn.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Čo mi máš povedať?“ spýtala som sa a pozrela sa na Harryho.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Ďakujem! Ďakujem veľmi pekne,“ zasyčal na nich Harry.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Harry, čo sa deje? Čo si vyviedol?“ spýtala som sa ho.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Nič sa nedeje miláčik, vážne,“ povedal nervózne Harry.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„HAROLD EDWARD STYLES! Okamžite to vyklop!“ sykla som.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Zničíte mi každé prekvapenie,“ zadudral na nich a zmizol z obývačky.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Tak... Ktorý z vás mi vyklopí, čo sa tu deje?“ prepychla som pohľadom zvyšných troch.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„To nemôžme,“ povedal Louis.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Ale môžete,“ povedala som.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Nemôžeme. Do toho sa my nemiešame,“ povedal Zayn.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Prepáč, ale už ste sa zamiešali,“ povedala som.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Z nás proste nič nedostaneš ani mučením,“ povedal Niall.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Určite?“ uškrnula som sa.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„My... my už musíme ísť!“ zvolal Louis a všetci traja sa rýchlo vyparili.</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Tak to by sme mali,“ zasmiala som sa. Teraz už len vypáčiť z Harryho čo sa stalo... </span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><span style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">„Harry?“</span><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><br style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;" /><em style="background-color: white; font-family: Arial, Helvetica, Trebuchet, sans-serif; font-size: 12px; line-height: 18px; text-align: justify;">Poznámka autorky: Wooohoooo.... Som späť! Skúšky úspešne zvládnuté, takže sa znova môžem venovať vám... :D<br />Otázka do pléna: Čo si myslíte, čo Harry tajil pred Tay?<br />Beatrix Pinekely :)</em>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-3165324962134596972015-01-10T12:39:00.001+01:002015-01-10T12:39:52.809+01:00Som tvoj anjel strážny Part 62<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEga9yBSBrWTGpZcGwqr9QwQaedketGqqJwItEASJVPfpD1g1r_2rsbrj1Fq6OKR63K1-D9B-ei6HuMzfTlC7H07LyM-YV1GZ_65VNkJJQbm6BWcM8sM7UpEZL4gAz5G_z_aAB_iIA3NPc_c/s1600/stas+(2).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEga9yBSBrWTGpZcGwqr9QwQaedketGqqJwItEASJVPfpD1g1r_2rsbrj1Fq6OKR63K1-D9B-ei6HuMzfTlC7H07LyM-YV1GZ_65VNkJJQbm6BWcM8sM7UpEZL4gAz5G_z_aAB_iIA3NPc_c/s1600/stas+(2).jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Title: Som tvoj anjel strážny</div>
<div style="text-align: center;">
By: Beatrix Pinekely</div>
<div style="text-align: center;">
Part 62 - Welcome here, Edward James Styles</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<br />„Ešte raz zatlačte, mamička,“ zaznelo sálou, potom sa ňou už ozval detský plač. Taylor si unavene oprela hlavu a s úsmevom počúvala plač svojho synčeka.<br />„Milujem ťa,“ pošepol Harry a nežne ju pobozkal na ústa. Bozk mu oplatila, no len na malú chvíľku.<br />„Tu je váš chlapček,“ usmiala sa sestrička a vložila jej bábo do náruče.<br />„Edward Styles,“ usmial sa Harry a pohladil plačúceho chlapčeka po hlávke.<br />„Edward James Styles,“ opravila ho Taylor. Harry sa s úsmevom zadíval na dve najmilovanejšie stvorenia na svete. Teraz už vedel, že nikdy nedokáže inú ženu milovať tak, ako Taylor.<br />„Odpočiňte si. Prevezieme vás na izbu. Nebojte sa, čoskoro vám ho znova prinesiem.“<br /><br /> <br /><b><br />Pohľad Harry</b><br />Bol to neopísateľný pocit, držať svojho synčeka konečne v náručí. Bol taký drobnučký a zlatučký. Môj synček. Pozrel som na Tay. Spala vyčerpaná z dlhého pôrodu. Usmial som sa. Teraz sme už naozaj rodina. Zohol som sa k nej a pobozkal ju na čelo. Jediná vec, ktorá ešte chýba, je aby Tay bola oficiálne Styles. A to bude už čoskoro. Čakali sme kvôli tehotenstvu, no ja už nechcem čakať. Každý jeden človek na svete musí vedieť, že Tay je len a len moja!<br />Edward zrazu začal plakať.<br />„Pšššt, zlatko. Zobudíš mamku,“ pošepol som a snažil sa ho utíšiť. Potom som si ale spomenul, čo raz Tay hovorila o našich piesňach. Začal som si pohmkávať Little things. Edward prestal plakať.<br /><br /><i> „Your hand fits in mine like it's made just for me<br />But bear this mind it was meant to be <br />And I'm joining up the dots with the freckles on your cheeks<br />And it all makes sense to me<br /><br />I know you've never loved the crinkles by your eyes when you smile, <br />You've never loved your stomach or your thighs <br />The dimples in your back at the bottom of your spine<br />But i'll love them endlessly...“</i><br /><b><br /> Pohľad Tay</b><br />Zobudil ma Harryho hlas. Najprv som nevedela rozoznať, čo hovorí. Až po chíľke som si uvedomila, že je to spev. Otvorila som oči a zbadala Harryho sediaceho v kresle spievajúc Little things Edwardovi, ktorý ešte nespal, no očká sa mu zatvárali.<br />S úsmevom som ich chvíľku pozorovala. Bolo to tak rozkošné. Nevedela som, ktorý z nich je viac ňuňu. Bol to tak úžasný pocit, vidieť ich takto. Koniec koncov, Harry sa mohol zachovať úplne inak. Keby sme sa vtedy neuzmierili, možno by som teraz prežívala radosť zo svojho dieťatka niekde sama. A to by nebola úplná radosť, pretože on by tu nebol.<br />„Som šťastná, že ťa mám,“ šepla som. Harry zdvihol hlavu ku mne. <br />„Ako dlho si hore?“ spýtal sa šeptom.<br />„Len chvíľku,“ usmiala som sa.<br />„Nechcel som ťa zobudiť, ale nevedel som, ako ho utíšiť,“ povedal Harry a ospravedlňujúco sa na mňa díval.<br />„Aspoň viem, že uspávanie budeš mať na starosti ty,“ zasmiala som sa.<br />„Fajn, čiže prebaľuješ ty,“ zasmial sa Hazz a vyplazil na mňa jazyk.<br />„O tom sa ešte porozprávame,“ zamračila som sa na neho.<br />„To si nemyslím. To už je rozhodnuté,“ škeril sa na mňa.<br />„Neviem, či si si uvedomil fakt, že som už porodila a že ťa znova hocikedy môžem jedným ťahom zložiť k zemi,“ zamračila som sa na neho.<br />„Neboj sa, veď ja ti budem pomáhať miláčik. Násilie nie je potrebné,“ povedal a podišiel k posteli. Zohol sa ku mne a jemne ma pobozkal na pery.<br />„Ešte že tak,“ uškrnula som sa.<br /><br /><i><br />Poznámka autorky: Hojkíííí :D je tu nová časť... Chcela by som vás poprosiť o strpenie... časti nebudú pridávané až tak často, pretože sa musím učiť na skúšky... Od februára ale znova budem pridávať pravidelnejšie :) <br />Beatrix Pinekely :)</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-52888433206785238112015-01-09T12:00:00.000+01:002015-01-10T12:40:40.087+01:00You killed my inspiration [Story of two diaries] Prológ<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjl9v736JlFQ8clWxFkyUxxp063YudfiCOK_6kSgVDtbiGh-MDYJVWbH6ebfonezccMwELg-GTtY7sbt6cLQdZRjLCiFgf1B98EB0kOvXDCfHLrln-ttYT3dUrqVK_vorFlVGI9Yjlfv54/s1600/YKMI2right.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjl9v736JlFQ8clWxFkyUxxp063YudfiCOK_6kSgVDtbiGh-MDYJVWbH6ebfonezccMwELg-GTtY7sbt6cLQdZRjLCiFgf1B98EB0kOvXDCfHLrln-ttYT3dUrqVK_vorFlVGI9Yjlfv54/s1600/YKMI2right.jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
Title: You killed my inspiration [Story of two diaries]<br />
By: ♫BeaLex♀ <br />
Prológ</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span></i><br />
<a name='more'></a><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"> </span></i></div>
<br />
<br />
<br />
<div class="MsoNormal">
Charlotte sedela na posteli. V rukách zvierala matkin
denník a plakala. Nemohla uveriť tomu, čo čítala. Nemohla uveriť tomu, čo
sa stalo. Všetky tie klamstvá, čo sa za tie roky napočúvala sa jej teraz
vracali a v porovnaní s realitou jej pripadali<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>ako prekrásna rozprávka. Teraz už chápala,
ako to, že mama je tak dobrá spisovateľka. Veď každý deň dokázala hrať
a klamať. Vytvorila pre nás svoj vlastný dokonalý príbeh, taký, aký
vytvára vo svojich knihách. </div>
<div class="MsoNormal">
Vstala z postele a zbehla dolu do obývačky.</div>
<div class="MsoNormal">
„Je to pravda?“ spýtala sa Louisa. Obaja na ňu prekvapene
pozreli.</div>
<div class="MsoNormal">
„Kde si to našla?“ spýtala sa El.</div>
<div class="MsoNormal">
„Je to pravda?“ zopakovala Lottie otázku. Z očí jej
ešte stále tiekli slzy.</div>
<div class="MsoNormal">
„Lottie, čo sa deje?“ zbehli dolu Cameron a Lucas.</div>
<div class="MsoNormal">
„Celý môj život bol klamstvo, to sa deje!“ zvrieskla Lottie,
„tak je to pravda?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Áno, Lottie. Je to pravda,“ povedal Louis.</div>
<div class="MsoNormal">
„Lottie, zlatko upokoj sa, všetko bude dobré,“ šepol Cam
a pokúsil sa ju objať.</div>
<div class="MsoNormal">
„Dajte mi všetci pokoj!“ zvrieskla a vytrhla sa Camovi
z náruče. Naštvaná vybehla z domu s jediným cieľom. Vykričať
všetko do očí človeku, ktorého od tejto chvíle z duše nenávidela...</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Poznámka autoriek: Hojáááá!!! Sme späť! Ako sme sľúbili, sme tu znova s ďalšou časťou príbehu... Taký trošku kratší prológ druhej série, no snáď čoskoro bude prvá časť :) </i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Využijem túto príležitosť, že Beatrix tu momentálne nie je a chcela by som upriamiť pozornosť na úžasne krásny obrázok, ktorý tejto sérii vytvorila, aj napriek tomu, že má teraz dôležitejšie povinnosti. :) </i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Obe vás ľúbime a posielame pusinky :*</i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>♫BeaLex♀ </i></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12895648737599009694noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-83420905321529736282015-01-07T20:00:00.000+01:002015-01-10T12:40:06.817+01:00You make me strong Part 13<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" height="320" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
Title: You make me strong [YLUWM2]<br />
By: ♀Alex♀<br />
Part: 13. |He knows... [I´m daddy?] </div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
„Seriózne, Zayn. Som v poriadku. Viem chodiť!“
protestovala som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ale omdlela si. A navyše si dosť bledá,“ protestoval
Zayn. Povzdychla som si. Ak sa takto stará o Ayeshu, čo bude robiť, keď
zistí pravdu? Musím mu to povedať. Týmto
mučím seba aj jeho.</div>
<div class="MsoNormal">
Vniesol ma do mojej izby a položil ma na posteľ.</div>
<div class="MsoNormal">
„Idem ti objednať nejaké jedlo,“ povedal.</div>
<div class="MsoNormal">
„Zayn, počkaj. Musíme sa porozprávať!“ šepla som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Najprv sa naješ, potom...“</div>
<div class="MsoNormal">
„Je to dôležité,“ skočila som mu do reči.</div>
<div class="MsoNormal">
„Fajn, počúvam,“ povedal a otočil sa ku mne.</div>
<div class="MsoNormal">
„Klamala som,“ šepla som a pozrela som na Zayna.</div>
<div class="MsoNormal">
„O čom?“ spýtal sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„O veľa veciach, Zayn. Ja, neviem, ako ti to povedať...“
Bola som strašne nervózna. Bála som sa jeho reakcie.</div>
<div class="MsoNormal">
„Pokojne. Si ešte bledšia ako pred tým,“ povedal Zayn. Sadol
si ku mne na posteľ a chytil ma za ruku.</div>
<div class="MsoNormal">
Ako mu to mám povedať? Je tak ťažké nájsť slová. Čo mu poviem? -Hej, Zayn, to som ja Alex!
Tadááá. – no tak to asi nie...</div>
<div class="MsoNormal">
„Ja nie som Ayesha,“ šepla som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ja viem, Alex,“ usmial sa na mňa a mne padla sánka.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ako dlho to vieš?“ spýtala som sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Od Eiffelovky. Maska dobrá, ale tvoje oči ťa prezradili.
A teraz mi povedz, prečo neješ,“ prísne na mňa pozrel.</div>
<div class="MsoNormal">
„To nie je tak, Zayn. Ja jem... Dokonca viac, ako by som
možno mala...“šepla som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Tak potom prečo si omdlela?“ spýtal sa ma nechápavo.</div>
<div class="MsoNormal">
„Viac vecí... Strach z výšok... a tiež...“ zhlboka
som sa nadýchla, kým som z úst vypustila pravdu, „ a tiež, tvoje
dieťa mi dáva zabrať.“</div>
<div class="MsoNormal">
„M-m-moje dieťa?“ šepol Zayn mierne šokovane. </div>
<div class="MsoNormal">
„Áno, tvoje dieťa,“ usmiala som sa. Zaynove ruky vkĺzli pod
moju bundu a zastali na mojom brušku.
</div>
<div class="MsoNormal">
„Ale... ako to?“ spýtal sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Myslela som, že vieš, ako vznikajú deti,“ uškrnula som sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Vieš, ako to myslím,“ zamračil sa, no len na malú chvíľku,
„vždy sme si dávali pozor. Niežeby mi vadilo, že si... To nie. To ani
náhodou... Len nechápem kedy nám to ušlo. Vieš, je to šok. Bola si preč tak
dlho a potom prídeš a už nie si sama... Zrazu mi dáš dieťa. Moje
dieťa. Chápeš? To je kúzelné. Celý čas čo som bol bez teba som rozmýšľal ako sa
ti darí, no toto mi ani raz nenapadlo. Bože, nechal som ťa samú. Musela si to
všetko zvládať sama. Nebol som pri tebe...“ hovoril. Rozprával asi tak 5x
rýchlejšie ako normálne a nedal sa zastaviť. Nemohla som si pomôcť
a začala som sa smiať.</div>
<div class="MsoNormal">
„Milujem ťa,“ šepla
som a tým som ho umlčala.</div>
<div class="MsoNormal">
„Aj ja teba,“ šepol s miernym úsmevom.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nemohol si to vedieť, tak si nič nevyčítaj. Teraz sme spolu
a to je to hlavné,“ šepla som. </div>
<div class="MsoNormal">
„Toto musím povedať ostatným! Ja budem otcom,“ zvolal.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nie, Zayn! Nikto iný nesmie vedieť, že som tu. Pre
ostatných musím ostať Ayesha. Tá drzá a neznáma,“ šepla som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ale prečo?“ spýtal sa Zayn.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ušla som, Zayn. Tým, že som tu som porušila všetky
pravidlá. Nemal by si vedieť, kde som. Nemali by sme byť spolu. Nik okrem Lou,
Toma, Paula a Nialla o tom nesmie vedieť,“ šepla som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Oni to vedia?“ spýtal sa Zayn. </div>
<div class="MsoNormal">
„Lou, Tom, Paul a moja mama to naplánovali.
A Niall, ten sa to dozvedel nechtiac,“ mykla som plecami.</div>
<div class="MsoNormal">
„Čím menej ľudí to vie, tým viac si v bezpečí...“ šepol
Zayn.</div>
<div class="MsoNormal">
„Presne,“ prikývla som.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ale teraz si tu. Len so mnou,“ mierne sa usmial.</div>
<div class="MsoNormal">
„Zayn?“</div>
<div class="MsoNormal">
„Áno, zlatko?“ spýtal
sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Miluj sa so mnou,“ šepla som. Zayn sa bez slova ku mne
naklonil a daroval mi bozk, ktorý bol len začiatkom jednej
z najúžasnejších chvíľ medzi nami. <br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Poznámka autoriek: Čusky :) Tákže, ako ste si mohli všimnúť (snáď) máme nový obrázok! JUHÚ! Opäť za neho ďakujem mojej milovanej druhej polovičke Beatrix</i> :) </div>
<div class="MsoNormal">
<i>A teraz k príbehu... Zayn zjavne nevie, ako sa robia deti... Anyways....
Chcela by som vás poprosiť, aby ste mi k tejto časti zanechali čo
najúprimnejší komentár... Rada by som vedela, ako sa vám príbeh páči
celkovo a či sa vám páči smer, akým sa uberá, alebo by ste chceli, aby som niečo zmenila...</i> <i>Zasekla som sa totiž s príbehom a neviem ako ďalej... Preto vás prosím, aby ste sa k nemu čo najúprimnejšie vyjadrili :) ďakujem :)</i></div>
<i>♀Alex♀</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-50611018551099114352015-01-06T00:00:00.000+01:002015-01-06T00:00:00.970+01:00You killed my inspiration [Story of our parents] Epilóg<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span></i></span></i></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<i><i><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgcPmzGhgIa70cWd1HtuBFOHpyplSZV5Npd7b9mV2OKkzOL7OtNeiIVGT7d_5olS-LC89vNd1NVskGZUyF3zH84yR9qK9YBFz6Lifrf84oXOxFGFdPv8e71sjJjoFuJAzsY_o9q2TKG07c/s1600/YKMI-story+of+our+parents1.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgcPmzGhgIa70cWd1HtuBFOHpyplSZV5Npd7b9mV2OKkzOL7OtNeiIVGT7d_5olS-LC89vNd1NVskGZUyF3zH84yR9qK9YBFz6Lifrf84oXOxFGFdPv8e71sjJjoFuJAzsY_o9q2TKG07c/s1600/YKMI-story+of+our+parents1.png" height="320" width="640" /></a></i></i></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">Title: You killed my inspiration [Story of our parents]</span></i><br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" /><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">By: ♫BeaLex♀ </span></i><br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" /><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">Epilóg</span></i></span></i></div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span></i></span></i></div>
<a name='more'></a><i> </i><br />
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"> </span></i><br /><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span></i><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span><br />V minulej časti:<br />S hrôzou v očiach som prečítala poslednú vetu v denníku...<br />„Moja milovaná Temža. Pri tebe som začala písať a v tebe dopíšem posledný riadok môjho života.“</i><br /><br /><br /><b><br />Pohľad Harry:</b><br />Už
z diaľky som videl, ako sa chalani snažili dostať Sophiu naspäť za
zábradlie. Vedel som, že len čo by som sa k nej priblížil, pravdepodobne
by sa hodila do vody. Zbehol som dolu, po schodoch, čo viedli k malému
prístavu, pri ktorom boli priviazané štyri člny. V jednom bol nejaký pán
a niečo si na svojom člne opravoval.<br />„Ak mi požičiate čln, zaplatím
vám poriadnu sumu,“ povedal som mu. Prekvapene na mňa pozrel, no keď som
mu pred očami zamával kôpkou bankoviek, hneď prikývol. Vyplával som na
vodu a zastal s loďou pod mostom. Nevedel som, čo urobím, no vedel som,
že jej nesmiem dovoliť zomrieť. Ona nesmie zomrieť. Musím mať čas
napraviť svoju chybu. Musím jej dokázať, že ju milujem tak, ako si to
zaslúži. Musím ju zachrániť.<br />Vidieť jej pád bolo, akoby mi niekto
vystrieľal do srdca plný zásobník. Len čo jej telo zmizlo pod hladinou,
skočil som do vody za ňou. Bolo dosť ťažké vidieť v tej špinavej vode,
no našiel som ju. Vtiahol som si ju do náruče a snažil sa vyplávať von.<br />Po kratšom boji s prúdom sa mi podarilo dostať späť na loď. Hneď som začal dávať Sophii prvú pomoc.<br />Zachránim ju. Nie, moja láska mi nesmie odísť...<br />„Milujem ťa,“ šepol som a pobozkal ju jemne na pery.<br /><br /><br /><br />
<div>
<i>Poznámka autorky:</i> <i>Bum
čaka čaka bum čaka bum!!!! :D Sme zlé, my vieme no toto ešte NIE JE
KONIEC príbehu! S koncom prvého denníka Sophie končí aj prvá séria tohto
príbehu... Druhá séria bude uverejnená čoskoro snáď v tej iste rubrike, keďže nejak radikálne neplánujeme meniť názov..</i>. <i>Dúfame, že sa uvidíme aj pri druhej sérii tohto príbehu...</i></div>
<div>
<i>S láskou vaše bláznivky ♫BeaLex♀ :)</i></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12895648737599009694noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-77294289740154443532014-12-24T13:30:00.000+01:002014-12-24T13:30:00.199+01:00Demon In Her Part 7<div style="text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3PnkJr6uAo2IsxPYVea9RTNpxPWsUrAoQ5dydElIm9puDgiGlOZul_D6GCrUu99aeC3CjUwdYpgZCrp8gAbe-nWN-ONm52QOW_s5M5VS10NEEIG0yYybHRpZwUQc33Gv4Cip9vN1cef8/s1600/demon+in+her.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3PnkJr6uAo2IsxPYVea9RTNpxPWsUrAoQ5dydElIm9puDgiGlOZul_D6GCrUu99aeC3CjUwdYpgZCrp8gAbe-nWN-ONm52QOW_s5M5VS10NEEIG0yYybHRpZwUQc33Gv4Cip9vN1cef8/s1600/demon+in+her.jpg" height="320" width="640" /></a></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
Title: Demon in Her<br />By: ♀Alex♀<br />Part 7 | She remembers me...</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<i>#ChristmasGiftN6</i></div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a> </div>
<br /><br /><b>Pohľad Liah</b><br />Vrátila som sa späť k Belle.<br />"Teraz mi povedz, čo všetko si pamätáš z predchádzajúcich dní," povedala som jej.<br />"Tak,
Harry sa mal vrátiť domov, tak som sa na neho tešila. Posledné tri dni
som upratovala celý dom, aby sa všetko lesklo, keď príde domov. Pamätám
si, mal prísť ráno, že som si ľahla do postele spať a zobudila som sa
tu," povedala mi. Než som stihla položiť jej ďalšiu otázku, dnu vbehol
Harry.<br />"Harry," šepla a hodila sa mu okolo krku.<br />"Čo sa deje?" spýtal sa celý vystrašený.<br />"Porozprávajme sa," povedala som. Harry prikývol.<br />"Hneď
sa vrátim," šepol Belle, ktorá na neho teraz nechápavo hľadela. Vyšli
sme von z izby. Prešli sme dosť ďaleko, aby nás Bella z jej izby
nepočula.<br />„Ona ma spoznala!“ usmial sa Harry.<br />„Lenže posledné, čo
si pamätá, je deň pred tým, ako si sa mal vrátiť do Londýna. Neviem nič o
tom, čo sa stalo po tom,“ vysvetlila som mu.<br />„Čiže nevie, že na mňa zaútočila?“ spýtal som sa.<br />„Nie, zjavne nevie,“ odpovedala som mu.<br />„Idem za ňou,“ povedal.<br />„Čo jej chceš povedať?“ spýtala som sa. Toto bol rozhodne zlý nápad.<br />„Ja neviem! Ale chcem byť s ňou kým ešte vie, kto som,“ zvolal.<br />„Chceš jej povedať, čo spravila?“ spýtala som sa.<br />„Nie, rozhodne nie,“ odpovedal.<br />„Mal by si,“ povedala som.<br />„Čože?“ spýtal sa Harry.<br />„Ak začne vnímať, čo spravila, začne rozmýšľať nad tým prečo...“<br />„A bude sa trápiť!“ skočil mi Harry do reči.<br />„Nie...
Začne rozprávať. Začne rozprávať o tom, čo ju trápi a čo zatiaľ nikomu
nepovedala. Len potrebuje trošku času,“ povedala som.<br />„Ale...“<br />„Pre
ňu aj pre teba bude lepšie, ak jej to povieš ty. Vezmi si ako sa bude
cítiť, keď jej to niekto povie nedopatrením,“ povedala som mu. Harry
mierne sklonil hlavu.<br />„Asi máš pravdu,“ povzdychol. V jeho očiach bol teraz smútok. Chápala som, čo asi musí prežívať, no tak to bude najlepšie.<br /><br /><br /><b>Pohľad Harry</b><br />Vošiel som späť do Bellynej izby. Usmievala sa na mňa.<br />„Chýbala
si mi,“ šepol som jej s úsmevom. Povedal som jej to, čo som jej chcel
povedať vtedy, keď som prišiel domov. V ten večer, keď nebola sama
sebou.<br />„Aj ty mne,“ šepla a silno ma objala. Podarilo sa jej však pritlačiť presne na ranu, ktorú mi spôsobila.<br />„Auč,“ zasyčal som.<br />„Čo
sa deje?“ spýtala sa nechápavo, „čo tam máš?“ spýtala sa a než som
stihol zareagovať vytiahla mi tričko a uvidela už skoro úplne zrastenú
ranu.<br />„Čo to je?“ spýtala sa nechápavo.<br />„To je rana po bodnutí nožom,“ šepol som.<br />„Kto ti to urobil preboha?“ šepla vystrašene.<br />„Musíš
si uvedomiť, že to bola nehoda. Nebola si vo svojej koži. Nesmieš sa za
to viniť, zlatko, dobre?“ šepol. Nechápavo som na neho hľadela. O čom
to hovorí.<br />„V ten večer, keď som sa vrátil domov si na mňa vybehla,
že ma nepoznáš, že nevieš kto som. Že som zlodej, že ti chcem
ublížiť...“ hovoril a v tom momente mi došlo. To ja som ho bodla. To
všetko nebol len sen...<br /><br /><br /><i>Poznámka autorky: Veselé Louivánoce! Ták a mám pre vás novú časť :) Dúfam, že sa bude páčiť :)</i><i>♀Alex♀</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-44614979267970985802014-12-24T13:00:00.000+01:002014-12-24T13:00:09.971+01:00 You killed my inspiration [Story of our parents] Part 18<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span></i><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgcPmzGhgIa70cWd1HtuBFOHpyplSZV5Npd7b9mV2OKkzOL7OtNeiIVGT7d_5olS-LC89vNd1NVskGZUyF3zH84yR9qK9YBFz6Lifrf84oXOxFGFdPv8e71sjJjoFuJAzsY_o9q2TKG07c/s1600/YKMI-story+of+our+parents1.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgcPmzGhgIa70cWd1HtuBFOHpyplSZV5Npd7b9mV2OKkzOL7OtNeiIVGT7d_5olS-LC89vNd1NVskGZUyF3zH84yR9qK9YBFz6Lifrf84oXOxFGFdPv8e71sjJjoFuJAzsY_o9q2TKG07c/s1600/YKMI-story+of+our+parents1.png" height="320" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"> </span></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">Title: You killed my inspiration [Story of our parents]</span></i><br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" /><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">By: ♫BeaLex♀ </span></i><br style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;" /><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">Part 18 | Everything bad happens to us</span></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"> </span></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">#ChristmasGiftN5</span><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"> </span></i></div>
<div style="text-align: center;">
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"><a name='more'></a> </span></i></div>
<i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span></i><i><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"><i><br /></i></span><br />V minulej časti:<br />...'Dúfam,
že si od tohto nečakala niečo viac.' povedal mi a mne sa v tej chvíli
zrútil svet, ako domček z karát. Nazval ma kurvičkou a potom odišiel. Ja
viem, že si ten úbožiak nezaslúži moje slzy, ale ja neplačem kvôli
nemu. Plačem kvôli tomu, že nedokážem napísať jedno slovíčko príbehu,
pretože s mojim zlomeným srdcom si odniesol aj dôvod, pre ktorý som
písala. Je mi to ľúto dievčatá, ale ďalšie poviedky, už zrejme nebudú...
a smutný smajlik na konci," dočítal Liam. Cítil som sa, akoby ma niekto
oblial studenou vodou. Ona ma ľúbi... Ja som debil!</i><br /><br /><br /><br />„Chudák
dievča. Nemal som ju rád, za tie poviedky, čo písala, ale toto si
nezaslúžila. Musí to byť riadny kretém, keď dokáže takto zneužiť
dievča,“ povedal Niall.<br />„Súhlasím. Chudák dievča,“ povedal Louis.<br />„Čo
to mohlo byť za zviera? Vieš si to predstaviť, Harry?“ spýtal sa Liam.
Radšej som sa tváril, že som tu otázku nepočul. Nevedel som, ako na ňu
odpovedať. Vedel som, že Sophia písala o mne. O kom inom? Bože! Čo som
to urobil. Chalani majú pravdu. Som kretén, netvor, zviera, úbožiak.<br />„Harry!“ zvolal na mňa ešte raz Liam snažiac sa upútať moju pozornosť.<br />„Nechaj ho. Harryho zožierajú výčitky svedomia,“ zasmiala sa Sophia, ktorá sa k nám práve pripojila.<br />„A
z čoho prosím ťa? Jediná, kto je tu na každého hnusná si posledný
týždeň ty. A nevieme dôvod,“ povedal jej Louis. Sophia vzala Liamovi z
ruky tablet.<br />„Dúfam že si od toho nečakala niečo viac. Hmm.... kde som tu vetu ja už počula?“ spýtala sa zamyslene Sophia.<br />„Čo to robíš?“ spýtal som sa jej.<br />„Presne, aj to bola jedna z replík, ale tu použilo to dievča, nie chlapec,“ povedala.<br />„Tebe už načisto šibe. Fakt to chceš povedať? Rozmýšľaj čo tým stratíš,“ povedal som jej.<br />„Lenže
ja už nemám čo stratiť Harry! Všetko si mi už totiž vzal! Všetko, čo
som mala som ti ja naivka dala a ty? Ako presne znela tá veta celá? No
ták! Spomeň si! Myslím, že to bolo niečo ako Týmto si si zaplatila moje
mlčanie o tom tvojom blogu. Dúfam, že si od tohto nečakala niečo viac,“
zvrieskla na mňa, ,,ja hlupaňa som si myslela, že ku mne niečo cítiš,
ale nie, ty si si len chcel zašukať, veď veľký Harry Styles dostane do
postele každú babu, že? Do riti všimol si si aspoň, že som bola ešte
panna, alebo ani to? Zničil si ma počuješ? Vzal si mi všetko, úplne
všetko! Len vďaka tvojmu úsmevu som dokázala písať, tvoriť ale aj to si
mi musel vziať! Si obyčajný kretén. Zabil si ma. Pamätaj si to! Ty ma
budeš mať na svedomí!" vrieskala na mňa a so slzami v očiach vybehla z
domu.<br />„Ty... ty.... Čo som ti povedal! Že sa jej nesmieš ani dotknúť!
Ty...“ vybehol na mňa Louis. Keby ho chalani nezastavili, tak by ma asi
zmlátil. A to by som si aj zaslúžil.<br />„Louis, musíme nájsť Sophiu. Tohto vyriešime neskôr!“ povedal Liam a ťahal Louisa preč.<br />„Nie, najprv ho zmlátim. Nie, ja ho rovno zabijem, bastarda!“ vrieskal Louis.<br />„Louis,
počúvaj ma. Sophia je dôležitejšia. V tomto stave si môže ublížiť!
Počúvni ma,“ presviedčal ho Liam znova. Chalani vybehli z domu. Ja som
sa rozbehol do jej izby. Musím zistiť kam šla skôr, ako oni. Musím sa s
ňou pozhovárať. Na posteli som si všimol zošit, do ktorého si vždy niečo
písala. Predpokladám, že to bol jej denník. Otvoril som ho na poslednej
strane a zhrozil som sa...<br /><br /><br /><b>Pohľad Sophia (minulosť mimo denníku)</b><br />Bežala som, až kým som nedošla k jednému s desiatok mostov, ktoré vedú cez Temžu.<br />„Temža,
budeš mi útočiskom,“ šepla som a nahla sa cez zábradlie. Výška to bola
riadna. Nie je možné, aby som pád prežila a o to mi práve išlo.<br />„Sophia
stoj! Nerob to!“ ozvali sa neďaleko mňa štyri tak známe hlasy. Ale kde
je ten piaty? Ten, ktorý by ma jediný dokázal presvedčiť, tu chýbal.
Preliezla som zábradlie.<br />„Sophia stoj preboha! Nesmieš to urobiť! Bude lepšie, uvidíš,“ hovoril mi Liam.<br />„Sophia no ták. Prelez späť k nám,“ dohováral mi Niall.<br />„Ľúbim vás! Ďakujem za všetko,“ šepla som smerom k nim a pustila sa zábradlia. Moje telo padlo do studenej vody.<br /><br /><b><br />Pohľad Charlotte</b><br />S hrôzou v očiach som prečítala poslednú vetu v maminom denníku...<br /><i>„Moja milovaná Temža. Pri tebe som začala písať a v tebe dopíšem posledný riadok môjho života.“<br /><br /></i><i>Poznámka autorky: Čo by to boli za sviatky bez menšej drámy, že?</i> S<i>náď sa vám táto časť bude páčiť :D Veselé LouiVánoce</i> :)<br />♫BeaLex♀Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12895648737599009694noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-11779818153565835902014-12-24T12:30:00.000+01:002014-12-24T12:30:02.337+01:00You make me strong Part 12<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIP54Evw-jwh8W7hArvh-B3HiTQ3HAC5jgvjZZjp4jhb1J0vblpywBNTE8CLwYiy54k-EDvhIxE2kVndLq1USXeKkPMvRd0falu90XN8qh4d3LHxP2v_yTYqLDLyOfl1PCLl5FEdq-lEQ/s1600/YLUMW+-You+make+me+strong+uvodka.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIP54Evw-jwh8W7hArvh-B3HiTQ3HAC5jgvjZZjp4jhb1J0vblpywBNTE8CLwYiy54k-EDvhIxE2kVndLq1USXeKkPMvRd0falu90XN8qh4d3LHxP2v_yTYqLDLyOfl1PCLl5FEdq-lEQ/s1600/YLUMW+-You+make+me+strong+uvodka.jpg" height="320" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
Title: You make me strong [YLUWM2]<br />By: ♀Alex♀<br />Part 12 | Eiffel Tower [He is... ARGH!]</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<div style="text-align: center;">
<i>#ChristmasGiftN4</i> </div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
<br /><br />Nemôžem uveriť, že tam skutočne idem. Na eiffelovku. Je to
tak vysoko, prepánajána! Veď to nezvládnem. Lenže musím. Alex sa možno bojí
výšok, no Ayesha to má zakázané.</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="mso-spacerun: yes;"> </span>Teraz si sprievodkyňa
Parížom. A eiffelovku prosto<span style="mso-spacerun: yes;">
</span>vynechať nemôžeš! </div>
<div class="MsoNormal">
„Ja to nezvládnem, Lou,“ šepla som po francúzsky.</div>
<div class="MsoNormal">
„Neboj sa, som pri tebe. Veď s nami nemusíš ísť až
úplne hore,“ upokojovala ma Lou.</div>
<div class="MsoNormal">
„Znepokojuje ma, že Niall to vie,“ šepla som, keď som si
všimla, že Niall niečo šepká Zaynovi.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ja viem. Ale už som s ním hovorila. Nič nepovie. Chápe
to...“ povedala Lou.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ja viem, ale aj tak. Ako to, že ma odhalil ako jediný?“
poznamenala som.<br />
„Počul, ako sme sa o tom s Paulom rozprávali. Ináč by tiež nemal ani
tušenia,“ povedala Lou.</div>
<div class="MsoNormal">
„Aj tak. Čo ak sa preriekne?“ spýtala som sa.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nepreriekne sa, neboj. Všetko bude ok. Jediné, na čo sa
teraz musíš sústrediť je tvoje bábo. Nesmieš sa stresovať, to vieš...“
upozornila ma Lou.</div>
<div class="MsoNormal">
„Ja viem,“ povedala som.</div>
<div class="MsoNormal">
Výťah zastal a my sme vystúpili na druhom poschodí.<br />
"Kto chce ísť aj vyššie, tak tadiaľ," ukázala som im smer k výťahom,
ktoré pokračovali na vrchol.<br />
"Ty nejdeš?" spýtal sa Niall. Len som záporne pokývala hlavou.<br />
"Nevymýšľaj," potiahol ma za ruku. O čo sa doriti snaží. Dobre
vie, že mám strach z výšok.<br />
"Nie, nejdem," zakrútila som hlavou.<br />
"No ták, Ayesha! Nebuď posera," nedal mi pokoj.<br />
"Nie nejdem!" spierala som sa. O čo mu ide? Snaží sa, aby som sa
odhalila, alebo čo?<br />
„Niall nechaj ju. Keď nechce, nechce,“ zrazu sa ma zastal Zayn. <br />
„Veď fajn, fajn,“ povedal Niall a ja som si vydýchla. Tak o toto mu
išlo? Teraz sa vyškieral, akoby práve niečo vyhral. Zabijem ho! Už som sa šla
Zaynovi poďakovať, keď mi došlo, že Ayesha to spraviť nemôže. Alex by sa mu
teraz najradšej hodila okolo krku a prosila ho, a už by ho nepustila.
No Ayesha to mala zakázané. </div>
<div class="MsoNormal">
„Nepotrebujem, aby sa ma niekto zastával,“ odvrkla som
a otočila sa opačným smerom. </div>
<div class="MsoNormal">
„Rozmýšľala si niekedy nad tým, že by si k ľuďom mohla byť
aj milá?“ odvrkol Zayn. Jeho vetu som už však ledva vnímala. Všetko sa so mnou
točilo, až kým nenastala úplná tma...</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
„Ayesha, čo sa stalo?“ bolo prvé, čo som počula, keď som sa
prebrala. Kto je Ayesha? Už som sa to išla spýtať, keď som si spomenula.
Našťastie.<br />
„Nič, to len...“ zasekla som sa uprostred vety. Išla som povedať, že to bola
len tehotenská nevoľnosť, no to som nemohla. Pred nimi nie...<br />
„Len čo?“ spýtal sa Niall.<br />
„Ešte som sa dnes nestihla najesť,“ mykla som plecami a mierne sklopila
oči k zemi..<br />
„A ináč si normálna? Chceš si ublížiť?“ zhúkla na ňu Lou. Zrejme mi uverila aj
ona. Neskôr jej to vysvetlím.<br />
„Dobre, pokojne, vy si pekne choďte hore a ja si niečo dám dolu v stánkoch...“<br />
„Celý deň si nič nejedla a teraz sa chceš napchať tým svinstvom?“ zhíkla Diana.<br />
„Fajn, dosť bolo vzrušovania, vy pokračujte v prehliadke, ja na ňu dozriem,“
povedal Zayn rýchlo. Nechápavo som sa na neho zadívala. O čo sa snaží?<br />
„Fajn, takže ideme,“ popohnal ich Niall a nechal nás samých.<br />
„Tak čo? Anorexia, či bulímia?“ spýtal sa ma. Šokovane som na neho pozrela.
Fakt sa to spýtal?<br />
„Ani jedno z toho. A aj keby. Ty si ten posledný, komu by som to priznala,“
sykla som a chcela ´´naštvane´´ odísť. Znovu sa mi však zatočila hlava
a skončila som v Zaynovom náručí. Ach tie blbé nevoľnosti.<br />
„Čo robíš?“ spýtala som sa.<br />
„Viditeľne to na vlastných nezvládaš. A žiadne protesty, zlatko. Ja mám dosť
tvrdú hlavu na to, aby som ťa donútil spraviť čo chcem,“ povedal mi.<br />
„To znelo pekne viaczmyselne, Malik!“ povedala som mu.<br />
„Každý o tom, čo mu chýba...“ zasmial sa. Dala som mu pohlavok.</div>
<div class="MsoNormal">
„Nevymýšľaj!“ zadudrala som. Aj keď fakt bol, že z časti mal
pravdu. On netušil, ako veľmi mi chýbal. Ako veľmi mi chýbalo všetko na ňom.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<i>Poznámka autorky: Veselé Louivánoce! :D už sa to blííííííííži... čoskoro budú spolu... Júúhúúúú :D </i></div>
<div class="MsoNormal">
<i>♀Alex♀</i></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-34539338271167901762014-12-24T12:00:00.000+01:002014-12-24T12:00:05.397+01:00Together again... After ages... Prológ<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEih7ZTPdAYN54rnIpCwJftojIuH_urJ7kwAR4jaEgqbnorNyHA1f5RIos8bD9ZjdwjNMPklC5ZDF9XTfdekpwQz5N_7_VcsMmqLphwOdsX9qiALJ8o1GGF-8M149vmuEx8BDk_4sH3xNkEa/s1600/together+again...+after+ages...new.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEih7ZTPdAYN54rnIpCwJftojIuH_urJ7kwAR4jaEgqbnorNyHA1f5RIos8bD9ZjdwjNMPklC5ZDF9XTfdekpwQz5N_7_VcsMmqLphwOdsX9qiALJ8o1GGF-8M149vmuEx8BDk_4sH3xNkEa/s1600/together+again...+after+ages...new.jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
Title: Together again... After ages...</div>
<div style="text-align: center;">
By: Beatrix Pinekely</div>
<div style="text-align: center;">
Prológ<br />
<i><br /></i>
<i>#ChristmasGiftN3</i></div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a><br /></div>
<br />
<br />
<i>Poznámka autorky: Tento príbeh sa vám asi spočiatku bude asi zdať dosť chaotický. Prológ je písaný v rokoch 1267-69, zatiaľ čo prvá časť, ktorá pribudne čoskoro, je už v roku 2013.<br />Taktiež tí, čo čítate poviedky na tomto blogu už dlhšie si tento príbeh môžete pamätať. Kedysi som ho tu písala, bol to môj prvý príbeh, čo som tu uverejňovala. Vtedy som ho stiahla pre nedostatok času na písanie, no teraz ma akosi znova nakopol, tak snáď sa niekomu zapáči a budete ho čítať :)<br />Beatrix Pinekely</i><br />
<br />
<br />
<br />
Nenaplnená láska z obdobia 13. storočia sa prenáša do súčasnosti. Po neskutočnom množstve reinkarnácii oboch zaľúbencov sa konečne obaja stretnú v rovnakom časovom období. Ich stretnutie u oboch vyvolá niečo, čomu spočiatku samy nerozumejú... Obom sa začnú snívať sny. Sny, ktoré im budú postupne odhaľovať ich spoločne prežitú minulosť... Pomaličky zisťujú, že história sa opakuje.... Zopakuje sa presne do bodky, alebo už tentoraz budú konečne šťastný?<br />
<br />
<br />
<br />
<b>Rok 1267 - Anglicko</b><br />
Gróf Simon de Montfort mal 5 detí. Päť mladých a švárnych junákov. Traja z nich sa však pýšili výsadou vlastnej matky. Simon bol veľký sukničkár a s manželkou mal len najstaršieho a najmladšieho syna. Ostatní traja mali každí svoju vlastnú matku. Väčšinou to bola nejaká pekná slúžka, ktorá padla Simonovi do oka. Všetkých chlapcov však aj tak nakoniec vychovávala jeho manželka Mellana. Najstarší syn sa volal Hugo de Montfort. Mal 20 rokov. Mal po mame modré oči a hnedé vlasy. Bol Mellaninym synom. Druhý najstarší bol Eduard de Montfort. Mal 19 rokov. Mal hnedé oči a hnedé, až čierne vlasy. Tiež svoje črty zdedil po svojej matke, ktorá bola slúžkou v ich dome. Pri pôrode však zomrela. Prostredným bol Peter de Montfort. Mal 18 rokov Mal hnedé oči aj vlasy. Zdedil ich po matke, ktorá bola tiež slúžkou, ale nejakého ich hosťa, ktorý bol v ich zámku ubytovaný. Keď tá žena porodila, dieťa ostalo pri svojom otcovi a ona sa vrátila späť k svojmu pánovi. Niežeby chcela svoje dieťa opustiť, ale nemala na výber. Štvrtým v poradí bol William de Montfort. Mal 18 rokov. Ten jediný zdedil farbu vlasov po otcovi. Mal ich krásne blonďavé a oči mal modrej farby. Jeho matka bola obyčajná prostitútka. Predávala sa a za to, že si dala pozor kým bola tehotná a donosila to dieťa zdravé, dostala tučný balík peňazí. Najmladším bol Henrich de Montfort. Mal 17 rokov. Ako jediný zdedil otcove zelené oči, vlasy mal však po svojej matke Mellane, hnedé a kučeravé. Otec chcel, aby sa naučili bojovať. Vyslal ich preto na križiacke výpravy. Najmladší Henrich má len 17 rokov, no odchádza spolu so staršími bratmi a pokorne poslúcha otca...<br />
<br />
... Neďaleko, v blízkom mlyne vyrastá 5 krásavíc - 5 sestier. Majú len svojho brata, nikoho iného. Rodičia im umreli, keď mala najmladšia z nich 12 rokov. Ale to sú už tri roky. Prvé tri najstaršie sú už vydaté. Majú už založené rodiny. Potom je ich brat, Embry Fitzen, ktorý má 19 rokov. Po ňom už je len 17 ročna Finnula Fitzen a najmladšia 15 ročná Rosamunde, ktorá ma na dievča veľmi zvláštnu záľubu. Najradšej sa túla po lese a poľuje. Jej šípy nikdy neminú cieľ.<br />
<br />
<br />
<b>Rok 1269 - Anglicko</b><br />
Mellana de Montfort vysiela posla za svojimi synmi. Chce, aby sa vrátili. Ich otec pred pár dňami zomrel. Je jej jasné, že pohreb svojho otca nestihnú, ale ona sama spravovať majetky nezvládne. Chce ich mať pri sebe. Veľmi jej chýbajú. A nielen tí jej, ale aj tí ostatní, aj keď ona medzi nimi nikdy nerobila rozdiely. Vždy ich všetkých ľúbila ako vlastných a tak ich aj vychovávala. Bola presvedčená, že tak je to správne. Oni hneď, ako sa dozvedia čo sa stalo, rozhodnú sa vrátiť pomôcť matke. Pre najmladšieho z nich má však matka aj inú správu. Otec mu pred smrťou ešte stačil vybrať dievča, ktoré si má vziať. Zasnúbil ich pred troma mesiacmi. Vyzerá to tak, že najväčší sukničkár bude musieť zasadnúť k rodinnému kozubu s manželkou po boku a vzdať sa všetkých svojich radostí.Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-84700638532068606312014-12-24T11:30:00.000+01:002014-12-24T11:30:00.258+01:00Just One Look Part 2<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgoI8-1XEfl8HtxxWjaZ6Dj_qIR12UwpxLIfRv-N8WFdFUPmMLzRpD0aKnk4f04VFtC38wayKi-sdWYrYMSQPunza8lO6GOrW5CKFnhmhSpfC1mst3Afpjqz6DGJfkYtPh16LFg-klePew/s1600/Just+one+look.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgoI8-1XEfl8HtxxWjaZ6Dj_qIR12UwpxLIfRv-N8WFdFUPmMLzRpD0aKnk4f04VFtC38wayKi-sdWYrYMSQPunza8lO6GOrW5CKFnhmhSpfC1mst3Afpjqz6DGJfkYtPh16LFg-klePew/s1600/Just+one+look.jpg" height="320" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
Title: Just One Look<br />By: ♀Alex♀<br />Part 2. | Clumsy ´cause I´m falling in love...</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<i>#ChristmasGiftN2</i> </div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a> </div>
<br /><br />Pustite si: <a href="https://www.youtube.com/watch?v=7cZHaJeAzaw">https://www.youtube.com/watch?v=7cZHaJeAzaw</a><br /><br /><i>V minulej časti<br />"A ani sa nesnaž. Tvoj prízvuk je to najkrajší, aký som kedy počul," usmial som sa na ňu. Znova sa jemne zapýrila.<br />"Ehm... Tak ďakujem," zašepkala.<br />"Horan,
si na rade," zakričal na mňa Harry. Mal som chuť jednu mu streliť. Len
čo som sa postavil, Harry zaujal moje miesto vedľa Diany. Tá sa
červenala, ešte si k nej len sadol.<br />Serie ma! Ten Styles ma nehorázne serie! Ale ešte si nevyhral! Ešte nie...<br /><br /> </i><br />Alex ju dnes pozvala k nám. Bože, ako sa teším! Dúfam, že Styles sa upokojí a dá jej už pokoj. Ona je moja!<br />„Takže, dneska príde Diana?“ spýtal som sa akoby nič Alex.<br />„Hej, pozvala som ju. Niečo proti?“ spýtala sa ma.<br />„Nie,
práve naopak. Som rád. Vieš, aspoň budem mať niekoho s kým sa budem
môcť pokojne porozprávať o Írsku. Chýba mi to tam,“ začal som trepať
prvé, čo ma napadlo.<br />„To som rada, že si rozumiete,“ usmiala sa. Oprel som sa o dvere a pokračoval ďalej v trepaní bludov. Ani vlastne neviem prečo.<br />„Ona je veľmi milé dievča. Myslím, že z nás budú dobrý kamaráti, teda, snáď, ak ona bude chcieť samozrejme.“<br />„Niall, nemyslím, že je dobré opierať sa o tie dve...“<br />V
momente, ako sa tu vetu pokúsila dopovedať spoza môjho chrbta zmizli
dvere a ja som skončil na zemi. Teda, lepšie povedané na niekom.<br />„Niall, tebe jebe?! Vstaň zo mňa, ty pako!“ hučal Harry. Alex stála meter od nás a smiala sa ako zmyslov zbavená.<br />„Zlez
zo mňa!“ zasyčal znova Harry. Nenechal som sa dvakrát prosiť a
pozbieral sa na nohy, „čo to je za nápad opierať sa o dvere? V tebe sa
tá blonďatosť fakt nezaprie.“<br />„Ja som... som ti vravela... že to nie je... dobrý nápad!“ snažila sa zo seba dostať Alex pomedzi smiech.<br />„Ha ha ha! Veľmi smiešne!“ povedal som a odkráčal preč. Idem ja radšej pomôcť Liamovi do kuchyne.<br /><br /><b><br />Pohľad Liam</b><br />„Pomôžem
ti?“ spýtal sa Niall, keď vošiel do kuchyne. Videl som, že je urazený,
takže mu niekto niečo spravil, ale momentálne som nemal čas to riešiť a
jeho pomoc sa mi náramne hodila.<br />„Mohol by si mi doniesť zeleninu zo špajze,“ povedal som mu.<br />„Ok, hneď som späť,“ povedal. Po minúte sa vrátil.<br />„Nech sa páči, ešte niečo?“<br />„Skús ochutnať tú omáčku, ja už absolútne nemám chuť,“ povedal som.<br />„Samozrejme,“ povedal Niall.<br />„O, ale pozor, je ešte horúca,“ povedal som, to som už ale počul Nialla za mnou skuvíňať od bolesti.<br />„Ty si ale pako,“ zasmial som sa.<br />„A to som ako mal vedieť?“ spýtal sa ma.<br />„Veď sa z toho dymí,“ plesol som sa po čele, „vieš čo, choď radšej prestrieť stôl, Diana tu bude asi za pol hodinu.“<br />„Oukej,“ odpovedal mi a rozbehol sa z kuchyne. Vzápätí som však počul náraz a rozbitie niečoho.<br />„Au,
Niall, pozeraj pred seba, keď niekam bežíš,“ bolo počuť Louisa z
chodby. Tľapol som sa po čele. „Čo je to dneska s tým chlapcom?“ vošla
do kuchyne Dan.<br />„ Clumsy ´cause I´m falling in love...“ zanôtil som.<br />„Jaj ták...“ zasmiala sa Dan.<br /><br /><br /><i>Poznámka autorky: Júúúj, to ubehlo času od prvej časti... :D :D Loool :D Anyways... Snáď to ešte niekto číta a poteší sa tomu :D </i><i>♀Alex♀</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-24875525806342810722014-12-03T11:03:00.001+01:002014-12-03T11:08:05.747+01:00You killed my inspiration [Story of our parents] Part 17<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgn4Gj7bHD9pxZFEP17_b3hQunIQeGLNxGZC4UEhWwEDXRR4B1hpQJmEF-LUY58Pr9b5y0SDIunsbq6uoQbI7Q19Eh02njmtZNGCD_46XtW-WEc73Fv8rXhBSsepyV1yczkOq8_XVECNg8/s1600/YKMI-story+of+our+parents1.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgn4Gj7bHD9pxZFEP17_b3hQunIQeGLNxGZC4UEhWwEDXRR4B1hpQJmEF-LUY58Pr9b5y0SDIunsbq6uoQbI7Q19Eh02njmtZNGCD_46XtW-WEc73Fv8rXhBSsepyV1yczkOq8_XVECNg8/s1600/YKMI-story+of+our+parents1.png" height="320" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">Title: You killed my inspiration [Story of our parents]</span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">By: ♫BeaLex♀ </span><br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;">Part 17 | The total true</span><br />
<br />
<span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span><span style="font-family: arial,sans-serif; font-size: 13px;"></span>
<br />
<a name='more'></a><br />
<div style="text-align: left;">
<br />
<br />
<i>V minulej časti<br />"Harry!" zvrieskla som na celý
dom, keď ma pohltil orgazmus. Na moje prekvapenie on vykríkol moje meno v
tej istej chvíli a tiež sa urobil. Udýchane sa zvalil vedľa mňa. Chvíľu
sme obaja vydýchavali. Pretočila som sa k nemu a hlavu si zložila na
jeho hruď. Harry si nahlas vzdychol a vymámil sa z môjho objatia. Vstal z
postele a začal sa obliekať.<br />"Čo robíš?" spýtala som sa.<br /><br /> _________<br /><br />"Čo
by som mal robiť. Týmto si si zaplatila moje mlčanie o tom tvojom
blogu. Dúfam, že si od tohto nečakala niečo viac," zasmial sa. Len som
na neho nechápavo hľadela.<br />"Si úbožiak," sykla som po ňom.<br />"Možno. A ty si zas dobrá v posteli. Môžeme si to niekedy zopáknuť," povedal a drzo sa usmial.<br />S tebou? Už nikdy. Vypadni," sykla som na neho.<br />"Nezabúdaj, že si v mojom dome," odpovedal mi.<br />"Ale vo svojej izbe, takže vypadni!" zvrieskla som na neho.<br />"Ako
myslíš, kurvička," povedal a odišiel. Nemohla som tomu uveriť. Schúlila
som sa do klbka a rozplakala sa. Ako som mu mohla na to skočiť. Mala
som vedieť, že ma chce len aby si mohol spraviť ďalšiu čiarku na stene.
Hral sa so mnou, ako vtedy v nemocnici. Čo som si myslela? Že on ku mne
cíti to, čo ja k nemu?</i><br />
<br />
<br />
<br />
Šokovane som denník zavrela. Môj
otec vlastne moju mamu využil. Bol toto sex, z ktorého sme vznikli my
dvaja? Ja a Lucas? Môj bože, oni sa nikdy neľúbili. Teda, on mamu nikdy
neľúbil. Prečo sú vlastne spolu? Len kvôli nám? Prečo sa vlastne vzali?
Prečo mali Darcy? Bola som zmätená.<br />
Roztrasenými rukami som znova otvorila denník a vyhľadala zápis z nasledujúceho dňa...<br />
<br />
<br />
<i>Keď
som sa zobudila, bolelo ma celé telo od večerného plaču. Rýchlo som šla
do kúpeľne a trošku sa upravila. Teda, poriadne sa upravila. Dala som
si dosť veľkú vrstvu púdru, aby som zakryla kruhy pod očami. Obliekla
som sa a zišla dolu do kuchyne.<br />"Dobré ránko, Sophia. Ako si sa vyspala?“ spýtal sa Liam.<br />"Dobré ránko, teda, ako komu,“ povedala som. Liam s Louisom sa na mňa zadívali zo zdvihnutým obočím.<br />"Neriešte.
Len zlý sen,“ štipla som rýchlo a pustila sa do jedla. Všetci už boli
dolu, okrem toho úbožiaka. Ten sa však o chvíľku dovalil.<br />"Bré ránko všetkým,“ povedal s najžiarivejším úsmevom. Chalani mu odzdravili, len ja nie.<br />"Bré ránko, Sophia,“ pozdravil ma osobitne a čakal, na moju odpoveď.<br />"Paľ do pi*i, ty úbožiak,“ sykla som na neho a zdrhla k sebe do izby. Hodila som sa na posteľ a znova začala plakať.</i><br />
<br />
Ďalšie zápisky boli veľmi strohé, alebo žiadne. Buď mala napísanú jednu vetu, alebo len preškrtnutý dátum, či čas.<br />
Takto
vyzerali zápisky asi dva týždne. A konečne prišla posledné dve strany.
Posledné dve stránky, v ktorých mohlo byť všetko, alebo nič. Nadýchla
som sa a začala čítať...<br />
<i><br /><br />Už nevládzem. Nechcem takto žiť.
Styles, ak toto budeš niekedy čítať, vyhral si. Vyhral si, nezvládla som
to. Chcela by som tvrdiť, že mi nezáleží na tom čo sa stalo, že ma to
nezničilo, že sa ma to ani nedotklo, no nemôžem. Zničil si ma Styles!
Lenže takto to neostane. Teraz zničím ja teba. Všetci sa dozvedia o tom,
čo si mi spravil. Všetci sa dozvedia, že si ma zničil!</i><br />
<br />
<br />
<br />
<b>Pohľad Harry – v ten deň</b><br />
„Ach! A to som sa tešil, že tá čúza už prestala písať. Po dvoch týždňoch je tam zas nový príspevok,“ vzdychol si Zayn.<br />
„Čo
píše? Nejakú poviedku, alebo čo?“ spýtal som sa. Fakt by ma zaujímalo,
čo tam zas Sophia napísala. Ale hlavne ma zaujíma, prečo po tom večeri
prestala písať.<br />
„Nie, nie je to ďalšia poviedka, len vysvetlenie, prečo prestala písať,“ povedal Zayn.<br />
„Tak to prečítaj, to znie zaujímavo. Možno si konečne uvedomila, že to niektorým ľuďom môže vadiť,“ povedal som.<br />
„Nie, to nie. Podľa toho čo píše, jej niekto musel veľmi ublížiť,“ povedal Liam a začal čítať jej príspevok.<br />
„Prepáčte
mi lásky moje, že som už týždne nič nenapísala. Vážim si vás, mám vás
rada, za to, že moje poviedky čítate a viem, že je nefér, že nič
nepridávam, ale ja proste nemôžem. V ten večer, keď som pridala posledné
tri poviedky sa stalo niečo, čo mi zmenilo život. Ja hlúpa som si
myslela, že tomu človeku konečne doplo, že ho naozaj úprimne milujem,
ale nie. On chcel len jedno. Vzal si čo chcel a odišiel. Odporne ma
využil. S jeho nepeknými slovami, ktoré povedal pred tým, ako odišiel,
odišla aj moja inšpirácia. 'Dúfam, že si od tohto nečakala niečo viac.'
povedal mi a mne sa v tej chvíli zrútil svet, ako domček z karát. Nazval
ma kurvičkou a potom odišiel. Ja viem, že si ten úbožiak nezaslúži moje
slzy, ale ja neplačem kvôli nemu. Plačem kvôli tomu, že nedokážem
napísať jedno slovíčko príbehu, pretože s mojim zlomeným srdcom si
odniesol aj dôvod, pre ktorý som písala. Je mi to ľúto dievčatá, ale
ďalšie poviedky, už zrejme nebudú... a smutný smajlík na konci," dočítal
Liam. Cítil som sa, akoby ma niekto oblial studenou vodou. Ona ma
ľúbi... Ja som debil!<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<i>Poznámka autorky: Beheheheh :D
Kto súhlasí s poslednou Harryho vetou? My áno :D. Všetko sa začína
mierne komplikovať... Čo myslíte, ako sa to vyvinie ďalej?? </i></div>
<div style="text-align: left;">
<i>Venujeme: Carol-SteCarol a sona <br />♫BeaLex♀</i></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12895648737599009694noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-22031437573094084212014-11-26T20:00:00.000+01:002014-11-26T20:00:00.630+01:00You make me strong Part 11<div style="text-align: center;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" height="320" width="640" /></a></div>
</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
Title: You make me strong [YLUWM2]<br />By: ♀Alex♀<br />Part: 11. | New me [Wanna hug Him]</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
<a name='more'></a> </div>
<br /><br />„Pripravená?“ spýtala sa Lou. Jemne som prikývla. Čakali sme na letisku, kým priletí lietadlo, z ktorého vystúpi ON.<br />„Ako nikdy,“ vydýchla som.<br />„Pamätaj,
musíš byť mierne drzá, štvať ho. Tento deň musíš vydržať bez toho, aby o
tebe vedel. Aspoň tento deň, jasné?“ prizvukovala mi.<br />„Bude to ťažké, ale zvládnem to. Aj keď...“<br />„Aj
keď by si mu najradšej skočila do náruče, len čo ho uvidíš. Ja viem, a
ver mi, že nič iné by som si pre vás nepriala,“ dopovedala Lou.<br />„Ja viem. Ale je to len jeden deň. Keď slnko zapadne, znova budem tou jeho Alex a on len mojím Zaynom,“ šepla som.<br />„Lenže pre ostatných budeš musieť stále byť Ayesha Atkin, na to nezabúdaj.“<br />„Nezabúdam,“ uistila som ju.<br />Zrazu
som ho zbadala, ako kráča ku mne. Jemne sa usmial. Na chvíľku som mala
pocit, že ma spoznal. Že vie kto som, že ho nezmiatol môj vzhľad, no
mýlila som sa. Jeho úsmev patril Lou, nie mne. Všetci zaradom ju objali.<br />"Toto je Ayesha, Tomova sesternica," usmiala sa Lou.<br />"Bonjour," šepla som a usmiala sa.<br />"Bonjour," usmial sa Zayn. Jeho hlas... Jeho hlas... Jeho hlas...<br />Chcela som ho objať.<br />Chcela som ho pobozkať.<br />Chcela som ho cítiť.<br />Chcela som ho hladiť.<br />Chcela som ho vyzliecť.<br />Chcela som ho milovať.<br />Chcela som všetko...<br />Ale nemohla som nič...<br />Bola
som bezmocná, cítila som sa ako klaun, ktorý sa aj napriek tomu, že sa
mu chce plakať, musí smiať z plného hrdla, aby rozosmial iných.<br />Nervózne som si presunula vlasy za ucho.<br />Zayn podišiel ku mne a objal ma. Musela som sa premáhať, aby som sa k nemu nepritúlila z celej sily.<br />„Vitaj
v našom tíme, Ayesha,“ povedal a odtiahol sa. Prečo? Prečo ma nemohol
objímať ešte takých sto rokov? Po Zaynovi to isté zopakovali aj chalani.
Bolo mi strašne ťažko, keď som objímala Dan a Dianu. Všetkým ostatným
by som klamať dokázala, ale im dvom... Pretvarovať sa pred nimi bude
najťažšie. Posledný šiel Niall.<br />„Viem, že si to ty, Alex,“ pošepol mi
do ucha. Ostala som na neho rozčarovane hľadieť. Ako to? Ako to že ma
spoznal? Ako to, že len on a nik iný? Ako to, že ma nespoznal Zayn? Bola
som zmetená.<br />"Ayesha, pôjdeš v aute so Zaynom, Liamom, Dan, Harrym a
Dianou. Ostatní so mnou," povedala Lou. Prikývla som a očkom som
pozrela na Zayna. Načapal ma a ja som rýchlo skrútila hlavu preč.<br />"Tak nasadáme, nie?" spýtala sa Lou, "Ayesha, hni kostrou!"<br />„Vymeňme sa, poď so Zaynom,“ poprosila som po francúzsky.<br />"Snívaj ďalej," odpovedala Lou so smiechom a nasadla do auta.<br />Celú
cestu som na sebe cítila Zaynov pohľad. Celý čas ma pozoroval. Žeby
predsa len niečo tušil? Možno len čaká na vhodný okamih, aby mi povedal,
že to vie.<br />Do čoho som sa to pustila. Toto je vražedná misia.
Nedokážem byť tak blízko neho a nepovedať mu, že som to ja. Nedokážem sa
hrať na dievča, ktoré ho nemiluje. To je nemožné. Až príliš ho milujem.<br />Keď
sme vystúpili pred hotelom, začala som mať pocit, že sa ma stráni.
Snažil sa byť čo najďalej odo mňa a potom... Potom z výťahu vyletel,
akoby ho z neho hnalo stádo volov.<br />To som si už bola istá, že ma nespoznal. Nie, keby vedel kto som, nesprával by sa tak.<br />Keby vedel, že vedľa neho stojí Alex, neušiel by. Lenže práve teraz vedľa neho stála Ayesha.<br />A to bol ten hlavný problém.<br /><br /><br /><i>Poznámka autorky: Komplikované, ja viem... No ale tak nemôžu byť od prvej časti spolu, to nejde... Dúfam, že sa páčilo :) </i><i>♀Alex♀</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-5033984989366256712014-11-20T12:00:00.001+01:002014-11-20T12:00:00.717+01:00Som tvoj anjel strážny! Part 61<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_HB8HCEqR_FtnCaJyjSJNq2UZyn-QQIFzjuQ0FNG2KufEenUGrYsbrKftgjOnRKIrR5-AdjyD6VES3Qex1PMpYN-P-GxU9vTKD_NciXTl-21wnqQEFwC9g8hnqfK9yXthN84b7A-u7vU/s1600/stas+(2).jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_HB8HCEqR_FtnCaJyjSJNq2UZyn-QQIFzjuQ0FNG2KufEenUGrYsbrKftgjOnRKIrR5-AdjyD6VES3Qex1PMpYN-P-GxU9vTKD_NciXTl-21wnqQEFwC9g8hnqfK9yXthN84b7A-u7vU/s1600/stas+(2).jpg" height="256" width="640" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: center;">
Title: Som tvoj anjel strážny</div>
<div style="text-align: center;">
By: Beatrix Pinekely</div>
<div style="text-align: center;">
Part 61 - Louise & Police...</div>
<div style="text-align: center;">
<br /></div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<b>few weeks later....</b><br />
"Harry? Potrebujem pomoc," zavolala som na neho.<br />
"Čo je zlatko?" spýtal sa s úsmevom.<br />
"Chcem vstať," poznamenala som. Harry sa zasmial a pomohol mi nadvihnúť sa.<br />
"Harry, čo robí tá taška pri dverách? Skoro som sa na nej zabil!" vrútil sa Louis do obývačky.<br />
"Tay môže hocikedy začať rodiť! Musíme byť pripravený," oponoval Harry.<br />
"Zlato?" spýtala som sa.<br />
"Áno, Tay?" spýtal sa.<br />
"Nemal si náhodou vyzdvihnúť Tracey zo školy?" spýtala som sa.<br />
"Shiiiit!" zvrieskol na celý dom, "už som na ceste!" Zasmiala som sa. Ten raz zabudne aj vlastnú hlavu niekde. Prešla som do kuchyne po vodu. Dan sedela v kuchyni so zmrzlinou pred sebou. Jej bruško sa ešte len jemne začínalo črtať.<br />
"Hladná, čo?" zasmiala som sa a sadla si k nej.<br />
"Dáš si?" spýtala sa a posunula nádobu do stredu.<br />
"Že váhaš," zasmiala som sa a vzala si druhú lyžičku. Po chvíli došiel Liam s pár nákupnými taškami. keď nás zbadal, povzdychol si.<br />
"Ešteže som kúpil novú," zasmial sa.<br />
"Akú?" spýtali sme sa naraz.<br />
"Z každého druhu jednu," uškrnul sa a vybral pár nádob so zmrzlinou.<br />
"Jahodová, čokoládová, oriešková, višňová, vanilková, pistáciová, hm... Milujem ťa, zlatko," vyskočila Dan od stola a hodila sa Liamovi okolo krku.<br />
"Aj ja vás, zlatíčka moje," usmial sa Liam a pohladil ju po brušku. Usmiala som sa. Fakt som im to priala. Zrazu som ale ucítila zvlášty tlak v podbrušku a pod sebou som uvidela mláčku.<br />
"Ja, nechcem vám rušiť krásnu chvíľku, ale myslím, že mi praskla voda," dostala som zo seba.<br />
"Volám Harrymu," povedala Dan.<br />
"Louis, priprav auto," zakričal Liam a pomohol mi vstať. Dan ma chcela podoprieť z druhej strany, no Niall ju predbehol. Našťastie. Nemala by sa namáhať. Chalani mi pomohli do auta, zatial čo El za mnou cupitala z taškou a Dan s mobilom pri uchu.<br />
"Nie, choď rovno do nemocnice. Aj my tam ideme. Sem sa budeš zbytočne ponáhľať, my už odchádzame. A hlavne nezabudni niekde Tracy, ok? Dobre čau!" povedala a zložila.<br />
"Bože, to je truľo," zasmiala sa a sadla si vedľa mňa.<br />
"Povedz mi niečo čo neviem," zasmiala som sa. Smiech ma ale prešiel, keď mi začala kontrakcia.<br />
"Dýchaj," ozvalo sa hneď štvorhlasne autom.<br />
"Ja-viem-čo-mám-robiť!" odsykávala som, kým som sa snažila ju predýchať.<br />
"Neboj sa, budeme tam čo najskôr," povedal Louis.<br />
"Tak už by si sa aspoň mohol pohnúť z miesta," zasyčala som na neho. Louis neodpovedal, len okamžite naštartoval a konečne sme vyrazili.<br />
"Ja nechcem rodiť v tomto aute," sykla som, keď sme zastali v dlhej kolóne aut.<br />
"Neboj sa, vybavím to," vybehol Louis z auta.<br />
<br />
<br />
<b>Pohľad Louis</b><br />
Šiel som rovno k policajtom, ktorí si postávalina boku cesty a čakali zrejme na odťahovku k rozbitému autu.<br />
"Ako dlho toto tu bude odstavené?" spýtal som sa.<br />
"Pán vodič, choďte si sadnúť späť do auta a čakajte, ako ostatní," odbil ma.<br />
"Pozrite sa, vy asi netušíte kto som. Som Louis Tomlinson z momentálne najslávnejšej skupiny na svete. V aute mám dve tehotné ženy z toho jedna práve rodí a verte mi, že ak kvôli vám bude rodiť v tom aute a jej alebo malému sa niečo stane, tak to tak nenechám a to sa ešte tešte na to, aký nepríjemný bude Harry Styles, keď sa dozvie, čo sa tu deje a že kvôli vám sa jeho žena nedostala do nemocnice načas!" dokončil som svoju reč.<br />
"Opustite kolónu, pustíme vás," povedal jeden z policajtov.<br />
"No ešte aby nie!" odpovedal som nadurdene a šiel späť do auta.<br />
"Vybavené. O chvíľku sme v nemocnici, Tay," usmial som sa a dupol na plyn.<br />
<br />
<br />
<b>Pohľad Harry:</b><br />
Práve som odbočoval do ulice, kde sa nachádza nemocnica, keď som za sebou počul policajné sirény. Okamžite som sa s autom stiahol nabok, aby som ich pustil. Keď okolo mňa preleteli, skoro ma kleplo... V strede, medzi dvoma policajnými autami šlo auto, ktoré som až veľmi dobre poznal. Louisove auto... Čo ten truľo zas vyviedol?<br />
Rýchlo som sa zaradil za to policajné auto a držal sa ich. Len čo Louis svoje auto odparkoval pre nemocnicou, dve policajné autá sa otočili a odišli. Zaparkoval som vedľa Louisa a doslova vyletel z auta.<br />
"Louis, čo do riti...?" zvrieskol som.<br />
"Vysvetlím potom," povedal. Pomohol som Tay vystúpiť z auta. Hneď sem pribehli dve sestričky a posadili ju na vozík. El si na starosť vzala Tracey a ja som utekal za Tay a sestričkami...<br />
<div>
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/17737816990230858952noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3412841859869392180.post-34470338074108678432014-11-12T21:00:00.000+01:002014-11-12T21:00:00.306+01:00You make me strong [YLUMW2] Part 10<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s1600/YLUMW2-YMMS+.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigjdcIjr4Vvf3LorQZnlCdnospUeoT7xlGlQ7q4ooI6Qn2zSqBdP3TXz7sfpz9ORvlktt_flYyRPheTrNoT2F_VldO1BuHDj6S69pAS3y1KAWUUbbKyCTgv3WfDml7SS58ru6q-dfT_z4/s640/YLUMW2-YMMS+.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: center;">
Title: You make me strong [YLUWM2]<br />
By: ♀Alex♀<br />
Part: 10. | The plane [We´ll do it!]</div>
<div style="text-align: center;">
</div>
<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
„Kto je Ayesha Atkin?“<br />
„Ty,“ odpovedala mama pokojne.<br />
„Čože?“ spýtala som sa.<br />
„Ayesha
Atkin je ´´sesternica´´ Toma, ktorá bude o tri týždne na koncerte One
Direction pomáhať s makeupom Lou a zároveň bude sprevádzať 1D po
pamiatkach Paríža,“ vysvetlila mama.<br />
„A čo to má spoločné so mnou?“ spýtala som sa.<br />
„Ty si fakt blondína,“ zakrútila mama hlavou.<br />
„Budem robiť, že som tu nepočula. Takže ešte raz. Čo to má spoločné so mnou?“ spýtala som sa.<br />
„Tom
nemá sesternicu menom Ayesha. Toto sú falošné doklady. Vybavil ich pre
teba Paul, aby si sa mohla dostať k Zaynovi bez toho, aby o tom niekto
vedel,“ povedala mama.<br />
„Ty si kontaktovala Paula?“ zhíkla som.<br />
„O tom sa porozprávame o chvíľku, teraz by si ale mala ísť otvoriť,“ povedala mama.<br />
„Veď nik nezvonil,“ povedala som.<br />
„Proste bež otvoriť,“ povedala mi. Pretočila som očami a šla k dverám. Komu budem preboha otvárať, veď nik nezvonil.<br />
„Bože, Lou!“ zhíkla som, keď som otvorila dvere.<br />
„Už som myslela, že nám ani neprídeš otvoriť,“ zasmiala sa Lou.<br />
„Bože môj, chýbala si mi,“ šepla som a objala ju.<br />
„Aj ty mne. Ale pustíš ma dnu, že?“ spýtala sa.<br />
„Och, prepáč, jasne, poďte ďalej,“ usmiala som sa.<br />
„Ahoj Alex,“ usmial sa Tom a objal ma. Vzala som Lux na ruky.<br />
„Ahoj princezná,“ usmiala som sa a pobozkala ju na čelo. Hneď som ju ale vrátila naspäť Tomovi.<br />
„Poviem ti niečo ako kamarátka, hej? Neuraz sa,“ povedala mi Lou.<br />
„Počúvam,“ povedala som.<br />
„Pribrala si,“ povedala. Rozosmiala som sa.<br />
„Ja neviem, myslím, že som nepribrala viac, ako je nutné,“ žmurkla som na ňu.<br />
„Nutné?“ nechápavo zdvihla obočie.<br />
„Tu baček,“ ukázala Lacey na moje bruško, ktoré zatiaľ vyzeralo, len akoby som sa prejedla.<br />
„Počkať ty si... So Zaynom?“ spýtala sa prekvapene.<br />
„Mama vám nepovedala?“ spýtala som sa.<br />
„Nie, chcela som to nechať tebe,“ usmiala sa mama.<br />
„Páni, Zayn sa poteší,“ usmiala sa Lou.<br />
„Ako sa má?“ spýtala som sa. Lou sa na mňa prenikavo zadívala.<br />
„Je
rovnako zničený ako ty. Nikam nechce chodiť, sedí vo vašej izbe a
obzerá si vaše spoločné fotky, alebo len tak hľadí do blba. Ide len tam,
kam musí. Bez teba je stratený,“ povedala Lou.<br />
„Bez neho sa cítim rovnako,“ šepla som.<br />
„A
preto som tu. Budete spolu, ani sa nenazdáš. Lenže to bude viac menej
tajná záležitosť. Vie o tom len Paul a my dvaja,“ povedala Lou, „ale to
budeme riešiť popri premene. Keď s tebou skončím, nespoznáš samu seba.
Nie to ešte, aby ťa spoznal niekto iný.“<br />
„Ale, keď ma nik nespozná, ako ma spozná Zayn? On o tom vie?“ spýtala som sa.<br />
„On o tom nevie. Teda vie, ale nie o tebe, ale o Ayeshi Atkin. Všetko je to na tebe,“ povedala mama.<br />
„A čo keď ma nespozná?“ spýtala som sa.<br />
„Práve
o to ide, zlatko. Nik ťa nesmie spoznať a nikomu to nesmieš povedať.
Výnimkou je samozrejme Zayn. Ale nik iný nesmie vedieť nič. Čím menej
ľudí to bude vedieť, tým máme väčšiu istotu, že si v bezpečí,“
vysvetlila Lou.<br />
„Tak sa do toho pusťme,“ usmiala som sa na Lou.<br />
„S radosťou, slečna Atkin,“ zasmiala sa Lou a pustila sa do pretvárania mojej osoby...<br />
<br />
<br />
<i>Poznámka autorky: Hojááá :) Takže mali ste pár otázok, tak sa vám na ne pokúsim odpovedať.</i><i>Po prvé: Áno, Ayesha je Alex a Alex je Ayesha.</i><i>Po
druhé: áno, Ayesha (Alex) sa správala k Zaynovi tak, ako sa správala
náročky. Predsa keby sa na neho vrhla a začala ho hneď bozkávať, bolo by
to asi dosť divné vzhľadom na to, že nik nesmel tušiť pravdu...</i><i>Po tretie: Áno, Zayn spal s Ayeshou, keď ich načapala Dan. Tehotenstvo a sex sa navzájom nevylučujú ;) ( vlastná skúsenosť :D )</i><i>Po štvrté: ešte niekto chce zabiť Ayeshu??? :D </i><i>Mehehehe :D Love YA! ♀Alex♀</i>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/12193076647784092743noreply@blogger.com0